Egon Bondy (vl. menom Zbyněk Fišer, 1930): je považovaný za jedného z najslobodnejších českých tvorcov. Pochádza z rodiny vojenského dôstojníka. V 16 rokoch odišiel z domu, prestal chodiť do školy, začal sa stretávať s členmi rôznych avantgardných skupín a verejne prejavovať nespokojnosť s najrôznejšími spoločenskými javmi. V mladosti sa niekoľkokrát liečil na psychiatrii. Dlhé roky je na invalidnom dôchodku.
Na začiatku 50. rokov reprezentoval s Ivom Vodseďálkom prvú vlnu undergroundovej literatúry, v 70. rokoch bol akýmsi učiteľom mladšej generácie. Medzitým patril spolu s Vladimírom Boudníkom k najbližším priateľom Bohumila Hrabala. V 60. rokoch vyštudoval na Karlovej univerzite filozofiu. Manifestačne sa celý život hlási k marxizmu. Odmietal sovietsky model, nepovažoval ho za životaschopný, preto majú jeho glosy a analýzy z dnešného hľadiska podobu akýchsi naplnených predpovedí. V 90. rokoch sa na protest rozdelenia Česko-Slovenska presťahoval na Slovensko, kde sa venuje predovšetkým filozofickej práci. "Neviem, prečo mi Slováci tak prirástli k srdcu. O Českú republiku starosť nemám, má bohaté skúsenosti, ale o Slovensko áno, pretože zatiaľ čo Česi dnes takú veľkú perspektívu nemajú, Slováci ju podľa mňa majú, i keď dosiaľ nevyužitú a skrytú. A to nielen preto, že nemajú skúsenosti, ale aj preto, že si nedôverujú. Potrebovali by sa najskôr vnútorne zjednotiť. Nezáleží na počte, pretože je veľa malých národov, ktoré v priebehu niekoľkých desaťročí ukázali, že sú prínosom pre celú európsku históriu, či sú to napríklad Dáni alebo Holanďania," myslí si o nás Egon Bondy.
Před chvíli jsi usnula
Snad se rozednívá
a snad je to měsíc
ty ležíš nahá na mých polštářích
a všemi pražskými nádražími
projíždějí jako každé noci
vlaky se zbraněmi do Sovětského svazu
ukážka zo zbierky: Totálny realizmus