V STREDE AMERIKY
Keď si v USA kúpite mapu sveta, s prekvapením zistíte, že Spojené štáty sa nachádzajú priam v jej strede aj za cenu toho, že sú tak Rusko a Čína rozdelené na dve časti, každá v opačnom rohu mapy.
Stred USA by však mal byť naozaj v strede amerického kontinentu. Mohli by sme ho hľadať aj podľa slovenskej ľudovej piesne: „Prostred Ameriky krčma murovaná...“, s dodatkom, „do nej sa schádzajú tí naši krajania.“ Podľa tejto indície by sme mohli hľadať stred Ameriky niekde v Pennsylvánii, Illinois alebo Iowe. V skutočnosti v strede Spojených štátov leží štát Missouri. Aspoň Missourčania to tvrdia. Susedia v Kansase sú naopak presvedčení, že oni sú tým pravým stredom. Najbližšie pravde asi bude, že stredom USA je Kansas City. Preto asi existuje Kansas City v Kansase a Kansas City v Missouri. Delí ich len hraničná rieka. V strede missourského stredu leží zabudnuté mestečko Boonville.
Zašlá sláva
Práve tu začínala povestná obchodná cesta do legendárneho Santa Fe nazvaná Santa Fe Trail. Od roku 1821 bola hlavnou dopravnou tepnou civilizovaného východu s novými teritóriami na Západe. Tu sa prekladal tovar, zvieratá i ľudia z lodí, ktoré splavovali Missouri až po tento najsevernejší riečny prístav. Odtiaľto vyrážali americkí obchodníci, lovci kožušín, hľadači drahých kovov aj noví osadníci na dlhú a nebezpečnú vozovú cestu, ktorá viedla kmeňovým územím Osagov viac ako tisíc kilometrov piatimi štátmi Stredozápadu (Missouri, Kansas, Colorado, Oklahoma a Nové Mexiko).
Vďaka takejto výhodnej polohe je Boonville najstarším zachovalým mestečkom v strede rieky Missouri. Po nástupe železnice a veľkej tragédii Občianskej vojny však zaspalo na dlhé časy. To ale neznamená, že sa tu nediali pozoruhodné veci, práve naopak. V susednom mestečku Glasgow žil istý E.A. Wrangler, ktorý nielenže delovú guľu zo spomínanej Občianskej vojny prerobil na bowlingovú guľu na športovanie, ale si aj predsavzal, že vysústruží poháre zo všetkých druhov dreva na svete. A aby mal svetový rekord istý, jeden pohár urobil aj z kaktusu. Nestačilo mu to a miestneho tuláka po smrti nabalzamoval tak, že vyzeral ako živý. Ešte trinásť rokov po smrti stála múmia za oknom obecného domčeka, lebo miestni radní si mysleli, že takto ho aspoň niekto pozná, aby mu mohli vystrojiť riadny pohreb. Nakoniec ich prešla trpezlivosť a pozoruhodného predchodcu V.I. Lenina pochovali ako anonyma. Mimochodom, podľa miestneho zvyku tu z vlasov zomrelého člena rodiny vyrábali brošne v podobe smútočných kvetov! Mestečko Glasgow má však aj skutočne svetový primát. V roku 1879 tu na príkaz generála W.M.S. Smitha postavili prvý oceľový most na svete.
Farmárska strava
Pravým boonvillským unikátom je obed. V Amerike na konzumáciu najpopulárnejších jedál nemusíte použiť príbor. Čoskoro tiež zistíte, že fastfoody typu McDonald´s chcú tak veľmi vyhovieť všetkým návštevníkom súčasne (a ich skutočným i neskutočným diétam), že ich produkty sú prakticky bez chuti. V Boonville však ešte vedia na čo je dobrý príbor a „Salisburský steak“ s domácou zemiakovou kašou, cviklou v náleve a čokoládovým pudingom (všetko v jednej cene) naozaj chutili. V Spojených štátoch je strava nesmierne lacná, čo paradoxne napĺňa komunistické vízie jedla pre všetkých lepšie, než za socializmu u nás. A kto iný by ju mohol vedieť vychutnávať, ak nie obyvatelia kedysi slávneho mestečka? O tejto ukážke nefalšovanej domácej stravy Stredozápadu písal aj časopis The New Yorker!
V Amerike je všetko obrovské a v missourskom mestečku Boonville si jednoducho nemôžete nedať na raňajky ich povestnú domácu šunku. Tá dosahuje štandardne dvojnásobok veľkosti nášho najväčšieho rezňa a je tiež dvojnásobne tak slaná. Servírujú ju v jedinej prežívajúcej klasickej krčmo-jedálni na Main street. Keď do nej vstúpite akoby ste urobili veľký krok späť v čase do obdobia prospektorov, traperov a pištoľníkov. Dlhý pult s vyleštenou pozdĺžnou tyčou, aby sa bolo čoho držať pri nadmernej konzumácii whisky, temné steny pokryté rôznymi odkazmi na miestne pamätihodnosti a pri stene boxy s masívnymi koženými sedadlami. Nad hlavou sa lenivo otáča storočný ventilátor, ale nablýskaný tak akoby ho kúpili včera. Mimochodom, raňajky sa tu podávajú celý deň. My sme tu o desiatej hodine doobeda zastihli na kávičke celú miestnu smotánku dôchodcov. Solídne vyzerajúci páni pokojne pochlipkávali svoju nespočítateľnú šálku kávy – v Amerike vám čašníčka totiž kávu vždy doleje a to až kým neodídete alebo neodpadnete.
Komu to hrajú?
Prechádzka miestnym „downtown-om“, čiže stredom mesta, už má inú príchuť. Vlastne skoro všetky „downtown-y“ malých amerických miest vyzerajú ako opustené kulisy hollywoodskej kovbojky. Jediná ulica, kde sa len fasády budov tvária honosne, sa volá buď „Main street“, čiže Hlavná, alebo „Broadway“, teda Široká. Široká preto, že konské povozy (aby vôbec prešli blatistými koľajami) vyjazdili do šírky kedysi stredom mesta skutočné autostrády. Boonvillská „Main street“ umiera postojačky. Výklady viacerých obchodov sú prázdne, celé budovy opustené. A výsledky sčítania ľudu ukazujú, že na prelome storočí nastalo veľké sťahovanie z vidieka do predmestí amerických veľkomiest. Sedem štátov „Veľkých plání“, čiže prérií premenených na farmársku pôdu, stratilo za posledné desaťročie minulého storočia do 200 000 vidieckych usadlostí. Ako vyhlásila demografička Martha F. Riche: „Amerika sa takto ľahko môže stať nekonečným reťazcom supermarketov obklopených anonymnými obytnými predmestskými komplexmi“.
árast supermarketových sietí vyvoláva efekt, ktorý už postihol aj nás. Ako hovorí miestna obyvateľka 58-ročná sestra Mary Elizabeth „hypermarketovému šialenstvu malé obchody na Main street nemôžu konkurovať“. A to ani akciami typu „bag sale“. To si za päť dolárov môžete napchať plné vrece vyloženého textilného tovaru. Ale nikto sa na ten zázrak netlačí.
Američania po celom svete, celý svet v Amerike
Svet je malý. Keď som ako prvý Slovák navštívil miestne turistické centrum v Boonville, jeho jediná zamestnankyňa sa práve na druhý deň chystala na svoju prvú (desať rokov plánovanú!) cestu za príbuznými do Čiech.
Ak niekto vyčíta Američanom, že sa veľmi nezaujímajú o okolitý svet, mal by vedieť, že ho majú takmer celý doma. Z európsky znejúcich miest a mestečiek sme na našej trase narazili okrem Glasgowa aj na Dresden, Metz, Petersburg, Lisbon, Versailles, Windsor, Warszaw... Nemohli sme preto na ceste späť obísť Prague, známe centrum českej komunity. Nič české sme tam však nenašli. Mestečko pripomínajúce rozostavanú Dedinku mládeže má jedinú krčmu zvanú „Last chance“. V tejto „Poslednej šanci“ by rodeného Čecha však asi šľak trafil pri zistení, že jediným pivom, čo tu čapujú, je americká napodobenina Budvaru zvaná Budweiser. Našou poslednou šancou stretnúť na výlete do stredu Ameriky niečo výnimočné však bol typicky americký unikát – McDonald´s. Tento medzi Dale a Oklahoma City je najväčší na svete! Tvorí mohutný presklený oblúk klenúci sa nad šesťprúdovou diaľnicou číslo 40. Nič sme si tam však nedali, spomienka na domácu boonvillskú stravu bola ešte príliš čerstvá...
Cestovateľké zážitky Gustáva Murína nájdete vždy v sobotu na:
|
Kto je Gustáv Murín |