Špičkové dielo architektonickej moderny v Európe. Najvýznamnejší povojnový skvost, možno najlepší v Československu. Aj také prívlastky dostáva od expertov Bratislavské krematórium, ktoré je aj národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho „story“ upúta už od začiatku: stavali ho naopak, nesadili stromy okolo hotovej stavby, ale umiestňovali ju medzi staré borovice a duby. Tie tvoria kontrast s jej čistými vodorovnými líniami.
Ovplyvnené severom
„Táto architektúra je dosť ovplyvnená škandinávskym myslením, životom a životným štýlom. Po tejto stránke je prirodzené, že aj odchod človeka je tiež súčasťou prírody,“ hovorí pre HN architekt Ján Bahna. „Vystihuje atmosféru šesťdesiatych rokov, ktoré boli pre architektov priaznivé a kreatívne,“ dodáva.
Napriek svojej unikátnosti sa však krematórium časom začalo „strácať“ v pribúdajúcej okolitej výstavbe, čo je osud mnohých slovenských pamiatok. Viaceré z nich pustnú, snahy o zabezpečenie finančných prostriedkov na rekonštrukcie vyjdú niekedy viac, niekedy menej. Bratislavské krematórium v snahe ochrániť ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. „Tým sa zachránilo od nevkusných a necitlivých zásahov. Boli tam isté konflikty, chceli tam osadzovať určité technológie, ktoré by boli poškodzovali pôvodný zámer,“ hovorí ďalej Bahna.
Spojenie cez sklo
Prvé skice sa začali tvoriť v roku 1962. Prístup do krematória je po dlhom oblúkovom chodníku. Ten sa tiahne popri hlavnej lúke s totemom a je zároveň obradom príchodu k miestu rozlúčky. Hlavné obradné priestory sú na terase nad svahom. Medzi vodorovnými stenami možno kedykoľvek uniknúť, len číre priečne sklo určuje vnútorný priestor. Múry z interiéru prenikajú cez zasklenie ďaleko do exteriéru a dlažba spája interiér s okolím.
Spojenie vnútrajška s okolitou krajinou cez sklené steny nadväzuje na európsku modernu, v ktorej duchu bolo navrhnuté. Prostredie malo byť upokojujúce, zároveň však nemalo pripomínať atmosféru konvenčných cintorínov. Krematórium sa nachádza na západe Bratislavy na svahoch Malých Karpát v riedkom lese. Architekt Ferdinand Milučký, ktorý ho vytvoril, dostal aj za neho od Viedenskej univerzity Herderovu cenu.
Predrománske umenie: Kostolík svätého Juraja v Kostoľanoch
Prečo je unikátny: Zvláštnosť tohto kostolíka je v tom, že je po Kostole svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch druhou najstaršou zachovanou predrománskou pamiatkou z architektúry, ktorú na Slovensku máme. Nájdu sa aj zápisy starších, ani jedna sa nezachovala tak autenticky. Pôdorysom sa podobá niektorým stavbám z veľkomoravského obdobia i predrománskym kostolom v západnej Európe. V hroboch radového cintorína, ktorý nájdeme okolo kostola, sa našli staré mince kráľov Šalamúna a Ladislava I. Fresky, ktoré kostol zdobia, vznikli na prelome jedenásteho a dvanásteho storočia. Sú to teda najstaršie fresky na našom území. Neobyčajne cenné sú fragmenty románskych a gotických nástenných malieb v najstaršej časti kostolíka. Boli odkryté a reštaurované v roku 1965. Ďalšími pamiatkami v interiéri sú barokový oltár Panny Márie s Ježiškom a románska kamenná krstiteľnica.
Z histórie: Prvá zmienka o stavbe je v Zoborskej listine z roku 1113. Kostoľany ako sídlisko s kostolom teda zrejme existovali už v 10. storočí. Bol rozšírený smerom na západ, prístavba mala nový románsky portál. Zmeny súviseli s prechodom objektu do majetku Forgáčovcov po vpáde Tatárov. Dovtedy Kostoľany patrili zoborským benediktínom. Neskôr kostolík výraznými zmenami neprechádzal, opravovali ho až v polovici sedemnásteho storočia, keďže pri požiari zhorela strecha.
Okres: Zlaté Moravce
Románske umenie: Rotunda v Bíni
Prečo je unikátna: Rotundu postavili v románskom slohu, po stredoveku sa pridali dve barokové okná a barokové fresky. V roku 1944 po bombardovaní baroková omietka opadala a pod ňou sa objavila pôvodná, ktorá bola ešte z románskeho slohu. Našli sa aj pôvodné okná, tie dve barokové sa zamurovali. Maľby pri oknách zobrazujú apoštolov a v stene, čiže v kruhu, je 12 vyhĺbení – sedačiek, ktoré boli zrejme postavené na počesť dvanástim apoštolom.
Z histórie: Rotunda v Bíni stojí pri bývalom kláštornom komplexe premonštrátov, ktorý založili pred rokom 1217 comes Omodej a jeho syn Štefan z rodu Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná zmienka o nej je až z roku 1391. Postavili ju ako valcovú stavbu s plytkou vnútornou apsidou. V trinástom a štrnástom storočí bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1683 bola rotunda poškodená a viac ako 70 rokov chátrala. Obnovili ju v barokovom štýle, dostala aj novú klenbu. Neskôr prebehla komplexná pamiatková obnova. Odkryli románske okná, barokové zamurovali a ďalšie barokové prvky odstránili. Maľby z osemnásteho storočia zatreli a, naopak, odkryli zachované časti nástenných malieb zo začiatku trinásteho storočia. Tie boli zakonzervované a rotunda dostala aj nový krov a strechu.
Okres: Nové Zámky
Gotika: Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, Spišský Štvrtok
Prečo je unikátna: Jej hlavný oltár krídlového typu pochádza z pätnásteho storočia. Gotický obraz, ktorý znázorňuje smrť Panny Márie, je tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Neskorogotický reliéf Piety pochádza z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče. Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou. Na ľavej strane kaplnky je postavená zemianska lavica s baldachýnom. Vonkajšok je bohato členený opornými piliermi, na jednom z nich boli umiestnené aj slnečné hodiny. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky.
Z histórie: V minulosti bola označovaná ako kaplnka Zápoľských, podľa posledných výskumov ju však zrejme nechali postaviť už skôr Thurzovci z neďalekých Betlanoviec. Kaplnka v mnohom pripomína i niektoré časti Dómu sv. Štefana vo Viedni, lebo sa podobá francúzskym a nemeckým ranogotickým palácovým kaplnkám.
Okres: Levoča
Renesancia: Stará a Nová pevnosť v Komárne
Prečo je unikátna: Obdiv vzbudzuje najmä nebývalý rozsah – priemer obranného prstenca je v oboch smeroch viac ako 5 kilometrov. Jednotlivé objekty sa veľmi dobre zachovali. Stará aj Nová pevnosť majú pôvodnú dispozíciu, i keď vonkajšie prvky boli časom odstránené. Veľmi sa nezmenila ani Palatínska línia okrem jedného bastiónu. Mnohé úseky prebúrali, aby nimi mohli prechádzať cesty. Najlepšie sa zachovalo Dunajské predmostie s centrálnou pevnosťou, Sandbergská a Igmandská pevnosť. Spôsob opevňovania má pôvod v kríze stredovekých mestských opevnení, ku ktorým v tomto období došlo. Protiľahlý zemný val chránil murivá pred nízko letiacimi strelami. Pevnosť mala z dvoch tretín predpolie, ktoré svojou šírkou tvorili toky Dunaja a Váhu.
Z histórie: Osudy stredovekého Komárna uzatvárajú delá Ferdinanda I., ktorý hrad v roku 1527 ostreľoval a napokon po pol dni ostreľovania aj dobyl. Obnovením poškodených opevnení bol poverený taliansky staviteľ Decius, opravné práce sa skončili už v roku 1528. Jednotlivé budovy v hrade boli však už veľmi poškodené a z toho dôvodu museli byť zbúrané. Už v roku 1529 zažil hrad zaťažkávaciu skúšku, keď ho obliehali Osmani pod vedením sultána Sulejmana II. Hrad dokonca aj obsadili. Po návrate boli škody opravené. Neskôr pevnosť znova vybudovali, bola však ťažko poškodená silnou povodňou a práce sa skončili až v roku 1592.
Okres: Komárno
Barok: Kláštorný komplex premonštrátov v Jasove
Prečo je unikátny: Stavba v krásnej prírodnej scenérii je jednou z najvzácnejších barokových umelecko-architektonických pamiatok. Pôdorys je obdĺžnikovitý, s centrálne umiestneným kostolom. Budova má dve krídla, pravé je konvent a ľavé prelatúra. Dvor má štvorcový pôdorys. Zvláštnosťou kláštornej budovy je, že má 365 okien ako dní v roku, 12 veľkých komínov ako mesiacov v roku, a má 4 vchody ako počet ročných období. Medzi najvzácnejšie súčasti chrámu patrí kolekcia siedmich oltárov. Všetky oltárne obrazy sú dielom Johanna Lucasa Krackera.
Z histórie: Dôležitým medzníkom v dejinách jasovského kláštora bol rok 1436. Kráľ Žigmund Luxemburský vydal nariadenie, ktorým prikazoval kláštor opevniť múrmi. Mnísi kláštor prestavali na opevnený hradný objekt. Premonštráti boli nútení kláštor opustiť. Až v roku 1464 sa rehoľníci definitívne vrátili do svojho sídla. Po osudnej bitke pri Moháči mnísi kláštor opustili a nechali ho napospas osudu. Nové osídlenie premonštrátskymi bratmi priniesli až reformy kráľa Leopolda I. Habsburského.
Okres: Košice-okolie
Čo dnes nájdete v letnej prílohe Leto s HN na tému architektonické pamiatky
- tipy na Top 10 stavieb svojej doby, ktoré stojí za to vidieť
- čím sú unikátne
- kúsok z ich histórie
Špecializovanú prílohu nájdete v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.
Všetky tipy na architektonické pamiatky nájdete tu.