Na cestách stretol aj svoju priateľku Aleks a teraz cestuje s ňou. Vďaka vážnemu zraneniu si uvedomil, aký je život krátky, a preto si ho teraz užíva plnými dúškami. V rozhovore pre HedvábnáStezka.cz nájdete niekoľko jeho rád a tipov, ako prežiť podobne plný život.
Adam, čo ťa hlavne na cestách živí?
Pracujem na projekte Naučmese.cz, ktorý spája ľudí, ktorí niečo vedia s tými, ktorí by sa to chceli naučiť. Naučmese funguje už 4 roky a posledné dva roky z toho mám normálny plat. Keď som začínal nomádovať, živil som sa ako webový dizajnér na voľnej nohe.
Vedia všetci, ktorí s tebou spolupracujú, že s nimi komunikuješ z "druhého konca sveta"?
Áno, určite, často je potrebné pripraviť na to, že budem preč, skôr moje okolie ako mňa samého.
Vždy je ťažké sa s niekým dohovoriť bez osobného stretnutia. Komplikuje ti to občas prácu? Ako potom dohoda prebieha?
To mi práve príde ako stará paradigma - "vždy je ťažké sa dohodnúť bez osobného stretnutia" - v dobe, keď máme Skype s videohovory, Slack a ďalšie skvelé nástroje. Občas by samozrejme bolo jednoduchšie niečo ukázať kolegovi na monitore v kancelárii ako mu to vzdialene textom popisovať a posielať screenshot. Na druhej strane je to niečo za niečo, takto môže byť kolega Pepa v Bangkoku, Honza surfovať na Filipínach a ja práve teraz piť espresso v Záhrebe.
V poslednej dobe sa "roztrhlo vrece" s radami, ako sa stať digitálnymi nomádmi. Máš nejakú svoju špeciálnu vlastnú, ktorú sa nedočítame na každom druhom blogu?
Takmer nesledujem, čo kde radia ďalší. Mám na Naučmese asi tri roky svoj kurz, o ktorom účastníci hovoria, že je vlastne skôr o tom, ako si všeobecne nastaviť život tak, aby človeka bavil. Aj bez nutnosti niekam odísť. Zdieľam teda s ľuďmi skôr nejaký komplexný mindset - ako byť otvorený svetu, ďalším ľuďom a ako žiť slobodnejší život plný vlastných slobodných rozhodnutí.
Nejzlatšia rada je pre mňa stále tá základná: kúpte si letenku a spadnite do toho, vždy sa môžete vrátiť, nájsť si znovu nájom, novú prácu... nikto v západnej civilizácii neumiera hladom, keď sám nechce, nie je čo stratiť. Budete mať novú skúsenosť a tá je vždy ziskom.
Dostal si nejaký kopanec od života, ktorý ťa priviedol k tomuto spôsobu života, alebo to bola skôr akási dlhá cesta poznania?
Kopancov bolo viacero. Povedal by som, že každý druhý rok prichádza nejaký poriadny. Prvý bol, keď sa so mnou rozišla po siedmich rokoch prvá baba, objavil som v tom čase termín "minimalizmus". Prestal som si kupovať zbytočnosti a odišiel z webovej agentúry na voľnú nohu.
Druhá kopačka bola doslovná - keď mi jeden chlapec pri mojej poetickej ego chvíľke pred dievčatami vrazil nohu do tváre a ja som mal potom dva mesiace so zdrôtovanými ústami čas premýšľať o tom, ako sa správam a čo tu vlastne robím.
Pravdupovediac, pre mňa nie je úplne pochopiteľný spôsob digitálneho nomádstva v štýle presunu sa na zimu do Chang Mai a denné chodenie do coworkingového centra. Vo výsledku potom pracujem rovnako ako doma, ale navyše mám na hony ďaleko všetkých blízkych aj klientov. Ako prebieha tá tvoja práca na cestách?
Odporučil by som ti ten presun vyskúšať. Keď som bol v Chiang Mai na mesiac, tak som každý deň pracoval z verandy na čerstvom vzduchu, okolo mi viselo mojich pár vypraných tričiek a treniek na šnúre. Večer som išiel skejtovať na parkovisko s thajskými chlapcami alebo na jogu do jedného malého krásneho štúdia (Wild Rose Yoga štúdio).
Na večeru na bicykli na street food a cez víkend niekam do hôr v okolí na motorke alebo len tak na prechádzku. Pre mňa teda úplne iný zimný mesiac než zostať v pochmúrnej českej zime, kde trávime väčšinu času zatvorení v domoch.
Asi je to veľmi aj o osobných preferenciách. Ja zase milujem pracovať z českej chaty na horách a po obede chodiť bežkovať. Koľko peňazí potrebuješ cca na mesiac takého života?
Väčšinou operujem s budgetom 700 eur na mesiac. Vo Vietname som za mesiac minul 450 eur, potom prešiel do Kostariky, kde som nechal asi 1 100 eur - takže sa ten budget občas medzi mesiacmi prelieva. Mám však pravidlo, že mi v hlave svieti výkričník, keď sa dostanem pod 5 000 eur na sporiacom účte - dovtedy neriešim každú korunu, ale samozrejme sa správam rozumne: viac ako lokál než turista.
Urobíš si občas ozajstnú dovolenku, teda ideš na miesta, kde nie je na každom rohu wifi (aj keď aj tie už sa ťažko hľadajú) či nefunguje telefón a napríklad dva-tri týždne vôbec nepracuješ?
Áno, občas si urobím naozajstnú dovolenku - pripravím na to kolegov, nastavím si automatickú odpoveď na emaily, v ktorej odkazujem na kompetentných a potom som týždeň, dva úplne offline. Začiatkom budúceho roka sa chystám na 2- mesačnú neplatenú dovolenku v Indii, kedy chcem nechať laptop u kamarátky v Malajzii a ísť si užiť Indiu bez počítača.
Sama viem, že je občas ťažké sa prinútiť k práci, keď záleží v podstate len na tebe kedy a koľko toho urobíš. Máš nejaký denný režim, ktorý dodržiavaš kdekoľvek?
Áno, mám dosť pevné rána. Sadu návykov týkajúcich sa ústnej hygieny, jogy, dobrých raňajok a práce na dôležitých veciach. Odmietam schôdzky a skype hovory v dopoludňajších hodinách. Pri takomto režime sú potom popoludňajšie hodiny uvoľnenejšie - bez myšlienok a stresu, že som niečo nedokončil.
Koľko času tráviš posledné roky v Česku?
Nie je v tom žiadna pravidelnosť, ale priemerne pol roka. Tento rok som po prvýkrát preč už desať mesiacov - stretol som vlani v decembri na Bali moju babu Aleks a teraz spolu takto žijeme na cestách a vyzerá to teda, že v Česku budem ešte menej ako v predchádzajúcich rokoch.
Ako si vyberáš destinácie, do ktorých sa vydávaš za poznaním a prácou?
Chalani z TravelBible.cz mi teraz nedávno napísali pekný perex na ich konferencii: "Týpek, ktorý sa vždy vydáva tam, kam ho srdce ťahá" - a ono na tom skutočne niečo bude: vo februári som odišiel do Strednej Ameriky kvôli Aleks, ktorá už mala kúpenú letenku. Inak všeobecne vyberám destinácie v súlade s mojou motiváciou a intuíciou: teplo, dobré a skutočné jedlo, more: surfing, mestá: skateboarding, pulzujúci lokálny život a samozrejme je potrebné, aby tie miesta boli pre mňa finančne dostupné.
Kde všade si sa pozrel za ten čas, ktorý žiješ ako digitálny nomád?
Do Juhovýchodnej Ázie, väčšiny Západnej Európy, Maroka a Strednej Ameriky.
Teraz už teda cestuješ s priateľkou. Ako dlho si v živote hľadal niekoho, kto má rovnaké životné hodnoty?
Petr Fiala z Mňágy a Žďorp spieva: "Nehľadám nič a tak to skoro nájdem". To mi príde presné - skôr sa snažím chodiť s otvorenými očami a srdcom. Keď už niekoho stretnem, cítim či rezonujeme: máme podobné hodnoty, humor, je nám spolu dobre a ono to potom človek fakt aj spozná, keď s niekým chce byť - teší sa na neho, keď je práve preč a tak...