V slovenskom kalendári je päť štátnych sviatkov. Čo ich odlišuje od tradičných sviatkov ako Veľká noc či Vianoce?
- V súčasnosti je podľa zákona na Slovensku päť štátnych sviatkov, 10 dní pracovného pokoja a 16 pamätných dní. Na vrchole hierarchie stoja štátne sviatky, ktoré vyjadrujú v koncentrovanej podobe základné hodnoty, tradície a identitu, ku ktorej sa spoločnosť hlási. Každý režim si vyberá z histórie tie vývinové línie a prelomové etapy, ktoré najviac zodpovedajú jeho dejinnému sebaobrazu, jeho projekciám budúcnosti, ale aj každodennému politickému utilitarizmu. Štátne sviatky sa líšia od Vianoc alebo Veľkej noci predovšetkým relatívnou novosťou ich zaradenia medzi dátumy hodné rituálov, s cieľom verejne vzdať hold určitým udalostiam alebo osobnostiam a ich prostredníctvom vytvárať pocit národnej spolupatričnosti. Štátne sviatky zároveň poskytujú priestor na sebaprezentáciu a prihlásenie sa jednotlivcov a skupín k vybratému historickému odkazu. Na rozdiel od nich sú tradičné rituály kresťanských sviatkov, napriek konzumnej horúčke, orientované skôr do súkromnej než verejnej sféry.
Dá sa povedať, že štátne sviatky na Slovensku skutočne "zjednocujú komunitu"?
- Diskusia o návrhu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v Národnej rade SR v októbri 1993 potvrdila, že v tomto prípade sa nedosiahne nijaký konsenzus, a bolo by ilúziou očakávať akési "zjednocovanie komunity". Z dnešného uhla pohľadu možno konštatovať, že stanovenie štátnych sviatkov iba prehĺbilo vtedajšiu polarizáciu slovenskej spoločnosti a každý zo štátnych sviatkov sa stal predmetom kontroverznej verejnej diskusie (1. január, 5. júl, 29. august, 1. september, a s istým časovým odstupom aj 17. november).
Počas nedávneho Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý si pripomíname 17. novembra, väčšina ľudí "oslavovala" buď doma alebo na nákupoch vo veľkých centrách. Existuje nejaká udalosť, ktorej výročie by obyvatelia Slovenska oslavovali úprimne?
- Domnievam sa, že spomínaný spôsob "osláv" sa stáva štandardizovaným rituálom voľnočasových aktivít nielen u nás, ale je charakteristický pre všetky konzumné spoločnosti. Slováci majú však predsa len jeden sviatok, ktorý úprimne oslavujú - 1. január - aj keď predovšetkým ako príchod nového roka, a nie ako "zakladateľský" sviatok vzniku Slovenskej republiky. Hoci v jednom z tohtoročných výskumov označili respondenti Deň vzniku SR ako najuznávanejší politický sviatok, ostáva otázkou, do akej miery sa im prelína s tradičnými novoročnými oslavami. Kandidátmi na všeobecne akceptované dôvody úprimných osláv by zaiste mohli byť výkony našich "zlatých chlapcov" v hokeji alebo iných športoch.
Môžu byť rituály spájané so štátnymi sviatkami ako verejné zhromaždenia, prejavy, pochody, vystavovanie symbolov, populárne?
- Časté striedanie režimov na našom území sa podpísalo aj pod zmeny v štruktúre štátnych sviatkov a nemožno sa čudovať, že ľudia potrebujú dlhší čas na to, aby si vnútorne osvojili dôvody, symboliku a mýty späté s určitými rituálmi. Opakovanie historických mýtov v ritualizovanej podobe sviatkov sa iba zdanlivo vzťahuje na minulosť, jeho skutočným cieľom je upevniť dôveru v súčasné usporiadanie pomerov a tých, ktorí tieto pomery predstavujú. Nejde o nostalgické spomínanie ani o ambície hľadania historickej pravdy - spoločným dôvodom štátnych sviatkov v každej spoločnosti sú rôzne variácie pripomenutia kontinuity hodnôt, ku ktorým sa určitý režim hlási. Ak sa minulosť vysvetlí z hľadiska dnes vyznávaných hodnôt, ľudia s uspokojením a uľahčením zistia, že vlastne od začiatku išlo o to isté, o čo im ide dnes.
Medzi tradičnými sviatkami, ktoré z kalendára poznáme ako "dni pracovného pokoja" prevládajú kresťanské sviatky. Aké je to v iných európskych krajinách, v ktorých žijú početné náboženské menšiny?
- Takmer pre všetky európske krajiny je charakteristické, že rozhodujúcu časť v zozname ich sviatočných dní predstavujú rituály späté s kresťanstvom. Táto skutočnosť ostala v priebehu storočí nezmenená. Tak, ako to platilo v období existencie diktatúr (ibaže napríklad v komunizme boli Vianoce Sviatkami zimy a Veľká noc Sviatkami jari), tak to platí aj v podmienkach demokratických režimov. Náboženské sviatky sa tak stali dominanciou jedného vierovyznania a napriek verbálnym proklamáciám náboženskej tolerancie a presadzovania ekumenických princípov sa nezdá, že by sme mohli v blízkej budúcnosti očakávať v tejto oblasti zásadné zmeny. Vývoj na Slovensku sa vyznačuje čoraz intenzívnejším presadzovaním kresťanských princípov a vzbudzuje dojem, že vo verejnom živote sa neraz ustupuje požiadavkám rigidného katolicizmu. Diskusie o vyhlásení 17. novembra za štátny sviatok sprevádzali úvahy o zrušení niektorého iného sviatku. Do úvahy pripadali najmä 1. september - Deň ústavy SR, alebo 1. máj - Sviatok práce. Kandidátmi na zrušenie boli aj dva cirkevné sviatky, 15. september - sviatok Sedembolestnej Panny Márie, a Štedrý deň. Ich zrušením by však Slovensko porušilo Základnú zmluvu s Vatikánom, podľa ktorej sa zaviazalo dodržiavať vybrané cirkevné sviatky ako voľné dni.