Poznáte ten vtip, že keby toto mesto utekalo Bratislave oproti, aj tak ho naša metropola nedobehne? Tak v prípade nórskeho Osla to naozaj nie je vtip, ale krutá realita. Krutá pre Bratislavu. Vypísať všetky body, v ktorých Oslo predstihuje „krásavicu na Dunaji“, by vydalo zrejme aj na dva články.
Všetko pochopíte už v momente, keď v Osle vystúpite z lietadla. Mesto a krajina sa určite nedá súdiť podľa letiska, ale rozdiel nemôže byť jednoznačnejší. Moderné priestory, podlaha z dreva a steny a strop takisto obložené drevom. Personál vám ochotne príde na pomoc, keď vidí, že tápete v tom, ako sa dostať na prípoj z letiska do mesta. Nikomu na nálade neuberá ani fakt, že je polnoc. Skúste sami hádať, o ktorom letisku bola posledná veta. Oslo alebo Bratislava? Áno, Oslo.
Bez revízorov a sprievodcov
Presun z letiska do centra mesta by niekomu zvyknutému na bratislavský dopravný marazmus mohol pripadať ako problém. Na letisku v Gardemoen to však nie je problém. Pracovníčka letiska ma nasmeruje k nástupišťu vlakov, ktoré odchádzajú na vlakovú stanicu v centre každých desať minút. A na to, aby ste sa na vlak dostali, nepotrebujete ani lístok. Teda ten papierový. V automate jednoducho prejdete svojou bankomatovou kartou a zaplatíte. Karta potom funguje ako vaša vstupenka cez turniket, ktorý vás pustí do vlaku a v cieľovej stanici zase von. Skúste si v Bratislave kúpiť lístok na integrovanú dopravu. Nebude vám na to stačiť čipová karta, kreditná karta a ani hotovosť.
Ako správny Slovák mám vo vlaku ten zvláštny pocit neistoty, keďže sa neobjavuje nevrlý sprievodca, ktorý by skontroloval lístok (ktorý nemám) a prípadne ma upozornil na to, že bundu nemôžem mať položenú na sedadle vedľa seba, keďže som si zaplatil iba jeden lístok. V Oslo sprievodcu nečakajte. Kontrolovať lístky nie je dôvod, keďže to už urobil turniket na začiatku cesty. Na všetky dôležité informácie, ktoré potrebujete vedieť, sú tu informatívne obrazovky. Nevrlé pohľady a „dobre“ mienené, mierne agresívne rady sa nekonajú. Ach, moje milované Slovensko, chýbaš mi.
Zelená doprava
Práve doprava je oblasťou, v ktorej Oslo dáva našej metropole doslova na frak. A to aj potom, ak si odmyslíte metro, ktorým Oslo disponuje. Že sú prostriedky hromadnej dopravy krajšie a čistejšie, je v prípade, že cestujete na západ od Slovenska už také klišé, že ho zrejme ani netreba opakovať. Aj bez metra je Oslo v doprave pár desaťročí pred Bratislavou. Dôvod, prečo je to tak, naznačuje bývalý nórsky minister dopravy Ketil Solvik-Olsen, ktorý hovorí o tom, že Oslo musí riešiť problém s dopravou budúcnosti. „Je budúcnosť v autonómnych autách alebo zdieľaných? Alebo v ich kombinácii? To musíme zistiť, aby sme odľahčili dopravu,“ hovorí. A to je presne dôvod, prečo veci v Nórsku a jeho metropole fungujú. Nóri jednoducho problémy, ktoré im hrozia v nasledujúcich desaťročiach, riešia už teraz. Nesnažia sa vyriešiť to, čo niekto zanedbal pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi.
A Oslo ako mesto z budúcnosti vyzerá už dnes. Kamkoľvek sa obzriete, uvidíte autá na elektrický pohon. Oslo je totiž hlavným svetovým mestom vo využívaní elektrických áut. V Nórsku je týchto áut registrovaných viac ako 120 000. Z toho väčšina jazdí práve v hlavnom mete. Samozrejmosťou sú veľké parkoviská určené pre elektromobily vybavené nabíjacími stanicami. Za boom elektrických áut môže fakt, že v Nórsku sú oslobodené od DPH a vďaka všetkým bonusom sa ich cena vyrovná tým klasickým. S elektromobilom navyše nemusíte platiť mýto ani parkovné a môžete pri jazde využívať aj pruh určený pre autobusy. Vďaka vládnej podpore sa elektromobil už deväťkrát stal v Nórsku najpredávanejším autom mesiaca. Štyrikrát tento úspech dosiahla Tesla Model S. Chce si niekto tipnúť, kedy sa niečoho podobného dočkáme na Slovensku?
Ďalšou populárnou a zelenou formou dopravy v Oslo je bicykel, ktorý si záujemca môže prenajať za 33 eur na osem mesiacov. V meste je už viac ako dvesto miest, na ktorých si záujemca môže vyzdvihnúť bicykel. „Je to lacná a zdravá forma prepravy. To, kde je najbližší stojan a či sú na ňom dostupné bicykle zistíte jednoducho cez aplikáciu v mobile,“ opisuje fungovanie systému mestských bicyklov študent Bjorg.
Oslo rastie
Oslo je momentálne najrýchlejšie rastúcou európskou metropolou. Určite aj kvôli imigrantom, ktorí tu hľadajú lepší život a prácu. Už teraz tu žije približne 650 000 ľudí. „Každý rok sa naše mesto rozrastie o desaťtisíc obyvateľov. Naša radnica pracuje na tom, aby boli spokojní. Zvýšený záujem sme dosiahli znížením daní, dôrazom na dopravu a logistiku a tiež zjednodušením administratívy,“ hovorí pre HN primátor Osla Raymond Johansen.
Chválou na Oslo nešetrí ani 43-ročný Ben, ktorý do Nórska prišiel z Nigérie a teraz pracuje ako vodič autobusu. „Je to pokojná krajina a nádherné mesto. Som tu šťastný. A život je tu jednoduchý.“ Okrem krajiny Bena na Nórsku očarila ešte jedna vec. Kým čaká na ďalšiu jazdu, prejde okolo jeho autobusu do svojej limuzíny nórska princezná Mette-Marit, ktorá spolu s manželom, princom Haakonom, otvárala kongres Oslo Innovation. Okamžite vyťahuje mobil a fotí ako o dušu. „To je naša princezná,“ vykrikuje po mne nadšeným hlasom a žiariacimi očami a ukazuje mi fotografiu v mobile, na ktorej má sympatickú blondínu odfotenú odzadu. Uisťujem ho, že viem o koho ide, čo dokladám svojimi fotografiami z kongresu. Len čo zistí, že sú lepšie ako tie jeho, musím mu jednu preposlať. „Manželka sa poteší, keď jej poviem, že som stretol princeznú.“
Zabudnite na „svet kešu“
Slovák v zahraničí je stále zvyknutý mať v peňaženke bankovky. V tomto prípade nórske koruny. V Osle je to však naozaj zbytočné. Pretože hoci je jedným z najdrahších miest na svete, ak v ňom niečo nepotrebujete, sú to peniaze. Teda tie papierové. Stačí vám karta. Autor tohto článku tak dokázal prežiť štyri dni. V Osle kartou zaplatíte úplne všade. A bez problémov. Známy Kaliňákov „svet kešu“ už v Oslo naozaj nevedú. To, že väčšina ľudí platí kartou, je zjavné aj pri rannom nákupe kávy, ktorú si beriete so sebou. „Určite tak platí viac ako polovica zákazníkov. Je to pohodlnejšie a rýchlejšie,“ vysvetľuje majiteľka kaviarne Linda.
Štýlovejšia Eurovea
Život v Oslo je možno príjemný, ale určite nie lacný. Mesto sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach v rebríčkoch najdrahších miest sveta. Zrejme tu platí staré známe porekadlo, že za kvalitu sa platí. Symbolom bohatstva Osla je určite Aker Brygge. Kedysi prístav a priemyselná štvrť sa v roku 1986 začala meniť na obytno-nákupno-zábavnú zónu. Predstavte si niečo ako bratislavskú Euroveu alebo River Park. Len oveľa krajšie a štýlovejšie. Za nákupmi, zábavou alebo len prechádzkou sem príde ročne viac ako dvanásť miliónov ľudí.
A ak v Osle naozaj niečo znamenáte, určite tu vlastníte byt. Musíte však patriť nie medzi horných desaťtisíc, ale horných tisíc. V Aker Brygge je totiž iba deväťsto bytov a kto si chce jeden kúpiť, musí siahnuť poriadne hlboko do vrecka. Za penthouse na streche s výhľadom na more zaplatíte osem miliónov eur.
Stačí sa inšpirovať
Titulok tohto článku je možno pre niekoho mierne depresívny. Áno, Bratislava a ani žiadne iné slovenské mesto Oslo zrejme nikdy nedobehne. Stačí sa však inšpirovať jeho úspechom. Lebo učiť sa treba od najlepších. A Oslo v mnohých ohľadoch najlepšie je.
Článok bol uverejnený v HN magazíne. Ďalšie skvelé články nájdete v prílohe Hospodárskych novín každý piatok.
