Andrew Gibson pochádza z Veľkej Británie. Narodil na severe krajiny, potom však žil v Londýne, teda kým sa jeho novým domovom nestalo Slovensko. Tu pôsobí ako učiteľ, predtým pracoval ako auditor.
Čo ho priviedlo na Slovensko, keď mnohí Slováci naopak odchádzajú do Británie? Paradoxne tu len plánoval stráviť istý čas, po tom ako navštívil Turecko, žije tu však už 15 rokov.
„Chcel som dokončiť román a vyskúšať si život v európskej krajine, ktorá nie je taká známa a nežije v nej britská komunita, ako je Paríž, Madrid alebo podobne.“ A vďaka tomu, že sa Bratislava nachádza v blízkosti Viedne, Budapešti a Prahy, stalo sa z nej jedinečné hlavné mesto pre život.
„Úprimne povedané, veľké lákadlo bolo v tom, že som ju nepoznal,“ priznáva Andrew. „Čítal som o komunistickom bývaní a predstavoval som si ho ako budovy, ktoré nájdete v bratislavskom Novom Meste.“
Nebol však pripravený na paneláky. Zvykol si však aj na ne, dokonca ich dnes uprednostňuje pred novostavbami. Považuje ich za bezpečnejšie a efektívnejšie využívajú priestor, pričom „prežijú“ aj veľa nových panelákov.
Šok z novej krajiny
Ako pre každého cudzinca nebol prechod medzi rodnou krajinou a tou novou jednoduchý. Musel si zvykať na novú mentalitu, tradície a postoje spoločnosti. “Slováci dokážu byť veľmi milí, občas však prejavia málo empatie,” hovorí.
S tým sa stretáva najmä v obchodoch, doprave, no deje sa to aj na verejnosti. „Príkladom je neúcta pri šoférovaní. Čakal by som, že ľudia v meste (na rozdiel od vidieka, kde nie je taká premávka) sa budú správať na ceste tolerantnejšie. Je tu predsa viac ľudí na malom priestore, ktorému sa musia prispôsobiť. Je to však práve naopak. Vyzerá to, akoby hlavnou filozofiou šoférov bolo predbehnúť auto pred sebou.“
Tradičná slovenská xenofóbia
Najťažšie si zvykal na niektoré sociálne postoje, podozrievavosť, zaujatosť voči cudzincom a xenofóbiu. Mnohí podľa Andrewa netoleranciu voči tomu druhému ospravedlňujú komunizmom, čo však nepovažuje za reálne.
Odôvodňuje to tým, že komunizmus zažili aj iné štáty, takže zvaľovať to na režim nie správne. A keďže žil niekoľko rokov aj v Maďarsku, vie to porovnať. „Toto všetko môže mať súvis aj postojom ľudí na vidieku a ich nepohodou v rámci urbanizácie, k tomu ešte aj korupcia a politické nepokoje v 90. rokoch. Tento nedostatok sociálnej súdržnosti - mimo vidieckej komunity je tiež dôvodom, prečo nie je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie na takej úrovni ako by mali byť.“
Slovensku dominuje meritokratický spôsob myslenia na úkor ostatných a verejných služieb. To podľa neho potvrdzuje aj fakt, že neuveriteľnú záťaž na nemocnice spôsobilo už 3 000 hospitalizovaných.
„Otázkou by bolo, či by pri lepších investíciách do zdravotníctva bolo Slovensko lepšie pripravené na pandémiu? Nie je to totiž prvá a určite ani posledná pandémia, ktorej čelíme,“ hovorí.
Za zastarané považuje Andrew aj vzdelávanie, ktorému sa nevenuje dostatok pozornosti. Mnohé školské postupy zaostávajú za vývojom v spoločnosti. A aj v tom vidí jeden z dôvodov zlých politických rozhodnutí, ktoré niektorí robia v rámci demokratických a občianskych záväzkov.
„Možno je ťažké žiť v hierarchii rodiny, kde rodičia nenechajú svoje deti vyrásť. Poznám páry, ktoré si rozdeľujú čas tak, aby s deťmi stihli navštíviť rodinných prílušníkov, vo Veľkej Británii je to inak. Príbuzní navštevujú deti, ak sú ešte malé.“
Myslí si, že rodiny zasahujú aj do rozhodnutí svojich potomkov, a to aj ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.