Keď sa pred dvomi rokmi tuniský predavač ovocia a zeleniny polial benzínom a podpálil (hnevala ho šikana úradníkov, zabavenie stánku aj poriadna bitka), od jeho plameňa sa chytilo nielen celé Tunisko, ale v bezprecedentnom ľudovom hneve aj celý arabský svet. Nepokoje, revolúcie a protesty vo viac ako 15 krajinách vošli do histórie ako arabská jar.
Muhammad Buazízí je symbolom toho ako môže jednotlivec prepísať dejiny. Jeho prostest rozpálil veľký kus arabského sveta. Dnes je nositeľom Sacharovovej cena za svobodu myslenia z roku 2011. Snímka: ©BELGA/MAXPPP/P.dePoulpiquet
Dva roky po tom, čo sa 4. januára Muhammad Buazízí upálil na protest proti nezamestnanosti a zlej sociálnej situácii, sme sa do Tuniska vybrali aj my. Zistiť, ako sa darí novodobému paradoxu – arabskej demokracii, ktorá sa v Tunisku zrodila po troch týždňoch revolučných udalostí v januári 2011.
Vojakov je ako maku
Mikrobus nás z letiska unáša francúzskym koloniálnym centrom hlavného mesta Tunis, kde bola v septembri v rámci výtržností podpálená americká ambasáda. Odvetné opatrenia na seba nedali dlho čakať, a tak je v súčasnosti okolie všetkých vládnych budov obohnané ostnatým drôtom, počet policajtov a vojakov sa vyrovná počtu turistov v metropole a pred katolíckou katedrálou spokojne parkuje ľahký tank.
Napriek tomu tu paradoxne nie je dôvod cítiť sa nebezpečne, turizmus do krajiny prináša 60 percent valút a vďaka nemu majú prácu stovky tisíc Tunisanov. Na turistov si preto radšej nikto nedovoľuje. Súčasné opatrenia vzdialene pripomínajú bezpečnostnú hystériu po 11. septembri 2001 – kvôli niekoľkým extrémistom sú na nohách všetci ostatní.
Dináre, dajte dináre
Ďalší deň vyrážame do historického centra Tunisu – mediny, kde obchodníci ochotne hrajú hru o zjednávaní, aby nakoniec obrali neznalých cudzincov aj o posledné dináre. Vôbec sa netvária, že by novonadobudnutá sloboda zmenila niečo na ich spôsobe správania. Zmenilo sa „jazmínovou revolúciou“, ako bol občiansky prevrat v Tunisku nazvaný, teda niečo?
„Veľmi nie, len jedna vládnuca elita si vymenila stoličku s druhou,“ hovorí umelec a priamy účastník protestov Elias. „Slobodné voľby ešte neznamenajú demokraciu. Cenzúra, nezamestnanosť, pravidelné výpadky vody aj elektriny sú stále bežnými vecami,“ dopĺňa talianska dobrovoľníčka Debora, ktorá pracuje v malom tuniskom meste.
Bežný Tunisan, človek milión
Ďalšie voľby, naplánované na budúci rok, v ľuďoch veľa dôvery nevzbudzujú. Obávajú sa, že život bežného Tunisana sa ich výsledkami nijako nezmení. Najviditeľnejšou zmenou je preto najmä možnosť slobodne a z duše si zanadávať na súčasnú situáciu. Protestujú nezamestnaní, že nemajú prácu; zamestnaní, že zarábajú málo; islamisti, že slobody je veľa, a umelci, že jej je zase málo... „Toto nie je normálna krajina,“ hovorí so smiechom Debora.
A tak zatiaľ čo my obdivujeme pozostatky Kartága, ktoré dali Rimania vypáliť, aby ho o 60 rokov znovu postavili, 184 pracovníkov novín Dar Assabah drží jednodňovú hladovku za slobodu médií. A keď sa kúpeme na podmanivých pieskových plážach luxusného letoviska Yasmin Hammamed, prepustení zamestnanci kaviarne na letisku dofajčievajú ďalšiu z cigariet a pokračujú v štrajku proti tomu, že
ich 29 rodín stratilo živiteľa.
Severná Afrika pre turistov
Po úvodnom vzplanutí teda prišlo sklamanie, prešľapovanie na mieste a zmätenosť. Jediné, čomu sa okrem protestných nálad v Tunisku darí, je turizmus. Letoviská stále ponúkajú pre našinca dobrý pomer cena – výkon, a tak tu človek natrafí na to, na čo má chuť. Rímske umelecké pamiatky, staré mestečká s orientálnou atmosférou či pláže dodávajúce pokoj.
Preto aj keď zatiaľ nie je úplne zrejmé, či tuniský novorodenec bude demokrat alebo nie, táto umiernene islamistická krajina je skvelým miestom na spojenie orientálnej atmosféry s oddychom. A pre tých dobrodružnejších ponúka i možnosť spomenúť si, aké to bolo u nás po zmene režimu. Predsa len, to, že malá krajina ako Tunisko rozprúdi vášne v toľkých ďalších, ešte neznamená, že má aj recept na ich upokojenie.
Obálka z publikácie: Fleeting Words: An Anthology of Revolution.