Cyklomost Vysomarch po vyše sto rokoch opäť prepája Vysokú pri Morave s Rakúskom. Naposledy v roku 1918, približne na tomto mieste, sa cez Moravu plavil trajekt.
Cyklisti musia byť nadšení, prechodom cez 270 metrov dlhý most sa môžu okamžite napojiť na medzinárodnú cyklotrasu železnej opony Eurovelo 13.
V Rakúsku, v regióne Marchfel, teda na Moravskom poli, je čo obdivovať. Stačí si iba vybrať či to bude kultúra, história alebo prírodné krásy. Alebo to pokojne skúste všetko naraz.
Starý zámok v novom šate
Z cyklomostu sa po pohodlnom chodníku dostanete za pár minút do centra diania. Zhruba kilometrová jazda vás privedie rovno
k novozrekonštruovanému zámku.
V 13. storočí ho postavil český kráľ Přemysl Otakar II. V histórii putoval z rúk do rúk a podľa svojho majiteľa menil aj funkciu.
Niekedy bola čisto obranná, Habsburgovci si z neho urobili letné sídlo a poľovnícky zámoček.
Rakúšania sa tento rok poriadne „buchli" po vrecku a do marcheggského, už dosť zanedbaného zámku zainvestovali.
Za 11 miliónov ho vláda Dolného Rakúska opravila, vynovila a od jari do jesene tu organizuje veľkú Krajinskú výstavu. Po jej skončení ho odovzdá do užívania obci.
Dolnorakúske výstavy existujú už od roku 1960. Vláda vždy vyberie jeden konkrétny objekt, ktorý patrí niektorej obci a snaží sa ho v čo najlepšom svetle odprezentovať verejnosti.
Takto pomáha rozvíjať cestovný ruch aj podnikanie v regióne. Nie na pár mesiacov, ale udržateľne, na podstatne dlhšie obdobie.
Tento rok padla voľba na zanedbaný zámok kúsok od slovenských hraníc. Približne do polovice novembra bude hostiť výstavu o regióne, o jeho prírode, histórii aj tradíciách.
Zámku vládnu bociany
Objekt je menší a aj skromnejší ako neďaleký Schloss Hof. Obklopuje ho však rozľahlý park a na skok je aj prírodná rezervácia.
Ak sa vám podarí stihnúť jeho návštevu do polovice augusta, budete svedkami nezvyčajného divadla. Od marca tu totiž rok čo rok hniezdia bociany.
„Máme informácie, že bociany boli v tejto lokalite už okolo roku 1900. V roku 1958 sa konalo prvé sčítanie bocianích hniezd a už vtedy ich v súčasnej rezerávácii narátali trinásť. Usádzali sa na starých stromoch a od roku 2010 aj na komínoch zámku," vysvetľuje sprievodkyňa rezerváciou Petra Vozárová.
Na komínoch sa im vraj žije celkom dobre. Aj keď sa k ľuďom cielen nepribližujú a nenechajú sa kŕmiť, neboja sa ich.
„Prvé bociany prileteli veľmi skoro, tento rok prišli už 3. marca. Najskôr sa usadili v meste a na zámku a až ďalšie si zakladali hniezda v rezervácii.
Zdá sa nám, že sa veľmi ťahajú k ľuďom. Možno sa medzi nami cítia bezpečnejšie, pretože v rezervácii okrem nich hniezdi aj orliak morský a oni si chcú hlavne ochrániť vajcia."
Petra Vozárová robí prehliadky pre organizáciu Storchenhaus aj pre slovenských turistov a o bocianoch toho vie naozaj veľa. Niektoré veci si však musia stále aj experti domýšľať. Napríklad to, ako je možné, že sa bociany z roka na rok vracajú na to isté miesto.
„Zrejme to majú dané geneticky. Hovorí sa, že odkiaľ odletia, tam sa aj vrátia." Aktuálne hniezdi priamo na zámku dvanásť bocianích párov.
Unikátna prírodná rezervácia
Ďalšie desiatky sa nachádzajú iba kúsok od zámku. Stačí prejsť lávkou, ale pozor, tu už musíte zosadnúť z bicykla a tlačiť ho. Môžete ísť aj so psom, ale treba si ho držať na vôdzke.
„Samci bojujú o najlepšie hniezda. Keď počujete klopanie zobákmi, ide do tuhého. Nedávno sa u nás pochytili traja bociany, páčilo sa im zrejme to isté hniezdo."
Za samcom prichádza o pár dní samica a spoločne si hniezdo pripravia na kladenie vajec.
„Nachádzame sa v záplavovej oblasti, kde je množstvo starých stromov. Pre bociany je to ideálne miesto, nájdu si tu dostatok stravy," vysvetľuje sprievodkyňa.
Tieto majestátne vtáky, mimochodom, vážia iba niečo vyše dva kilogramy, nie sú vôbec vyberaví jedáci, zožerú vraj všetko - hmyz, ryby, žaby, dážďovky, užovky, dokonca aj menšieho zajaca.
Domov bobra aj divokého koníka
Moravské luhy ponúkajú ešte omnoho viac. Ak zájdete trošku hlbšie a pôjdete potichu, môžete byť vidieť aj počuť aj iné zvieratá.
Napríklad na sedem kilometrov dlhom Bobrom chodníku sa dajú sledovať popadané rozhryzené stromy. Aktivita bobrov zo dňa na deň mení podobu lesa aj jazierok a mŕtvych ramien Moravy.
Neprehliadnuteľné sú aj stáda koníka poľského. Ide o divokého koňa, prapredka našich domácich koní. V 19. storočí plemeno takmer vyhynulo.
V marcheggskej rezervácii žije samostatne, jednoducho sa prirodzene pasie. Nie sú to domáce zvieratá a nie sú vhodné na kŕmenie.
Región stvorený pre bicykel
Nový cyklomost cez Moravu ponúka ideálnu možnosť pozrieť si aj nepoznané príhraničné oblasti. Ak budete pokračovať z Marcheggu smerom na Schloss Hof, dostanete sa späť na Slovensko cez obľúbený Cyklomost slobody. Ten vás privedie až do Devínskej Novej Vsi.