Podnestersko s ručením neobmedzeným
Zánik Sovietskeho zväzu tu niesli s nevôľou. Cítili sa k nemu byť pripútaní viac ako k Moldavsku. V zime 1991 – 1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku.
Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny. Žiadna formálna mierová zmluva nebola nikdy dosiahnutá.
V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku. Túto prapodivnú enklávu, skanzen leninského socializmu, dodnes uznáva len Náhorný Karabach, Južné Osetsko a Abcházsko.
Podnestersko má povesť samozvanej mafiánskej republiky, obludnej čiernej diery na peniaze a miesta, kde včera znamená predvčerom. A ktorá dlhuje Rusku tri miliardy dolárov za dodávky plynu.
Vo veľkom sa tu vraj kšeftuje s ľuďmi a so zbraňami, korupcia je tu neoddeliteľnou súčasťou všedného života a prezident tu v oficiálne demokratických voľbách hladko dostane viac ako 100 percent hlasov bez toho, aby to niekoho vyrušovalo.
Najvýznamnejším zamestnávateľom, podnikom, ktorý generuje 60 percent priznaného obratu národnej ekonomiky, je tzv. Šeriff – firma spoluzaložená bývalým agentom KGB Viktorom Gušanom.
Začala obchodovaním s tabakom a alkoholom, ale postupne prikúpila oceliarne, telekomunikácie, elektrárne, médiá, čerpacie stanice, stavebné spoločnosti, supermarkety a futbalový klub. Štát prenajíma Národnej rade Šeriffu nielen miesto na zasadnutie a vybavenie kancelárií, ale v podstate aj predstaviteľov štátnej moci.
Zo 43 kresiel miestneho parlamentu držia polovicu členovia predstavenstva Šeriffu. O tom, kde tu končí všemocná firma a kde vlastne začína štát, sa radšej veľmi verejne nedebatuje.
O ďalších zaujímavých (ne)krajinách sa dočítate na nasledujúcich stránkach. Aby ste sa posunuli, kliknite na tlačítko: