Svet má svoje pravidlá, ten bondovský je nimi dokonca utváraný a pravidlo, že nadsamec Bond v každom zo svojich dobrodružstiev fyzicky poteší minimálne jednu krásnu dámu, je v bondovskom svete tým základným. Od uvedenia prvej filmovej bondovky uplynulo 43 rokov, počas nich vzniklo dvadsať filmov a ani v jednom nechýba minimálne jedna krásna žena. Minimálne preto, že bondovky, v ktorých Bond venuje svoju pozornosť len jedinej dáme, sú skôr výnimkou ako pravidlom (Srdečné pozdravy z Ruska, Dych života).
Nová tvár Jamesa Bonda je už známa. Je ním 37-ročný Angličan Daniel Craig. O tom, kto bude vedľa neho ležať v posteli, sa rozhoduje práve v týchto dňoch. K najhorúcejším favoritkám patrí aj Angelina Jolie, Keira Knightley a dokonca i česká modelka a priateľka najdrahšieho futbalového brankára Gianluigiho Buffona Alena Šeredová. Práve vývoj Bondových "pelešníc", ich postavenie a dramatická funkcia sú na celej sérii to najfascinujúcejšie.
Bondgirl Pomstiteľka
Všetko sa to začalo, keď sa v bondovke Dr. No (1963) -- ako Venuša zrodená z morskej peny -- vynorila na pláži ostrova Crab Bey slečna Honey Ryderová, stelesnená dodnes najslávnejšou bondgirl Ursulou Andersovou. Hoci predstavuje ten typ bondgirl, ktorý je najvzácnejší a nazývame ho pomstiteľkou, nemôžeme o nej tvrdiť, že by okrem nesporných fyzických predností disponovala inou kvalitou. Bond ju niekoľkokrát pomiluje a vo finále, samozrejme, zachráni, ale to je tak všetko. Pomstiteľku od začiatku misie spája s Bondom rovnaký cieľ -- eliminácia hlavného "záporáka". Bonda síce zamestnáva sexom a flirtom a často sa necháva opakovane zachraňovať, ale misiu mu sťažuje tým, že sa mu neustále pletie pod nohy a komplikuje situáciu. Aspoň Honey určite, v jej prípade má i onen charakterový rozmer riadne trhliny. Ostatné, neskoršie bondovské pomstiteľky sa už z rozmeru čírej telesnosti vymanili. Už nie sú len matracom, sú hnané skutočnými emóciami a Bondovi pomáhajú. Taká je napríklad Melina Havelocková z bondovky Len pre tvoje oči (1981), ktorá sa pomstí za smrť svojich rodičov, či geologička Stacey Suttonová, ktorá Bondovi pomáha rozpliesť plány nacistických genetických experimentov vo Vyhliadke na vraždu (1985). Stacey v čarovnom negližé síce Bondovi pripraví po noci plnej vášni šálku lahodného čaju, avšak fakt, že ako vedkyňa zásadnou mierou prispieva k porazeniu záporného hrdinu, je najlepším dôkazom, že bondgirls už nie sú len na sex.
Bondgirl Protivníčka
Druhým základným typom dámy, s ktorou sa James Bond delí o svoje lôžko a príbehy, je protivníčka -- teda taká bondgirl, ktorá chtiac-nechtiac, zámerne či náhodou, vedome alebo nevedome, dobrovoľne alebo z donútenia, spočiatku stojí na opačnej strane ako Bond. Často je milenkou, zamestnankyňou či dokonca manželkou Bondovho hlavného protivníka. Bond teda musí poraziť nielen jeho, ale i ju. V celej bondovskej sérii vlastne neexistuje protivníčka, ktorá nestrávila s Bondom chvíle intímneho zblíženia. Ak sa tento druh bondgirl na druhý deň ráno zobudí a stále je protivníčkou, zomiera. Prvá z takýchto neobrátených protivníčok sa objavila už v Dr. No, volala sa slečna Taro a Bonda sa pokúsila dostať práve prostredníctvom sexu. Neuspela, ale dalo sa jej to odpustiť, bola priekopníčkou.
Zaľúbená Táňa
Zdalo by sa, že bondgirls protivníčky nemôžu prežiť, ale opak je pravdou. Prežíva ich minimálne polovica, najmä vtedy, keď je bondgirl protivníčka zároveň tou hlavnou bondgirl. Typickým príkladom je Tatiana Romanovová, sekretárka KGB, ktorá sa do Bonda zaľúbi na základe fotografie hneď v druhej bondovke Srdečné pozdravy z Ruska. Pozoruhodné je, že ono zaľúbenie v bondovke z roku 1963 nikoho neprekvapuje. Vtedy bol Bond ešte hrdinom, ktorému sa také veci akoby stávali bežne. Ženy čakajúce v rade pred Bondovou spálňou, slabé, vyžadujúce ochranu a vedenie, neschopné akéhokoľvek vzdoru, túžiace transformovať sa do podoby, aká by najviac vyhovovala mužovi ich snov.
Pilotka, múdra Domino a Dr. Quinnová
Prvé náznaky zmeny, ktoré sa s bondgirl protivníčkou udejú v nasledujúcich rokoch, prišli s treťou bondovkou s názvom Goldfinger (1964). V nej je bondgirl Pussy Galoreová, výborná pilotka a preborníčka v džude, spočiatku vernou spojenkyňou "záporáka." Bondov šarm jej však otvorí telo i dušu do tej miery, že vo finále antihrdinu zradí a prispeje k jeho porážke. Veľmi zaujímavou protivníčkou je i bondgirl z nasledujúcej bondovky Thunderball (1965) Domino Dervalová. Tá sa spočiatku s ústredným protivníkom agenta 007 nedelí len o jeho temný úmysel, ale i lôžko. Až neskôr, samozrejme, s Bondovým prispením, Domino pochopí, že "záporák" je naozaj zlý, ba čo viac, že on je zodpovedný za smrť jej brata a razom sa mení na vášnivú bondgirl pomstiteľku.
Hoci boli obe predovšetkým pôvabnými dekoráciami v mužských príbehoch, stačilo len osem rokov a vo filme z roku 1973 Žiť a nechať zomrieť sa po boku Jamesa Bonda ocitla a prežila protivníčka, ktorá by sa nad obrazom ženy -- dekorácie len ironicky pousmiala. Bola ňou Solitaire, dnes známa ako Dr. Quinnová, stvárnená Jane Seymourovou. Aj ona, samozrejme, podľahla, ako jasná individualita s vlastným názorom, a nie ako háravá sučka so zbožným obdivom a s odovzdanosťou v očiach.
Začiatok feministiek
Dnes je opäť všetko inak. Totálny prielom nastal v roku 1999, keď to v bondovke Jeden svet nestačí Elektra Kingová, jedna z tých druhých bondgirl protivníčok, dotiahla úplne najvyššie a stala sa hlavnou zápornou postavou. Elektra už nebola Bondovi len rovnocennou partnerkou, ale hrdo a zanovito reprezentovala stranu temna. Bond má v nej prvýkrát za hlavného súpera ženu, ba čo viac, ženu, ktorá v boji využíva nielen jeho vlastné atribúty -- smrť a sex, ale aj akoby ženské zbrane -- lesť, pretvárku či predstieranú bezbrannosť.
Bondgirl Agentka
Tretím základným typom bondgirl je agentka. Z hľadiska zmeny postavenia a vnímania ženy znamená v bondovkách ten najdôležitejší typ ženskej hrdinky. Prvýkrát sa objavila v bondovke Žiješ len dvakrát v roku 1967. Volala sa Kissy Suzuky a bola agentkou japonskej tajnej služby. S Bondom ju od začiatku do konca spájali pracovné povinnosti, a že aj oni skončili pod jednou perinou, bol len prirodzený vývoj spolupracujúcich ľudí. Kissy naznačila cestu, ktorá vymanila bondgirl z Jamesových pazúrov. Áno, spočiatku sa ani agentky nezmohli na nič iné, len dobre vyzerať a občas sa dostať do situácie, z ktorej len Bond pomôže. Dôležité však je, že to boli prvé bondgirls, ktoré so superagentom nespájalo len osobné zaľúbenie či pomsta, ale profesionálny vzťah rovného s rovným.
Pozoruhodným príkladom je bondgirl majorka Aňa Amasovová z filmu Špión, ktorý ma miloval (1977). Aňa je prominentnou agentkou KGB, ktorej Bond zabije partnera a milenca. Ani fakt, že je nútená s ním spolupracovať, ju však až do konca neodradí od pomsty. Aniným cieľom teda nie je len poraziť záporáka a využiť na to Bondove schopnosti, ale zabiť i Bonda. Nakoniec jej nevyjde všetko podľa plánov -- i ona podľahne Bondovmu šarmu -- ale keď vo finále namieri na Bonda zbraň, vieme, že nevystrelí len preto, že takto sa bondovky nekončia.
Zajtrajšok nezomiera
Zatiaľ. V posledných bondovkách sa totiž bondgirl agentky rozvinuli do takého tvaru, v ktorom James Bond dominuje skôr kvôli tradícii. Stačí, aby sme spomenuli čínsku agentku Wai Lin z doteraz asi najlepšej bondovky vôbec Zajtrajšok nikdy nezomiera (1997), ktorá nielenže odmaká väčšinu špiónskej práce za Bonda, ale ani sa mu ktovieako nehrnie do postele. Wai Lin už v žiadnom prípade nie je ženskou hrdinkou bondoviek, na ktorú by sa dalo aplikovať klišé o dekoratívnosti, skôr naopak, dekoráciou sa stáva mužný Bond. Wai Lin disponuje fyzickými, intelektuálnymi i špiónskymi kvalitami, ktoré majú v porovnaní s tými Bondovými jasnú prevahu. V dosiaľ poslednej bondovke Dnes nezomieraj (2002) sa príbeh bondgirl nádherne rámuje citovaním scény, v ktorej sa z mora vynára namiesto Honey Ryderovej agentka CIA Jinx. Po slovnej prestrelke síce dôjde medzi Jinx s Bondom k výmene telesných tekutín, ale ráno ide každý znova po svojom, sám za seba. Erotické zblíženie sa odohrá čisto rutinérsky, z popudu oboch, ale každý sleduje vlastný cieľ. Ak sa Bond v príbehu ešte občas osmelí a urobí sexistické gesto, tak len preto, aby si s nostalgiou spomenul na to, aké to bolo voľakedy. Dnes je už totiž posledným svojho druhu.