V protismere aj na diaľnici. Najnebezpečnejšie cesty sveta sú v Indii

V Indii každý deň zahynie na cestách okolo 380 ľudí, čo je rovnaké, ako keby sa zrútil obrí Boeing 747. Lenže zatiaľ čo pád podobného lietadla by pritiahol pozornosť svetových médií minimálne na týždeň, krvilačné indické cesty nechávajú svet celkom v pokoji, píše pre portál idnes.cz Libor Budinský.

Každý deň sa v Indii prihodí 1 200 vážnych nehôd, každú hodinu zomrie na cestách 16 ľudí. Každý deň príde o život 20 detí mladších ako 14 rokov. Najohrozenejšia je však skupina mladých mužov, lebo tí umierajú na cestách najčastejšie. Veková skupina od 15 do 34 rokov sa na smrteľných úrazoch podieľa z 54 percent. V absolútnych číslach ide o 75-tisíc mŕtvych ročne 2014, pritom z 82 percent ide o mužov.



Údaje vyplývajú zo správy o nehodách za rok 2014, ktorú zverejnilo indické ministerstvo dopravy. Celkový počet mŕtvych bol 140- tisíc.

Ako sa dáva taká prednosť?
„Mladí vodiči jazdia ako blázni a nedodržiavajú predpisy, nedávajú prednosť, a to hlavne na križovatkách. Pretože ich otcovia väčšinou nemali autá či motorky, nemajú zažité základné pravidlá cestnej premávky,“ vysvetľuje v správe indický bezpečnostný expert Rohit Bhaya. Na križovatkách, väčšinou pri priamom strete spôsobenom nedaním prednosti, umiera 50-tisíc Indov za rok.



A štatistika pridáva ďalšie údaje. Šesťdesiattisíc úmrtí je zavinených vysokou rýchlosťou, sedemtisíc alkoholom a tri tisícky ľudí majú na svedomí výmole na cestách. Ešte na pitie za volantom: veľa cestovateľov po Indii opakovane vidí, ako si pri „občerstvovacej“ zastávke vodiči autobusov či kamiónov dávajú pivo alebo pohárik whisky.

Ganeša je boh, ten nás ochráni
O nehode totiž nerozhoduje ich riadenie, ale vyššie sily. „Miestni vodiči veria, že o tom, či dôjdu domov, nerozhoduje samotné riadenie, ale Ganeša, slávny boh so sloniou hlavou, ktorý odstraňuje prekážky z ciest a má ochranársku moc. Stačí si zavesiť do auta amulet s Ganešom, prípadne si ešte polepiť sklá svastikou, ktorá je v Indii symbolom šťastia, a potom už môžete bez obáv šliapnuť na pedál a vyraziť. Ani nemusíte pozerať doprava alebo doľava, bohovia vás ochránia,“ tvrdí s trochou nadsadenia cestovateľ Jan Stach, ktorý navštívil Indiu už päťkrát a na miestnych cestách strávil stovky hodín.

V protismere pokojne aj na diaľnici
Niektoré zážitky sú skutočne bizarné. „V minulom roku sme išli po novej diaľnici, ktorá vedie z mesta Ágra, v ktorej stojí slávny Tádž Mahal, do Džajpuru, hlavného mesta najväčšieho indického štátu Rádžasthánu. Išli sme súkromným mikrobusom, vodič išiel na miestne podmienky celkom rýchlo, keď tu začal prudko brzdiť, pretože sme sa začali blížiť k obrovskému nákladiaku. Hovoril som si, prečo sa s tou kraksňou premáva po diaľnici, keď mu to vôbec nejde, lenže o sekundu neskôr mi to došlo. Nákladiak išiel v protismere. Našťastie tam boli dva pruhy, takže sme sa nakoniec šťastne minuli,“ zveruje sa cestovateľ Martin Hruška, ktorý strávil v Indii niekoľko mesiacov.
V horách zas zažil inú situáciu, keď dva autobusy išli vedľa seba a vodiči si niečo rozprávali. A vôbec im nevadilo, že jeden ide v protismere.

Motorky nosia smrť
Najnebezpečnejšie sú v Indii motorky, ktoré sa na počte mŕtvych podieľajú 25 percentami. Rovnaký počet mŕtvych však majú na svedomí tiež nákladné automobily, ktoré tu neprevážajú len tovar, ale často vozia na korbe tiež pasažierov. Až na treťom mieste sú osobné automobily, ktoré majú podiel na 18 percentách úmrtia.



Len pripomeňme, že aj keď v posledných rokoch počty motorových vozidiel v Indii rapídne rastú, stále je tu v prepočte na obyvateľa oveľa menej áut a motoriek než v Európe alebo v USA. V súčasnej dobe v Indii žije 1,3 miliardy ľudí, pričom počet motorových vozidiel sa pohybuje okolo 170 miliónov (vrátane skútrov a motoriek). Naopak v USA pripadá na 320 miliónov ľudí 250 miliónov vozidiel (bez motoriek).

Bez svetiel, ale s klaksónom
V indických mestách je na cestách menej mŕtvych, zato však viac stresu. Všetci sa tlačia, všetci neustále trúbia a húkajú a z výfukov sa valia oblaky jedovatého a smradľavého dymu.
„Vládne pravidlo silnejšieho. Stačilo mi dvadsať minút a mal som chuť okamžite vystúpiť a utiecť. Navyše večer a v noci sa polovica vodičov neobťažuje svietiť a jazdia jednoducho potme. Asi sa boja, aby si nezničili žiarovky,“ spomína Ján Stach, ktorý si pred časom požičal v Indii auto a dodáva, že už by to nikdy neurobil. Vraj nie je žiadny samovrah.