Tak toto je za posledných 60 rokov prvýkrát. Od prvého zdolanie Everestu v roku 1953 mieria na najvyššiu horu sveta každoročne stovky horolezcov, tento rok sa však hore po aprílovom zemetrasení chystá len jediný, píše iDnes.cz. Je ním tridsaťtriročný Japonec Nobukazu Kuriki, ktorý navyše prišiel v minulosti o končeky prstov.
Japonský dobrodruh, ktorému kvôli dávnym omrzlinám vraj robí problémy aj zaväzovanie šnúrok alebo držanie cepínu, sa na vrchol vydá sám a bez kyslíkového prístroja.
Cesta na vrchol Everestu bola po aprílovom zemetrasení v krajine, keď na svahoch hory zahynulo pod odtrhnutou lavínou 19 ľudí, uzavretá. Úrady ju teraz opäť otvorili a Nobukazu Kuriki pred niekoľkými dňami na ceremoniáli v Káthmandu slávnostne dostal povolenie od nepálskeho ministra turistiky.
Nepálske úrady lákajú horolezcov späť, šerpovia sú skeptickí
Nepálske úrady sa zatiaľ márne pokúšajú nalákať horolezcov späť na Mount Everest a práve Kuriki by im v prípade úspechu mohol urobiť dobrú reklamu. Preto tiež nepálske ministerstvo turistiky Japonca na konci augusta predstavilo pozvaným novinárom. Veľa skúsených šerpov však varuje, že chodník stále nie je bezpečný a dokonca na ňom chýbajú laná a rebríky.
V utorok 25. augusta Kuriki odcestoval lietadlom do hôr, aby sa pred výstupom na Everest plánovanom na budúci mesiac aklimatizoval. „Samozrejme, som nervózny a mám obavy," vyhlásil Kuriki pred novinármi. „Pred pokusom o zdolanie Everestu je to prirodzené, zvlášť po tom zemetrasení a v tomto ročnom období," dodal
Najhoršie zemetrasenie v dejinách Nepálu
Najhoršie zemetrasenie v dejinách krajiny zabilo v apríli v Nepále 9 000 ľudí a v máji po ňom nasledovali ďalšie silné otrasy. „Kuriki bude stúpať na Everest v čase, keď vo svete panujú nejasnosti ohľadom bezpečnosti Nepálu po zemetrasení," povedal minister turistiky Kripasur Šerpa s tým, že to podľa neho bude príklad pre ďalších návštevníkov, aby prišli.
Mnoho horolezcov ale varuje, že pokus Japonca je príliš veľkou stávkou do lotérie. Šéf jednej z najväčších kancelárií, ktorá organizuje výpravy na Everest, Ang Cering Šerpa označuje plánovaný výstup za ľahkomyselnosť. V jesennej lezeckej sezóne je podľa neho zakaždým zdolávanie Everestu nebezpečné, pretože počasie je chladnejšie ako na jar, je väčšie riziko zosunu lavín či zmetenia členov expedícií z horského svahu silným víchrom. „To, na čo sa Kuriki chystá, je nesmierne riskantné," povedal doslova.
Oživenie turistického priemyslu za každú cenu?
Legendárna americká novinárka Elizabeth Hawleyová, ktorá pod Himalájami žije už 50 rokov, uviedla, že propagácia Kurikiho výstupu ukazuje, ako zúfalo sa nepálska vláda snaží oživiť turistický priemysel. Podporuje tohto „šialeného muža", aby presvedčila svet, že sú expedície bezpečné. „Siahnu po akejkoľvek príležitosti, aby prinútili ľudí vrátiť sa späť do krajiny," konštatovala Hawleyová.
Japonec chce dosiahnuť vrchol Mount Everestu, ktorý sa týči do výšky 8 848 metrov nad morom, do polovice septembra. Zvolil si na to tradičnú cestu juhovýchodnou stenou, ktorú postupovali aj prvý pokoritelia hory Sir Edmund Hillary sa Šerpom Tenzingom v roku 1953.
Tím šerpov by mal tento týždeň začať opravovať chodník cez zradný ľadopád Khumbu, ktorý musia horolezci prekonať, než sa dostanú na vrchol. Cesta cez ľadopád, nachádzajúca sa medzi základným a prvým výškovým táborom, je za normálnych podmienok zabezpečená fixnými lanami a rebríkmi. Chodník však zasypala pri zemetrasení 25. apríla jedna z lavín, zatiaľ čo ďalšia pochovala polovicu základného tábora.
Ľahkým alpským štýlom a bez kyslíka
Kuriki vyhlásil, že dáva prednosť výstupom na jeseň a osamote, s minimálnym množstvom vybavenia. „To je tá najčistejšia podoba lezenia, a oplatí sa kvôli nej riskovať," tvrdí. Žiadne mimoriadne predbežné opatrenia Kuriki neprijal, podľa neho je horolezectvo vo svojej podstate nebezpečný šport a on sa bude musieť spoliehať na svoje inštinkty.
Kuriki sa v predchádzajúcich šiestich rokoch vybral na Everest sám už štyrikrát a zakaždým bol nútený výstup prerušiť. V roku 2012 strávil dva dni v snehovom záveji v nadmorskej výške 8 229 metrov v teplotách nižších ako mínus 20 stupňov Celzia. Vtedy mu omrzli prsty na rukách a lekári mu museli končekmi prstov amputovať.
Kvôli omrzlinám sú teraz pre neho ťažké aj také základné úkony ako zaväzovanie šnúrok alebo držanie cepínu. Aj napriek tomu má Japonec dosť sily a šikovnosti na to, aby si dokázal postaviť stan či uvariť jedlo.