Viktóriine vodopády. Objavilich cestovateľ David Livingstone.
Pred 559 rokmi, v roku 1454, sa narodil významný taliansky moreplavec a kartograf Amerigo Vespucci. Po ňom bola údajne pomenovaná krajina, ktorá vzišla z jednej z najväčších objaviteľských plavieb histórie. Pripomeňme si spoločne Kolumbovu plavbu aj ďalšie slávne cesty za poznaním.
Server News.cheapflights.co.uk vybral 10 najslávnejších objaviteľských expedícií a zoradil ich vzostupne podľa dôležitosti.
Spustite kotvy na belostných bahamských plážach a vychutnajte si, aké pocity zažíval Kolumbus, keď objavil Nový svet. Alebo sa vydajte k Viktóriiným vodopádom a pripomeňte si slávneho doktora Livingstona, ktorého dokonca v Anglicku vyhlásili za nezvestného, keď sa túlal po Afrike.
Či už sa vydáte kamkoľvek, vzrušenie z nového prostredia vás neminie. Ako intenzívne teda museli radosť z nového prežívať napríklad Edmund Hillary a Tenzing Norgay, keď ako prví zastali na vrchole Mount Everestu?
10. Vasco da Gama: Cesta do Indie
Vietor sa do plachiet štyroch lodí oprel v portugalskom Lisabone dňa 8. júla 1497 a začala tak expedícia do Indie, ktorej velil moreplavec Vasco da Gama.
Keď po pár mesiacoch plavby dorazili lode k africkému mysu Dobrej nádeje, na rozdiel od ďalšieho portugalského moreplavca Bartolomea Diaza, ktorý na mys dorazil takmer o desať rokov skôr, pokračoval Da Gama v plavbe k indickým brehom, a nie späť do Lisabonu, ako to urobil Diaz.
Dňa 20. mája 1498 tak Da Gamova výprava zastala na malebnej pláži Kappad v Kalikate (inak tiež Kóžikkóte) v indickom štáte Kérala. Po nie príliš vrelom prijatí vyrazili lode na spiatočnú cestu do Lisabonu. Cesta to bola strastiplná a väčšina námorníkov za ňou zaplatila životom – aj Da Gamov brat Paulo. Vasco da Gama sa stal hrdinom a do Indie sa vydal ešte dvakrát.
Inšpirujte sa: Na pláži Kappad sa údajne prvýkrát ocitla Da Gamova posádka v Indii.
9. Roald Amundsen: Dosiahnutie južného pólu
O to, kto sa ako prvý dostane na južný pól, súperil nórsky bádateľ Roald Amundsen s expedíciou anglického polárnika Roberta Falcona Scotta.
Roald Amundsen z tohto súboja vyšiel 14. decembra 1911 ako víťaz, a to doslova. Scott stál na južnom póle o mesiac neskôr a za svoju cestu zaplatil životom.
Dnes na počesť oboch polárnikov nesie ich mená výskumná stanica na Antarktíde. Ak vás Antarktída láka rovnako ako Amundsena a Scotta, vybrať si môžete z pestrej ponuky rôznych cestovných kancelárií, ktoré polárne plavby ponúkajú. Možno zistíte, že aj nehostinná ľadová krajina môže byť kúzelnejšia ako tropický raj.
Inšpirujte sa: Vyrazte na niektorú z početných plavieb vo vodách južnej polárnej oblasti. Skúsiť môžete Polarcruises.com.
8. Edmund Hillary a Tenzing Norgay: Zdolanie Mount Everestu
Hoci dnes už to vyzerá, že na Mount Evereste horolezec strieda horolezca a stáť na vrchole môže takmer každý, len tí najodolnejší skutočne vystúpia až na vrchol najvyššej hory sveta Mount Everestu a okúsia tak magický výhľad z výšky 8848 metrov.
O to magickejší však musel byť výhľad pre novozélandského horolezca Edmunda Hillaryho a šerpu Tenzinga Norgaya, ktorí ako prví stáli na jej vrchole dňa 29. mája 1953. Deň im síce nezačal vôbec dobre – Hillary musel dve hodiny rozmrazovať svoje topánky, ktoré mu mimo stanu zmrzli – nakoniec sa im to ale podarilo a zapísali sa do histórie.
Než sa vydáte pokoriť Everest, prečítajte si knihu Muž z Everestu od Jamesa Ramsey Ullmana, v ktorej spomína šerpa Tenzing.
Inšpirujte sa: Stupa Boudhanath v nepálskom Káthmándu je jedným z najposvätnejších miest budhizmu v Nepále. Zároveň predstavuje aj odrazový mostík pre väčšinu expedícií mieriacich na Mount Everest.
7. David Livingstone: Cesta za prameňom Nílu
Doktor Livingstone bol pozoruhodný cestovateľ, ktorý v 19. storočí objavil pre Európanov doteraz neznáme miesta v Afrike. Bol to práve on, kto v roku 1855 objavil slávne Viktóriine vodopády, dodnes jedno z hlavných turistických lákadiel krajiny. Neskôr objavil aj jazero Malawi.
Ako prvý beloch prešiel púšť Kalahari. Svoju expedíciu za prameňom rieky Níl začal roku 1866. Túto náročnú úlohu sa mu síce nepodarilo naplniť, pretože ho sprevádzali značné ťažkosti v podobe zdravotných problémov, ale nedá sa hovoriť o neúspechu – svojím odkazom významne prispel k poznaniu Afriky.
Inšpirujte sa: Impozantné Viktóriine vodopády patria dodnes k najväčším africkým lákadlám.
6. Krištof Kolumbus: Cesta do Západnej Indie
Odvážny plán talianskeho dobrodruha Krištofa Kolumba na doplávanie k Indii od západu sa spočiatku síce stretával nielen s úspechom, ale nakoniec španielska kráľovná Isabela Kastílska predsa len povolila a lode Santa Maria, Pinta a Nina sa pod Kolumbovým vedením 3. augusta 1492 konečne odrazili od španielskych brehov.
Keď 12. októbra 1492 vystúpil Kolumbus na belostnej bahamskej pláži, nemal ani potuchy, že práve objavil Nový svet – neskoršiu Ameriku – a domnieval sa, že je v Indii. Hoci sa mu teda podaril jeden z najzásadnejších objavov v histórii, nevedel o tom.
Do Španielska sa vrátil s náležitou pompou s loďami Pinto a Nino (Santa Maria stroskotala pri Haiti) a rôznymi pokladmi v marci 1493. Ak chcete okúsiť Kolumbove pocity, vydajte sa na belostné bahamské pláže.
Inšpirujte sa: Belostné pláže na Bahamách sú dobrým vstupným miestom do Nového sveta.
5. Meriwether Lewis a William Clark: Cesta naprieč Spojenými štátmi
Expedícia Lewisa a Clarka odštartovala 14. mája 1804 z mesta St. Louis v americkom štáte Missouri. Ich cieľom bolo zmapovať trasu od východu po pobreží Pacifiku na západe USA.
Čo sa Lewisovi a Clarkovi podarilo. Najzápadnejším stanovišťom ich výpravy bol kemp Fort Clatsop v Oregon County. Pri dobrodružnej ceste, ktorou obohatili svet o nové geografické poznatky, zozbierali aj bohatú zbierku poznatkov o faune a flóre.
Ich tlmočníčkou a sprievodkyňou sa na ceste stala neohrozená indiánska žena Sacagawea. Lewis a Clark sa roku 1806 šťastne vrátili do St. Louis.
Inšpirujte sa: Repliku najzápadnejšieho stanovišťa expedície - tábora Fort Clatsop - dnes nájdete v národnom historickom parku Lewis a Clark v americkom Oregone.
4. James Cook: Plavba za Terra Australis
Dňa 26. augusta 1768 vyplávala Cookova loď Endeavour od anglických brehov a vydala sa na dlhú cestu za bájnou Terra Australis čiže „Zemou na juhu“.
Hlavným účelom expedície bolo určiť vzdialenosť Venuše od Slnka, čo sa síce nepodarilo, ale zato Cookova výprava zmapovala pobrežie Nového Zélandu, zastavila na Tahiti a v roku 1770 zakotvila pri brehoch Botany Bay, kde dnes nájdeme Sydney.
Dodnes je tak James Cook považovaný za jedného z najslávnejších moreplavcov všetkých čias.
Inšpirujte sa: Dramatické pobrežie Coromandel na Novom Zélande zmapovala Cookova expedícia.
3. Charles Darwin: Plavba na lodi Beagle
Druhá výskumná plavba lode Beagle, ktorej velil kapitán Robert Fitzroy, mala zásadný vplyv na celé ľudstvo. Išlo už o druhú výpravu lode Beagle a tentokrát bola zameraná predovšetkým na Južnú Ameriku.
Päťročnej plavby, ktorá sa začala v roku 1831, sa totiž zúčastnil aj mladý Charles Darwin. A práve pri tejto plavbe sa mu pri pozorovaní prírody a zvierat početných miest, ktoré navštívili, vynorila myšlienka na evolúciu druhov.
V tomto ho utvrdila predovšetkým návšteva Galapág, ktorých rozmanité zvieracie obyvateľstvo bolo ako stvorené pre Darwinove bádania.
Inšpirujte sa: Návšteva Galapág Darwina silne ovplyvnila. Turistickým magnetom Ekvádora sú ostrovy dodnes.
2. Marco Polo: Ázijské cesty
Keď v roku 1271 vyplával Marco Polo so svojím otcom a strýkom do Ázie, mal len 17 rokov. V tej chvíli by ho asi nenapadlo, že Benátky uvidí až za dlhých 24 rokov.
Väčšinu týchto rokov totiž zbieral dobrodružné zážitky nielen na mori, ale hlavne v Číne, kde cestoval a zastával rôzne funkcie, ktorými ho poveril chán. Ťažko povedať, či by na cestách radšej nezostal ešte mnoho rokov, keby vedel, že v Taliansku ho čaká väzenie.
Aspoň si tak ale našiel čas, aby nadiktoval svoje cestovateľské spomienky a dal tak vzniknúť knihe Milión. Tým priniesol Európanom cenné svedectvo o vtedajšom živote v ďalekej Ázii.
Inšpirujte sa: Ódy písal Marco Polo na mesto Chang-čou, ktorého guvernérom údajne nejakú dobu bol. Zapáčilo sa mu čarovné Západné jazero, ktoré dodnes priťahuje tisíce turistov.
1. Fernão de Magalhães: Oboplávanie zemegule
Zásadná plavba, ktorá definitívne rozmetala povery o tom, že krajina je plochá, sa začala 10. augusta 1519 a s poverením španielskeho kráľa Karola V. ju viedol portugalský moreplavec Fernão de Magalhães.
Z pôvodne piatich lodí oboplávala svet iba jediná – s príhodným menom Victoria. Okrem toho, že si Fernão de Magalhães získal prvenstvo v podobe oboplávania Zeme, podarilo sa mu ako prvému i plávať z Atlantiku do Pacifiku a ako prvý aj preplával Pacifik.
Náročná výprava ale rozhodne nebola bezproblémová a v septembri roku 1521 sa do Španielska vracia iba jedna loď s neveľkou posádkou. Sám De Magalhães sa tohto okamihu však nedožije – umiera o niekoľko mesiacov skôr v bitke na ostrovčeku Mactan na Filipínach.
Inšpirujte sa: Dnes pokojný ostrov bol roku 1521 svedkom kmeňovej bitky, v ktorej zahynul Fernão de Magalhães.
Zdroj: www.ihned.cz