V poslednom ročníku magisterského štúdia som sa rozhodla, že sa vydám do sveta na študijný pobyt a voľba padla na Amsterdam v Holandsku. Vtedy som nad tým ani veľmi nepremýšľala, až keď dnes vidím, ako mi vtedajší rozhodnutie zmenilo život, píše Květa na portáli iDnes.cz.
Za cenu 485 eur mesačne som ako študentka dostala k dispozícii maličkú izbičku, do ktorej sa zmestila len posteľ a písací stôl so stoličkou. Na poschodí bolo takýchto izieb sedemnásť. S ostatnými medzinárodnými študentmi som zdieľala dve sprchy, dva záchody a veľkú kuchyňu. Zdá sa to šialené, ale fungovalo to. Na konci semestra som odchod z Amsterdamu oplakala a od tej doby bolo mojím jediným prianím sa tam vrátiť a skúsiť žiť.
Začala som sa pozerať po tamojších pracovných príležitostiach a po večeroch sa učiť holandsky. Hovorí sa, že keď si človek niečo želá, celý vesmír sa spojí, aby sa želanie uskutočnilo. A naozaj. Zrazu sa zišlo niekoľko okolností a ja som v Amsterdame dostala možnosť ročného bývania. Rozhodla som sa príležitosti využiť. Odvtedy uplynul skoro rok.
Drahé mesto
Vedela som, že sa sťahujem do jedného z najdrahších miest Európy a prácu si budem musieť ešte len nájsť. Usadila som sa v byte kamaráta, ktorý odišiel na rok do Austrálie. Je to staršia bytovka s pavlačovými vchodmi v pomerne dobrej lokalite na západe Amsterdamu. Kvalita bývania sa tu meria časovou vzdialenosťou na bicykli do centra. V mojom prípade je to okolo 25 minút.
Pre časti Holland, ktoré tvoria stredozápadnú časť a historické územia Holandska, sú charakteristické veľké okná. A to nielen v tradičných domoch v centre, ale aj v novo postavených bytoch a vyšších panelákoch. Vďaka využitiu denného svetla vyzerá aj malý byt priestranne. Holanďania navyše nie sú zvyknutí zaťahovať závesy. Vo ktorúkoľvek dennú dobu môžete susedom nahliadnuť do kuchyne alebo obývačky.
V domácnostiach sú veľmi dôležité sušičky. Najskôr mi to pripadalo ako čudný luxus, ale s tým, aký je tu vlhký vzduch, vám v zime bielizeň na sušiaku neuschne koľkokrát ani za tri dni.
Holanďania majú často miniatúrne kuchyne. Myslím, že je to preto, že príliš nevaria. Na obed si sedem dní v týždni dávajú najčastejšie obložený sendvič. Teplé jedlo majú až na večeru, keď sa všetci zídu pri spoločnom stole v jedálni. V teplom počasí väčšinou radi stolujú na balkóne, terase, prípadne vyberú stolík a stoličky pred dom na ulicu.
Keď sa sťahovať, tak aj s podlahou
Kuriozitou pre mňa bolo aj to, že sa Holanďania sťahujú aj s podlahou. Byty sa prenajímajú bez akejkoľvek podlahovej krytiny. Pri sťahovaní si musíte najprv zaobstarať linoleum alebo plávajúcu podlahu a sami ich položiť. Pri zmene bývania si podlahu zase pozbierate a odveziete, a to aj keď má nové bývanie úplne iný pôdorys.
Použitý nábytok alebo spotrebiče, ktoré sa vám už nehodia, sa nevozia do kontajnera alebo zberného dvora. Pri najbližších košoch je spravidla miesto, odkiaľ smetiari v určitý deň v týždni odvezú čokoľvek, čo tam necháte. Občas dajú ľudia pred dom alebo k smetným košom plne funkčný kus nábytku, ktorý si môžete pokojne odniesť. Existujú tu domácnosti, ktoré sú vybavené výhradne týmto spôsobom.
Čo sa týka bývania, občas mi chýba napustená vaňa s penou. Tu je vo väčšine bytov len sprcha a kúpeľne sú maličké. Najviac ma ale nadchlo každodenné jazdenie na bicykli. Je to životný štýl, ktorý mi dáva neuveriteľný pocit voľnosti. Človek nemusí strážiť odchody autobusov, čakať na zastávke na spoj alebo volať taxi. A nie je také nezvyčajné stretnúť na bicykli slečny v kostýme.
Do Amsterdamu som odišla preto, aby som tam našla svoju prácu snov a urobila v živote ďalší krok dopredu. V súčasnej chvíli sa mi to pomaly plní. Robím Trip Dizajnérku pre Travelove, čo je fajn práca. Plánujem pre návštevníkov Amsterdame zaujímavé zážitky. Je to pre mňa príležitosť, ako využiť všetko, čo o Holandsku viem a ukázať ostatným Amsterdam taký, aký naozaj je.