Slovenská národná kultúrna pamiatka, zámok Vígľaš, pôvodne kráľovský hrad zo 14. storočia v Podpolianskom regióne, vyhorel v roku 1945. Potom už len chátral. Počas veľkorysej rekonštrukcie sa však premenil na wellness hotel, ktorý sa v internetovom hlasovaní verejnosti stal v novembri Stavbou roka 2014. Teraz vám prinášame najnovšie fotografie z tohto miesta.
Hrad zo 14. storočia bol prestavaný na poľovnícky zámok cisárom Žigmundom Luxemburským, synom Karla IV. Investície okolo 16 miliónov eur (z toho približne 6 miliónov z eurofondov) umožnila rekonštrukciu a dostavbu projektu The Grand Vígľaš. Architekti tu stavili nielen na pôvodné stavebné materiály, ako sú prírodný kameň a pálené tehly, ale zvolili aj moderné materiály.
Napríklad len keramických obkladov a dlažieb RAKO sa v niekdajšom sídle uhorských panovníkov použilo bezmála šesťtisíc metrov štvorcových.
"Zámok Vígľaš bol unikátny projekt nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe a asi sa len tak v budúcnosti nezopakuje," hovorí Zsolt Papp z ateliéru PROART, ktorý je s architektkou Alicou Tichou spoluautorom architektonického riešenia.
Zrúcaniny zámku odkúpil v roku 2007 od obce súkromný investor, Spoločnosť Zámok Vígľaš, a to za jednu korunu. Bola to totiž ruina, z ktorej sa zachovali väčšinou len obvodové múry. Obec Vígľaš získala z eurofondov v roku 2005 peniaze na rekonštrukciu vstupnej veže, bašty a časti opevnenia, to všetko tak zostalo vo vlastníctve obce.
Na projekt obnovy dohliadali starostlivo odborníci z pamiatkových úradov. Rozsiahla rekonštrukcia bola ukončená v septembri 2013 a začiatkom septembra 2014 bol slávnostne otvorený kongresový hotel The Grand Vígľaš s wellness službami.
V prestížnej súťaži realizovaných stavieb na Slovensku (jedným z vyhlasovateľov bolo Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva-ABF Slovakia) potom získal hotel v internetovom hlasovaní titul Stavba roka 2014, ocenila ho aj odborná porota súťaže.
Na začiatku bola virtuálna rekonštrukcia
Návrh rekonštrukcie a obnovy zámku Vígľaš sa vrátil k priestorovému usporiadaniu z doby, keď stavba bola v "najlepšej kondícii", a zároveň rešpektovala posledný funkčný stav do roku 1945. Objekt tak výrazovo prezentuje barokové obdobie ako najzachovalejšie, s čiastočnou prezentáciou gotických častí najstaršej vývojovej etapy zámku. Renesančné opevnenie je v pôvodnej podobe po oprave lokálnych poškodení.
Samotnej prestavbe predchádzal virtuálny návrh rekonštrukcie v počítači, a to na základe zamerania zostatkov muriva a zachovaných prvkov, archívnych materiálov, pohľadníc, fotografií, kresieb, architektonicko-historického a archeologického výskumu.
„Išlo o poznanie minulosti, o pochopenie a zdokumentovanie, čo sa tam asi kedysi nachádzalo. Zo zrúcanín sme sa snažili meraním zistiť, aké tvary stavba mala, pretože úbytok hmoty bol neuveriteľný, len počas projektových prác sa samovoľne prepadli tri klenby," hovorí Zsolt Papp.
A pokračuje: "Čo zostalo, to sme rozobrali, vyčistili a znovu zabudovali, snažili sme sa čo najviac zakonzervovať a stabilizovať pôvodné konštrukcie a zachrániť pamiatku pre ďalšie generácie."
Pretože sa zároveň menila funkcia zámku, ktorý sa stal moderným kongresovým wellnes hotelom s kapacitou 121 lôžok, bolo potrebné tieto nové dispozície v návrhu zohľadniť.
"Kongresovú sálu sme pôvodne chceli zapustiť do zeme, aby čo najmenej narušoval vzhľad zámku, ale keď sme na nádvorí vyhĺbili jamu, našli sme základy budovy zo 14. storočia, takže sme ich museli zakonzervovať a za pochodu nájsť iné riešenie,“ spomína Papp.
Po konzultácii s pamiatkármi tak bola kongresová sála vklinená medzi východné a západné krídlo zámku a objekt je riešený ako "novotvar", a to aj svojím materiálovým prevedením. Veľká zasklená hliníková konštrukcia má minimálnu hrúbku rámov, tmavé sklo, ktoré v kombinácii s obkladom z prírodného kameňa tvorí doplnok k historickej architektúre, nekonkuruje jej a nie je dominantným prvkom.
Nové materiály ladia s historickými
"Nie som zástancom historizujúcich štýlov, najpoctivejšie je podľa mňa priznať, že ide o nové veci. Do historických priestorov sme teda vracali prírodný kameň alebo drevo, priestory, ktoré predtým neexistovali, ako sú napríklad hotelové izby alebo nové schodisko, tam sme materiálovým prevedením dali najavo, že ide o nové prvky. Samozrejme sme vyberali materiály, ktoré sa svojou nadčasovosťou a neutrálnosťou s tými pôvodnými zladili, v gastro miestnostiach, v prevádzkach ako je bazén či v technickom zázemí, sme zase dbali na hygienické a bezpečnostné predpisy," vysvetľuje architekt Zsolt Papp.
Napríklad v hotelovom wellness centre Wellness - Queen Barbara Spa, pomenovanom po manželke kráľa Žigmunda, museli dlažby okrem kamenistého štýlu spĺňať aj bezpečnostné požiadavky na protišmykovosť v mokrom prostredí.
Na reprezentatívne vstupné schodisko sme dali zase šedé schodové tvarovky. "Oslovila ma farba a jemná, prirodzená štruktúra dlažby," hovorí architekt Papp. Pretože na vstupnom schodisku neboli dva rovnako široké schody, každá dlaždica sa musela jednotlivo dorezávať.
Stredoveká atmosféra na štvorhviezdičkovej úrovni
Vďaka veľkorysej obnove sa zámok Vígľaš stal výnimočným historickým miestom, ktoré spája stredovekú atmosféru so špičkovými službami štvorhviezdičkového hotela.
Lákadlom sú nielen izby v siedmich kategóriách, zariadené dobovým nábytkom v stredovekom štýle, ale aj veľká kongresová sála kráľa Žigmunda pre dvesto osôb a menšia sála kráľa Mateja Korvína, Biely a červený salónik či malá a veľká rytierska sála s kaplnkou. Na tie nadväzuje gotická kaplnka, kde môžu prebiehať cirkevné obrady.
Samostatnou kategóriou doplnkových služieb je hotelové wellness centrum, Wellness - Queen Barbara Spa, pomenované po kráľovnej Barbare Celjskej, ktorá tu dlhé roky žila a spravovala okolité panstvo. Ubytovaným hosťom je k dispozícii bazén s protiprúdom, vírivka, infrasauna, fínska sauna, ochladzovací bazén či rôzne druhy masáží.
Reštaurácia AnjouCourt je pomenovaná podľa kráľovského rodu Anjou, ktorého prítomnosť vyjadrujú rodové ľalie a bohato zdobený, ručne maľovaný strop.
Dominantu reštaurácie predstavuje grandiózny krb, nad ktorým sa vyníma reliéf uhorského a českého kráľa a rímsko-nemeckého cisára Žigmunda pri audiencii poslov Rádu nemeckých rytierov. Ručne maľovaná freska na protiľahlej stene symbolizuje vstup do ďalšej miestnosti aj času a znázorňuje stolovanie v stredoveku.
Klenby štýlovej hradnej kaviarne kráľa Ľudovíta I. v historickej sále, prístupné aj z vonkajšieho nádvoria, podopierajú oporné piliere. Kaviareň je denne prístupná aj pre neubytovaných hostí. V podzemných priestoroch zámku je situovaná Vináreň kráľa Vladislava II.
"Zámok Vígľaš je symbolom nového trendu v hotelierstve na Slovensku. Veľkorysá rekonštrukcia prináša návštevníkom zámku návrat do obdobia gotiky, renesancie i baroka a je aristokratickým skvostom nielen Podpolianského regiónu, ale aj Slovenska. Obľúbené sídlo piatich uhorských kráľov si možno prezrieť s doprovodom a odborným výkladom," hovorí riaditeľ hotela Róbert Balek.
|
História zámku Vígľaš Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme odhadovať už v ranom stredoveku, keď sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym poriadkom. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaš, neskôr ho dokončuje Žigmund Luxemburský a dáva ho prestavať na poľovnícky zámok. Uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr aj český kráľ Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka a zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutia tohto poriadku. Neskôr Žigmund dáva zámok do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti. Obľúbeným miestom oddychu je zámok aj za vlády kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali totiž množstvo príležitostí na oddych a na lov. V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu rod Esterházyovcov. Ten ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel. |
zdroj: idnes.cz