V Bratislave sa vtedy podujal na výučbu angličtiny aj kvôli o desať rokov mladšej študentke žurnalistiky Lenke, s ktorou chodil. Na Slovensku strávil 5 rokov a najmä prostredníctvom svojej teraz už manželky sa o našej krajine, jej zvyklostiach a národnej náture čo to dozvedel.
Pár žije striedavo v Amerike, na Slovensku a v Česku, aktuálne sa venujú sprevádzaniu turistov a vínnemu someliérstvu v slnečnej Santa Barbare neďaleko Hollywoodu v Kalifornii, no plánujú sa sem vrátiť.
Máme skvelú lokalitu a silné rodiny
Keď Chris vystúpil pod Mostom SNP z viedenského autobusu, jeho prvý dojem z Bratislavy bol očarujúci. "Prechádzal som historickým starým mesto a prekvapilo ma, aké je krásne," hovorí.
Milo naňho zapôsobili aj ľudia. "Tiež ma potešilo, akí priateľskí a srdeční boli ku mne Slováci," spomína na svoje začiatku u nás.
Slovensko má podľa neho výhodu najmä v tom, že je v srdci Európy a ľahko dostupné z viacerých krajín. Páčia sa mu naše zvyky a rodinné putá, ktoré zaregistroval najmä na východe, odkiaľ pochádza jeho manželka Lenka. Tá má korene v Spišskej Novej Vsi a svadbu mali v Tatrách.
"Slováci by si mali ceniť svoje dedičstvo, tradície a silné väzby v rámci rodiny. Keď raz Američania opustia domov, už sa s výnimkou sviatkov nevracajú," popísal odlišné návyky vo svojej domovine.
Aj preto by si chcel vlastnú rodinu založiť na Slovensku. "Vždy som chcel byť súčasťou rodinného kruhu, v ktorom si všetci pomáhajú a držia sa svojich zvykov. Teším sa, keď u vás raz rodinu založím," plánuje Chris.
Máme krásnu krajinu, ale málo sa o ňu staráme. Podľa amerického učiteľa angličtiny a sprievodcu po viacerých amerických krajoch by sme mali zlepšiť infraštruktúru a zrenovovať mestskú hromadnú dopravu.
Dvojtvárni Slováci
Bratislava je iná ako zvyšok, pocítil pri cestovaní krajinou. Okrem vlastnej dobrej skúsenosti so Slovákmi si Chris tiež všimol našu občasnú nevraživosť a intoleranciu, najmä v Bratislave. "Čo sa mi nepáči, je, že mnohí Slováci sú pozadu, pokiaľ ide o práva homosexuálov, ženskú rovnoprávnosť a diskrimináciu Rómov a ľudí inej rasy," priznáva Chris.
Skutočne závistliví a neznášanliví podľa neho vieme byť aj sami k sebe. "Mal som veľa študentov, ktorí sa pozerali zvrchu na východniarov. Dokonca aj na tých z ´ďalekého východu´ ako je Trnava!" čuduje sa dodnes.
Pomalé úrady a pokrokoví mladí
Chris Davis je aj ďalší z mnohých cudzincov, ktorý si vyskúšal byrokratický krst ohňom na slovenských úradoch. "Bolo to veľmi ťažké, na cudzineckej polícii nikto hovoril anglicky, musel som mať tlmočníka. Nemali ani číselný systém, takže sme čakali v rade, v ktorom sa nikto neorientoval. Našťastie sa odvtedy čo-to zmenilo. Bolo tam tiež veľa dverí, ktoré som musel navštíviť len kvôli rôznym kolkom a dokumentom... Neviem, čo by som si vtedy počal bez svojej slovenskej priateľky," spomína Chris na svoj príchod na Slovensko v roku 2006.
Mladí ľudia sú však podľa Američana úplne iní ako staré skostnatené štruktúry. "Bol som veľmi ohromený tým, koľko mladých vie po anglicky. Všetci boli veľmi láskaví a nápomocní a boli radi, že si môžu cudziu reč so mnou precvičiť," hovorí.
Zarobiť sa dá, nie však každému
A čo Christophera Davisa na Slovensku ešte prekvapivo? Že v ére svojho fungovania v Bratislave si aj celkom slušne zarobil. "Môj plat ako natívneho učiteľa angličtiny bol vždy veľmi dobrý a pokiaľ ide o kvalitu života, darilo sa mi lepšie ako keď som žil v Amerike. Niekedy som zarobil toľko ako riaditelia spoločností, v ktorých som učil," priznáva otvorene.
Na Slovensku sme na tom podľa neho celkom dobre aj s cenami - okrem hlavného mesta, jeho realít a prenájmov. "Myslím, že bratislavské ceny sú vzhľadom na ponuku premrštené. Ceny bytov sú v porovnaní so zvyškom krajiny pomerne vysoké. Ceny zdravotníckych služieb rozumné, aj keď sa dlho čaká a zariadenia sú zastarané. Stravovanie nie je príliš drahé, ale asi je lepšie zostať doma a variť si. Ísť von za zábavou tiež nestojí veľa..." menuje.
Situáciu bežných Slovákov však až tak ružovo nevidí. "Keď chcú Slováci vyžiť z priemernej mzdy, a to najmä v Bratislave, je to veľmi ťažké a nemôžu si nič odložiť, nijako sa pripraviť na budúcnosť," zamýšľa sa nad naším štýlom práce a života Davis.