V reštauráciách v Španielsku je najviac hostí v čase, keď kuchári v iných krajinách odchádzajú z práce domov, píše BBC. V madridskej štvrti La Latina, ktorá patrí k najstarším v španielskom hlavnom meste, je desať hodín večer a v reštauráciách lemujúcich dláždené uličky si ľudia vychutnávajú tradičné pokrmy, akými sú napríklad krevety na cesnaku (gambas al ajillo) či hustý bravčový guláš s cícerom a chorizom (cocido Madrileño).
Kým turisti neskoré večere Španielov pripisujú uvoľnenej atmosfére, ktorú si spájajú sa stredozemným prostredím, naozajstný dôvod, prečo sa v krajine večeria takto neskoro, je menej známy. Španieli po viac ako 70 rokov totiž žijú v zlom časovom pásme.
Keď sa pozriete na mapu, uvidíte, že Španielsko sa nachádza v rovnakej zemepisnej dĺžke ako Británia, Portugalsko a Maroko, a mal by tam preto platiť greenwichský hlavný čas (GMT), avšak platí tam stredoeurópsky čas (SEČ), rovnako ako v Srbsku vzdialenom 2500 kilometrov na východ.
Prečo sú Španieli s časom pozadu?
Generál Francisco Franco v roku 1940 nechal pretočiť hodiny o jednu hodinu dopredu ako výraz solidarity s nacistickým Nemeckom. Španielov, ktorí boli v tom čase zdecimovaní občianskou vojnou, proti zmene času ani nenapadlo nič namietať. Naďalej jedli v rovnakom čase, ale pretože skôr obedovali o jednej popoludní, začali jesť o druhej a namiesto toho, aby večerali o ôsmej večer, začali jesť o hodinu neskôr.
Čas sa od konca druhej svetovej vojny v Španielsku nezmenil. V roku 2013 vtedajší premiér Mariano Rajoy oznámil, že vláda chce koniec pracovnej doby stanoviť na 18:00 miesto 20:00. Dôležitou súčasťou plánu bol prechod zo SEČ na GMT, čo v krajine vyvolalo vášnivé debaty.
Skutočnosť, že Španieli sú oproti reálnemu času o hodinu pozadu znamená, že slnko vychádza neskôr a neskôr tiež zapadá. Západ slnka tak počas dlhých letných španielskych večerov je možné vidieť aj okolo desiatej večer.
Majitelia hotelov veria, že dĺžka slnečného svitu je pre turistov jedným z hlavných lákadiel. Miestna vláda Baleárskych ostrovov, ktoré okrem iného zahŕňajú Mallorcu, Menorcu a Ibizu, sú úplne proti prechodu na GMT a v minulosti chceli, aby po celý rok platil letný čas, čo by turistom umožnilo lepšie využiť teplé zimy.
Ohrozená neslávne preslávená siesta
Život v zlom časovom pásme negatívne ovplyvňuje spánok a znižuje produktivitu práce mnohých Španielov. Priemerný pracovný deň sa v Španielsku začína o deviatej ráno, po dvojhodinovej obednej pauze medzi druhou a štvrtou hodinou sa zamestnanci vracajú do práce a pracujú potom asi do ôsmej večer.
Neskorší koniec pracovnej doby znamená, že Španieli aj v neskorších hodinách začínajú svoj spoločenský život. Hlavný televízny program sa vysiela až v pol jedenástej. V severozápadnej Galícii pritom slnko v zime vychádza až po deviatej ráno, čo znamená, že ľudia chodia do práce za tmy.
"To, že čas v Španielsku sa neodvíja podľa slnečného svitu, ovplyvňuje zdravie, predovšetkým spánok," hovorí José Luis Casero, ktorý je prezidentom Národnej komisie za racionalizáciu španielskeho času, ktorá o zmenu času v krajine usiluje od roku 2006. "Ak zmeníme čas, slnko by vychádzalo o hodinu skôr, prebúdzali by sme sa prirodzenejšie, jedli by sme o hodinu skôr a mali by sme hodinu spánku navyše," dodáva.
S ponocovaním sa Španieli tradične vysporiadavajú dopoludňajšou pauzou na kávu a dvojhodinovou pauzou na obed, čo im dáva príležitosť vychutnať si neslávne preslávenú siestu.
Zmena pracovného času by siestu ohrozila. Či by to ale Španielom vadilo, nie je celkom jednoznačné. Podľa prieskumu, ktorý v januári 2017 zverejnila spoločnosť Simple Logica, menej ako 18 percent Španielov chodí pravidelne popoludní odpočívať, zatiaľ čo 60 percent siestu nevyužíva nikdy. Väčšina podnikateľov v turistických strediskách dokonca počas obedňajšej pauzy necháva svoje obchodíky otvorené.