Rozprávali sme sa s Jozefom Považanom, ktorý pracuje ako vedúci Katedry leteckého inžinierstva na Technickej univerzite v Košiciach. Prezradil nám, aké sú rozdiely a čo majú spoločné bežne letecké spoločnosti a tie nízkonákladové.
Ľudia po nehode lietadla nízkonákladovej spoločnosti Germanwings môžu pochybovať o kvalite takýchto spoločností. V čom je teda najväčší rozdiel medzi nimi a bežnými leteckými spoločnosťami?
To, čo je známe, je, že náklady v týchto spoločnostiach na cestujúcich nie sú také veľké ako pri bežných leteckých prepravcoch. Rozdiely sú najmä v komforte pasažierov, cestujúci majú menej miesta medzi sedačkami, je ich viac na palube, nedostanú jedlo alebo si môžu zobrať o polovicu menej batožiny. Tieto spoločnosti majú tiež jednoduchšiu logistiku z hľadiska personálneho zabezpečenia. Alebo minimálne straty času pri prestojoch na letiskách.
Šetrí sa teda len na ľuďoch alebo aj na technike?
Lietadlá nízkonákladových spoločností sa od bežných z technickej stránky neodlišujú. Rozdiel je v ich výbave. Napríklad, keď Lufthansa letí do Ameriky, tak na palube je prvá trieda oddelená od druhej. Sú tam kožené sedadlá a väčšie pohodlie. Preto sú drahšie. Nízkonákladové spoločnosti sú lacnejšie aj preto, lebo lietajú na menšie vzdialenosti. Počas dvoch hodín cestujúci vydržia nižší komfort. Nešetrí sa teda na lietadle, ale na ľuďoch.
Snímka: Flickr.com
Aj opravy a údržba sú rovnaké v oboch prípadoch?
Každé lietadlo má predpísaný systém kontroly, každý agregát je v ňom sledovaný. Sú presné postupy, kedy a čo na lietadle treba urobiť. To musí dodržať každá letecká spoločnosť, lebo inak by dostala obrovské sankcie. Je jedno, či ide o vysoko- alebo nízkonákladovú dopravu. Kontrola sa nesmie zanedbať, lebo by lietadlá začali padať. Letectvo má v tomto veľký poriadok. Nepočítam do toho niektoré štáty v Afrike, tam to je horšie. Avšak v Európe a Amerike to je naozaj poriadku.
Kto sa im stará o opravu?
Firmy majú vlastnú alebo zazmluvnenú organizáciu, ktorá vykonáva opravy a kontroly. Rozdiel v technike alebo opravách nie je ani tu. Vidieť to na príklade Lufthansy a jej dcérskej nízkonákladovej spoločnosti Germanwings. Opravy a údržba oboch sa robí v Lufthanse. Firmy sú v tomto zmysle špičkovo zabehnuté. Keď napríklad letí Boeing z Európy do Ameriky, na letisku ho už čaká pripravený motor. Po pristátí príde skupina ľudí, za pol hodinu vymenia motor, odskúšajú a idú preč. Starý motor sa zabalí a pošle na opravu.
Niektoré lietadlá však majú viac ako dve desaťročia, tie nie sú rizikové?
Bolo to tak síce pri poslednej havárii vo Francúzsku, ale aj keď malo lietadlo 25 rokov, tak pri pohľade do papierov by sme zistili, že bola vymenená elektrika, technika a o motoroch ani nebudem hovoriť. Lietadlo podstúpi také kontroly, že keby nespĺňalo nejaké kritériá, tak nemá šancu prejsť. A nehovoríme o podmienkach spred 25 rokov, ale o tých dnešných.