Stavba prezentovala modernú priemyselnú konštrukciu na Svetovej výstave v Paríži vo Francúzsku. Staviteľ veže Alexandre Gustave Eiffel mal vtedy 56 rokov. Proti postaveniu železnej veže sa zdvihla vlna odporu parížskej umeleckej obce.
Umelci protestovali, že moderná stavba bude mesto hyzdiť. Ako sa ukázalo, Eiffelova veža sa naopak stala jednou z jeho dominánt. S jej výstavbou sa začalo 1. júla 1887.
Takto to bolo
Eiffelova veža, navrhnutá architektom Stephenom Sauvestrom, bola pôvodne postavená len na prechodnú dobu. Elegantná, ľahko pôsobiaca kovová konštrukcia, sa však ukázala byť veľmi stabilnou.
So svojou výškou 324 metrov bola do roku 1930 najvyššou stavbou na svete. Prvé poschodie veže, dvíhajúcej sa zo zeme štyrmi mohutnými piliermi, sa nachádza vo výške 57,63 m. Druhé poschodie je vo výške 115,73 m a tretie 276 m. Nad ním sa ešte vypína koruna veže s hromozvodom.
Na vrchol veže sa dá dostať zdolaním 1665 schodov. Samozrejme, záujemcom poslúžia aj výťahy. Na pospájanie 18.038 jej železných súčastí pripravených v dielňach Levallois - Perret sa použilo 2,5 milióna nitov.
V piesčitej pôde bolo potrebné založiť stavbu v hĺbke 7 až 12 m. Pri konštrukčných prácach podľa veľmi presne vypočítaných podkladov, ktorými bol Eiffel známy, údajne nedošlo k žiadnemu smrteľnému úrazu.
Eiffelova veža raz a navždy
Vežu, odsudzovanú aj velebenú, ktorá mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909, napokon neodstránili a dodnes priťahuje k sebe domácich aj zahraničných návštevníkov. Náklady na výstavbu sa vrátili ešte počas roka jej otvorenia.
Pri odovzdaní stavby o nej 15. júna 1889 napísal americký časopis Scientific American, že bola postavená načas, bez chyby a bez nehôd. Neskôr na nej Eiffel vybudoval aerodynamické laboratórium, meteorologickú stanicu a vojenský telegraf. On sám ju považoval za svoj majstrovský kus.