Z učebníc dejepisu každý z nás vie, že 29. septembra 1938 v Mníchove prijali zástupcovia vlád Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska dohodu o odstúpení československého pohraničného územia (Sudety) Nemecku. Povedzme si však niečo bližšie o niektorých všeobecných politických okolnostiach prijatia tohto dokumentu a o jeho dôsledkoch pre politický vývin na Slovensku.
Dôvodom konferencie v Mníchove bola eskalácia napätia medzi Československom a Nemeckom v otázke pohraničného územia obývaného nemeckou menšinou. Spomínaný problém mohol prerásť i do vojnového konfliktu.
Hlavne žiadnu vojnu
Veľká Británia a Francúzsko mali pritom ešte v živej pamäti 1. svetovú vojnu. Francúzsko z nej síce vyšlo víťazne ako najsilnejší štát na kontinente, ale za cenu pobitia jednej generácie mladých ľudí, "preorania" krajiny krátermi, zničenia mnohých kultúrnych pamiatok atď. Podobne, hoci v menšom rozsahu, to bolo i s Veľkou Britániou. Obidve krajiny sa za každú cenu chceli vyhnúť novej vojne. Francúzsko síce v roku 1924 podpísalo dohodu o spojenectve a priateľstve s Československom, no jej reálna hodnota sa ukázala v roku 1938 iba ako kus papiera. Veľká Británia podľa jej premiéra Chamberlaina mala takisto s Československom "len veľmi málo spoločné". Na druhej strane, nacistické Nemecko od roku 1933 krok za krokom úspešne zhadzovalo jarmo versailleského mierového systému a po anexii Rakúska prišlo na rad Československo.
Zrada, ale "na úrovni"
Uspokojenie expanzívnych požiadaviek Adolfa Hitlera sa v septembri 1938 dostalo na program dňa hlavne vo Veľkej Británii. Chamberlain, ktorý sa pasoval do úlohy záchrancu mieru v Európe, poslal 28. septembra 1938 Hitlerovi list. V ňom prejavil ochotu prísť do Berlína a rokovať o Československu spolu s Francúzskom a Talianskom. Ešte v ten deň Hitler pozval Chamberlaina, Daladiera a Mussoliniho na 29. septembra do Mníchova. Konferencia v Mníchove bola otvorená 29. septembra o 12.45 a konečný text zmluvy bol hotový o 23.00. Československu v nej bolo nariadené s účinnosťou od 1. októbra odstúpiť pohraničné územia s Nemeckom, obývané nemeckou menšinou. Zároveň sa ČSR zakazovalo ničenie existujúcich zariadení na tomto území. Československo prijalo mníchovský diktát 30. septembra 1938 o 12.30. Podvečer sa o tom dozvedeli poslucháči pri rozhlasových prijímačoch.
Cudzinci vo vlastnej krajine
Mníchovský diktát sa dotýkal najmä západného územia ČSR. Prvého októbra začala nemecká armáda obsadzovať odstúpené pohraničné pásma. Okamžite sa začal exodus tisícov Čechov do vnútrozemia z obavy pred pomstou svojich susedov -- víťazov. Zlomeniny rebier a kľúčnych kostí údajne neboli vzácnosťou. Mníchovská dohoda ochromila aj hospodársky život v Česku a taktiež dopravu. Napríklad z Prahy do Brna bolo možné vlakom cestovať len cez územie tretej ríše. Slovenska sa mníchovská dohoda konkrétne dotkla len v menšej miere a predovšetkým nepriamo. K Nemecku boli pripojené iba Petržalka s tzv. bratislavským predmostím a obec Devín. V dodatku mníchovskej dohody však bola dôležitá zmienka o tom, že problém maďarskej menšiny v Československu by sa mal riešiť cestou vzájomných rokovaní medzi oboma zainteresovanými štátmi. Inak mala opäť rozhodnúť medzinárodná arbitráž.
Beneš odchádza, Slovensko tiež
Následne udalosti nabrali rýchly spád smerujúci k rozpadu republiky. 5. októbra 1938 abdikoval prezident Eduard Beneš a ako súkromná osoba odletel do Veľkej Británie. V tejto situácii sa Slovákom nasledujúci deň -- 6. októbra 1938 -- podarilo získať autonómiu. Zároveň sa však objavili aj ďalšie maďarské požiadavky. Územnými ašpiráciami sa netajili ani Poliaci a existoval tu aj problém Rusínov. Po neúspešných rokovaniach v Komárne medzi maďarskou a česko-slovenskou politickou reprezentáciou sa od druhej polovice októbra začala pre Slovensko črtať alternatíva Viedenskej arbitráže.