V Zakopanom to žije, v Zakopanom je rušno. S takýmito bežne znejúcimi opismi sme dostávali tipy na výlet ešte na našej strane Tatier. To čo sme v skutočnosti v Poľsku našli, nám ale vyrazilo dych. Slávne Krupovky, hlavná ulica malého tatranského mestečka, sa v hustote pešej premávky dala nakoniec porovnať s výstavnými ulicami európskych metropol. „Odstopnite si päť minút a počítajte,“ poradil nám Piort Kutas na otázku, koľko ľudí tu denne prejde. Vydržali sme počítať len minútu, číslo prevyšovalo stovku. Ako také niečo vzniklo? Kutas odpovedá štýlom turistického sprievodcu. „Je v to v našej mentalite Goralov, byť takto pohostinný, ponúkať pocestným služby,“ povedal. Sám na ulici s trasparentom v ruke pozýva ľudí do reštaurácie. Presnejšie dôrazne, ale milým spôsobom presviedča. Oslovuje každého, ľuďom to ale nevadí. „Ide o atmosféru, prečo tu ľudia chodia,“ hovorí Marta Wolkowicz z Varšavy. S priateľom Tomaszom prišli najmä kvôli horám. „Keď človek je tu, Krupovky sú povinná návšteva,“ smeje sa. Napriek katalógovému štýlu sa nám Kutasova odpoveď javí pravdivá. Z Poliakov naozaj cítiť akúsi radosť z robenia biznisu. Užívajú si to, nerobia to len a iba kvôli zárobku. Podľa odhadov však Krupovkami prejde ročne 1,5 milióna ľudí. Pre porovnanie, je to polovica počtu turistov, ktoré navštívia samotné Slovensko.
Rýmy o pánovi s dáždnikom
Najčarovnejšie na Krupovkách je, že sa tam vždy niečo deje. Vrátane prekvapivých a nečakaných zvratov. Z ničoho nič sa z reproduktora ozve hlas rapera Filozofa. Improvizuje tak, že všetko sa rýmuje a pritom reaguje na to, čo sa na ulici deje. Okolo ide pán s červeným dáždnikom so ženou, hneď z toho spraví vtipný rým. „Pozdravujem Hospodárske noviny,“ odkazuje na Slovensko. Úspec...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.