Stále miesto na slnku
Túžite po mieste nepretržite zaliatom slnečným svitom? Ale aby tam nebolo horúco? Ben Bussey z Univerzity Johnsa Hopkinsa v USA s kolegami vám jedno našiel. Ibaže to má háčik, vlastne dva. Miesto leží na Mesiaci. A priemerne je tam mínus 50 stupňov Celzia. Bádatelia podľa 53 snímok mesačného povrchu, ktoré roku 1994 získala sonda Clementine, zostavili mapu osvetlenia severného pólu Mesiaca. Na severnom okraji krátera Peary identifikovali trvale osvetlené plochy. Spomenutá teplota je na mesačné pomery mierna -- okolo rovníka Mesiaca sa bežne vyskytujú teplotné kontrasty od plus 100 stupňov do mínus 180 stupňov Celzia. Okrem hojnosti slnečnej energie sú blízko krátera Peary tiež trvale zatienené plochy, kde by sa mohli vyskytovať ložiská ľadu, zavlečeného na Mesiac kométami. Ideálne umiestnenie pre budúcu mesačnú kolóniu ľudstva? (Zdroj: Nature.)
Prapredok zo Španielska
Eudald Carbonell z Univerzity Rovira i Virgili v Tarragone s kolegami opísal sánku nájdenú roku 2003 v lokalite Gran Dolina v pohorí Atapuerca v severnom Španielsku. Dopĺňa podobné tamojšie nálezy z rokov 1994 -- 1996. Podľa objaviteľov patrili novému druhu pračloveka, Homo antecessor ("človek-predok"), spred 800-tisíc rokov. No podľa iných vedcov variante H. erectus, človeka vzpriameného, od ktorej viedla línia k H. heidelbergensis, heidelbergskému človeku a k neandertálcom, žijúcim o státisíce rokov neskôr. Novonájdená ľavá polovica malej a gracílne konštruovanej sánky s piatimi zubmi zodpovedá mladej žene. Viaceré znaky ju však nespájajú so spomenutými neskoršími praobyvateľmi Európy, ale s vtedajšími gracílnymi H. erectus v Číne a naším druhom H. sapiens, vyprofilovaným až pred 200-tisíc rokmi v Afrike. (Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA.)
Japonská matematika -- umenie
V ére Édo, od začiatku 17. do polovice 19. storočia, žilo Japonsko v izolácii. Šóguni z rodu Tokugawa vyhnali európskych misionárov a obchodníkov. Krajine tým zrejme zachránili identitu. (Neskôr sa síce musela narýchlo modernizovať, no už v lepšej pozícii.) Stredoškolský učiteľ Hidetoši Fukagawa pripravil v Mestskom prírodovednom múzeu v Nagoji výstavu pozoruhodných dobových artefaktov -- sangaku (doslova "matematické tabuľky"). Amatérski matematici na týchto maľovaných drevených doštičkách zapísali dôkazy geometrických viet, aby ich zavesili v chrámoch a tým obetovali bohom. Niektorými dôkazmi predbehli matematikov Západu o vyše sto rokov. Doštičky nádherne ilustrovali miniatúrami žien v kimonách a učiteľov so žiakmi, ako aj krajinkami. Týmito matematikmi "popri povolaní" bývali samuraji, roľníci aj obchodníci. V Japonsku vtedy nejestvovali akademici v európskom ponímaní a matematikou sa mnohí ľudia zaoberali pre radosť. (Zdroj: Science.)
Zdeněk Urban, autor je stály spolupracovník hn
Vizuálne vnímanie bábätiek
Tím Michaela Kavšeka a Laury Hemkerovej z Bonnskej univerzity v Nemecku skúmal schopnosť polročných bábätiek vnímať vizuálnu perspektívu. Takých drobcov sa ešte nemožno spýtať, čo vidia. Ak im však ponúknete dve hračky, zvyčajne siahnu po bližšej. To bádatelia využili pri experimente. Za bielu oponu umiestnili obraz šachovnice, ktorej polia sa v perspektíve vzďaľovali. Po zdvihnutí opony sa bábätkám na tomto pozadí ukázali dve gumené figúrky zvieratiek -- jedna nižšie, takže sa zdala byť bližšie, lebo bábätkám zakryli pravé oko. Dvadsiatim 7-mesačným, dvadsiatim 5-mesačným (na snímke 5-mesačný Samuel). Zo staršej skupiny 19, z mladšej 16 siahalo zväčša po zdanlivo bližšej hračke. Pri oboch voľných očiach nehrala rôzna poloha hračiek významnú úlohu. Prekvapivo to ukazuje, že už 5-mesačné bábätká vedia posúdiť perspektívu. (Zdroj a snímka: Universität Bonn.) (zu)