Odpútanie švajčiarskeho franku od eura v posledných dňoch okrem turbulencií na finančných trhoch vyvolalo aj návaly nákupuchtivých Švajčiarov do prihraničných regiónov. Zisťovali sme, či to platí aj v Ženeve. Sídlo najznámejších značiek hodiniek a medzinárodných organizácií do piatku 23. januára hostí prestížny Salon International de le Haute Horlogerie. A zatiaľ čo luxusné značky ešte len zvažujú stratégiu, ako sa k prepadu kurzu postaviť, vybrali sme sa do neďalekého mestečka Annemasse. Zistiť, či aj ono zaznamenalo švajčiarsky nápor.
K susedom s MHD
Ženeva je vklinená medzi Ženevské jazero a francúzske hranice. K susedom jazdí aj niekoľko liniek MHD. Zdá sa, že frank zaťal Francúzom do živého. Už v autobuse totiž stretnem kolegu – redaktora francúzskeho verejnoprávneho rádia Radio France, ktorého sem vyslali z Paríža. „Vo Švajčiarsku pracuje veľa francúzskych robotníkov, tak zisťujem, ako ich to ovplyvnilo,“ hovorí, keď s mikrofónom v ruke vyspovedá pár sediaci v prednej časti. Ako teda situáciu vnímajú? „Zatiaľ som mal šťastie iba na Ženevčanov, ale toto je dobrý spoj, určite niekoho nájdem,“ smeje sa a prediera sa s prenosným nahrávacím „pultom“ dozadu.
S francúzštinou ďalej zájdeš
Hranicu medzi Ženevou a francúzskym Anemasse takmer prehliadnem, že sme v inom štáte, naznačuje zatiaľ iba kontrola lístkov v autobuse. Kým v Ženeve ich kontroluje len revízor, od prvej francúzskej zastávky sa nastupujúci musia preukázať pri predných dverách u šoféra. Alebo si uňho kúpiť lístok. Našinca zarazia dve veci – na jednej strane božská trpezlivosť šoférov MHD, s ktorou čakajú na dobiehajúcich a pokojne aj päťkrát znovu otvoria dvere. Na druhej strane až „talianska“ intenzita, s akou používajú klaksón na upozornenie vodičov áut, že im „lezú“ nevhodne do cesty.
Len niekoľko kilometrov od Ženevy sa mení svet – v obchodoch sa znak CHF transformuje na dobre známe euro.
Čo sa nemení, je jazyk. S angličtinou ani nemčinou veľmi nepochodíte. „Italiano?“ skúša vysmiaty predavač v mäsiarstve. Krútim hlavou. „Serge, ty vieš po anglicky, poď prekladať,“ podáva si ruku s jedným so zákazníkov. „Naposledy som hovoril po anglicky asi pred tridsiatimi rokmi,“ schladí prvotné nadšenie Serge.
Keď načneme tému frank verzus euro, horlivo prikyvuje hlavou. „Je to hrozné, ešte pred pár dňami bol kurz normálny a potom zrazu úplný pád. V blízkosti hraníc vám zmenárne už ani nezamenia, nemajú čo,“ vysvetľuje. „Toto je najistejšie,“ máva mi pred tvárou kreditkou. Snažím sa zistiť, či prepad kurzu nahnal do mäsiarstva viac zákazníkov zo Švajčiarska. „Viete, Helvéti a my Francúzi sa nemáme práve v láske. Je to zložité.“ A chodí sme viac ľudí zo Ženevy? „Je to zložité, viete Helvéti...“ Nuž, tridstať rokov, je tridsať rokov.
Iba chaos
Presúvam sa teda po ulici vyššie. V Kosova Market, rozumej balkánskych potravinách, nikto nehovorí po anglicky. No prekvapivo ani žiadnym slovanským jazykom. Darmo, v týchto končinách to iba s „bonjour“ a „merci“ neuhráte. Až v ďalšom mäsiarstve sa muž za pultom púšťa do váhavej angličtiny: „Veľmi sa to zatiaľ nezmenilo, uvidíme, čo príde. Sem chodia najmä miestni, dnes som mal jedného pána a jednu pani zo Ženevy. Nepresiahne to obyčajne desať zákazníkov.“ Nechystá sa ani zvyšovať ceny.
V maličkej kaviarni sedí okrem barmanky len zopár hostí. „Nie, nechodí k nám teraz viac ľudí,“ krúti obrovským afroúčesom. „Kvôli jednej káve sa im to asi neoplatí.“ Opäť narážam na francúzštinu. Šťastie mám až pri asi štyridsaťročnom Fabienovi. „Pracujem v Ženeve, ale som odtiaľto,“ vysvetľuje. Zmena kurzu ho neteší. „Manželka aj časť rodiny pracuje vo Francúzsku, nijako si teda nepomôžeme. Iba, čo to narobilo chaos.“
Je tu lacnejšie. No nájazdy sa nekonajú
Žeby nájazdy na francúzske obchody boli iba fámou, uvažujem, keď vchádzam do miestneho supermarketu. Cenovky a aj ceny sa zmenili. Napríklad čokoláda rovnakej značky je takmer o euro lacnejšia ako v Ženeve. O niečo lacnejšie sú tiež vína, pečivo či niektoré druhy zeleniny.
Zo zadumania ma vytrháva zvučná angličtina a skupinka, ktorá očividne robí niekoľkodňový nákup. Vera a Joannah sú Američanky a v Ženeve študujú verejnú správu. Po francúzsky. „Jasné, že chodíme nakupovať sem. Je to tu oveľa lacnejšie. Vieš, dolár na tom tiež nie je najlepšie a zvlášť teraz,“ usmieva sa Vera. „Ale nie sme sami, polovica týchto ľudí sú Švajčiari.“ Študentky sú tu štyri mesiace a vraj sa rýchlo naučili, kde sa dá nakúpiť výhodne.
Potvrdzuje to aj predavačka. „Ženevčania sem chodia, ale či teraz viac? Ťažko povedať,“ krčí plecami. A naznačujú to aj igelitky z obchodu, ktoré sa lesknú v rukách viacerých, s ktorými sa vraciam naspäť do Ženevy.