Ferraty, alebo tiež „železné“ či „zaistené cesty“, sú čím ďalej tým viac populárnejšou formou vysokohorskej turistiky. Predovšetkým v Európe ich nájdeme nespočetné množstvo. Ferraty v južnom Tirolsku patria k najkrajším a najobľúbenejším. Vyskúšajte ich aj vy. Ubytovať sa môžete v ich bezprostrednej blízkosti na farmách, píše portál lidovky.cz.
„Via Ferrata“ sú horské cesty v náročnom teréne. Ich schodnosť zaisťujú laná, rebríky a mosty, ktoré tak prepájajú inak izolované miesta a cesty. K zdolaniu ferrát je potrebné aspoň základné horolezecké vybavenie, medzi ktoré patrí kvalitná turistická obuv, sedací úväz, prilba, istiace karabíny, slučky a ďalšie.
Ferraty možno podľa náročnosti rozdeliť do niekoľkých skupín. V Taliansku ich určuje farba. Modré sú veľmi ľahké, zabezpečenie na týchto cestách slúži skôr na zvýšenie istoty. Červeno označené cesty sú stredne ťažké.
Najzložitejšie ferraty sú označené farbou čiernou a zodpovedajú v rakúskom značení cestám náročnosti D a E. Sú určené výhradne skúseným turistom a v niektorých prípadoch je nutná aj prítomnosť sprievodcu. Južné Tirolsko ponúka tridsať Ferrat všetkých obtiažností. Jednou z tých menej náročných je Via Ferrata Masaru. Vedie od horskej chaty Paolina v nadmorskej výške 2 125 metrov, ktorá je dostupná sedačkovou lanovkou z mestečka Carezza, okolo pomníka Christomannos.
Zdolanie tejto šesť kilometrov dlhej trasy zaberie približne štyri hodiny. Nad mestečkom sa navyše začína ďalšia vysokohorská trasa, Via Ferrata Rotwand. V blízkosti Ferrát sa dá ubytovať na farme Stadlaml, ktorej okolie a pohľad na juhotirolský masív Marmolada vám vezme dych. Veľmi obľúbená a frekventovaná je jednosmerná ferrata Torre di Toblino s vrcholom vo výške 2 617 metrov nad morom. Radí sa medzi náročnejšie a vedie v miestach pôvodnej vojenskej rebríkovej cesty.
Na jej začiatku čaká turistov náročné lezenie, potom skôr len vzdušné rebríky. V jej blízkosti sa nachádza farma Kerschbaumhof, na ktorej spoznáte nielen tradičný život na statku, ale predovšetkým ochutnáte miestne delikatesy z domácich produktov ako je tradičná slanina, klobásky, ale aj marmelády a ovocné šťavy. V blízkosti farmy sa nachádza aj ďalšia ferrata. Tá sa radí medzi kratšie, poldenné.
Ide o obojsmernú starú vojnovú trasu, ktorá vedie skalnými tunelmi vybudovanými počas prvej svetovej vojny až na vrchol Monte Paterno (2 685 m.n.m.). V tuneloch sa často tvoria ľadové plochy ešte skôr, než sa začne zimná sezóna, preto je ferrata sprístupnená obmedzene. Začína pri Rifugio Auronzo v nadmorskej výške 2 320 metrov, kde je ako parkovisko, tak zastávka autobusovej dopravy.
Ferrata Tabaretta je jednou z najnáročnejších
Jednou z jednoznačne najnáročnejších ferrát v oblasti Alto Adige aj v Európe je ferrata Tabaretta, začínajúca nad dedinkou Sulden. Na jej zdolanie je potrebné istenie, dobrá fyzická kondícia, početné skúsenosti a pekné počasie. Táto vysokohorská cesta je náročná predovšetkým tým, že nie je vybavená žiadnym umelým istením, iba istiacim lanom a neponúka možnosť jej predčasného ukončenia či zmenu trasy. Jej vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 3 036 metrov.
V blízkosti tejto jedinečnej, ale veľmi náročnej vysokohorskej ferraty s výhľadom na severnú časť pohoria Ortles sa dá ubytovať na farme Hof am Schloss. Tu môžete zregenerovať svoje svaly a z tradičných domácich výrobkov aj pokrmov nabrať silu na ďalšie putovanie. Neďaleko lezeckého parku Juval v blízkosti juhotirolského mestečka Naturns sa nachádza aj nedávno otvorená Via Ferrata Hoachwool. Tvorí ju náročná lezecká stena aj visutý most.
Cesta vedie nielen úchvatnou prírodou, ale aj okolo hradu Juval. Z vrcholu môžete zísť po svojich alebo sa zviesť lanovkou Unterstell. V Naturns sa dá ubytovať na statku Pirchhof či sa aspoň občerstviť vo farmárskom šenku Roter Hahn. Prvá ferrata Historicky prvou ferratou je tá vedúca na rakúsky Hohe Dachstein, ktorá vznikla v roku 1843.
K väčšiemu rozmachu vysokohorských ciest došlo počas prvej svetovej vojny, prostredníctvom ktorých boli totiž strážené hranice na taliansko-rakúskom fronte v Dolomitoch. K boomu ferrát dnešnej podoby došlo v šesťdesiatych rokoch, v Južnom Tirolsku potom hlavne v rokoch osemdesiatych.