Akú úlohu zohrali tajné služby v povojnovej východnej Európe?
- Keď Červená armáda postupovala na západ, už nepustila oslobodené územia. Snažila sa vytvoriť situáciu, aby udržala pri živote komunistické strany v týchto krajinách. Tajné, alebo skôr totalitné štátnobezpečnostné služby boli vytvorené ako nástroj získania a udržania moci. Boli nevyhnutnou súčasťou systému, pretože bez nej by sa totalitný režim nemohol udržať.
KSČ obsadila po voľbách v roku 1946 silové rezorty...
- KSČ ich v podstate ovládala už od apríla 1945, teda od prijatia Košického, resp. Moskovského vládneho programu. V zásade budovali bezpečnostné zložky podľa sovietskeho vzoru. Sovietsky spolupracovníci boli poverení vybudovaním organizácie OBZ, ktorá mala za úlohu paralyzovať, rozložiť armádu, aby nemohla plniť funkciu obrany slobody a demokracie.
Mala tajná služba aj iné poslanie ako prevzatie moci komunistami?
- V prvej fáze bolo dôležité vybudovať aparát a dostať pod kontrolu rezort vnútra, potom expandovať do iných rezortov a prenikať do iných, nekomunistických, politických subjektov. Tam mali agenti získavať informácie a predkladať ich vedeniu komunistickej strany. Od mája 1945 mala bezpečnostná služba tendenciu vymedziť nepriateľa - západných spojencov. Spojenecké misie či konzuláty začali sledovať a boli do nich vysielaní agenti.
Čo sa v Štátnej bezpečnosti zmenilo do roku 1948?
- Pôvodne bola určená len na zatýkanie a vedenie výsluchov. V štyridsiatom ôsmom však už ŠtB v sebe spojila spravodajskú aj výkonnú zložku.
Boli počas štyridsiatich rokov nejaké rozpory medzi ŠtB a tajnými políciami iných socialistických štátov?
- Myslím si, že áno. Neboli to však rozpory zásadného charakteru - bolo jasné, kto bol nepriateľ. V tejto otázke bola línia a koordinácia veľmi silná. Problém bol s východonemeckou Stasi, ktorá si osobovala právo na operačný priestor v celom západnom Nemecku. Tam sa stretávali napríklad s našou rozviedkou, ktorá tam verbovala v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch spolupracovníkov. Ale sovietske plány to nenarúšalo. Naopak, Sovieti mohli využívať tieto spory a dvoch kohútov na jednom smetisku mohli lepšie ovládať.
Dochádzalo k rozporom menšieho charakteru, keď napríklad československá a maďarská služba riadili jedného agenta a začali sa o neho hádať. Je známy tiež prípad Jozefa Vicena, keď sa počas maďarskej revolúcie v roku 1957 služby hádali o to, kto ho zavraždí.
Ako služby komunistických štátov reagovali na krízy v niektorých z nich?
- Ako sa menila politická situácia v Poľsku alebo v Maďarsku, začalo to prekážať rigidným komunistom a vyslali tam agentúru. Dnes už je známe, že v prípade Pražskej jari mali Stasi a poľská SBK prostredníctvom agentov pomôcť štátnobezpečnostnému aparátu.
Mala ŠtB nejaké informácie o obsadení Československa?
- Pochopiteľne, tí príslušníci ŠtB, ktorí vypomáhali Sovietom pacifikovať československé štátne orgány, vrátane vlastných kolegov (vtedy prebiehalo napríklad zatýkanie na rozviedke), tieto informácie mali. Sú indície, že špeciálne vojenská spravodajská služba mala vedomosť, že k takémuto niečomu môže dôjsť. Otázka je, nakoľko to pražskí komunisti vyhodnotili ako závažnú informáciu.
Pripravovala sa tajná polícia na koniec komunistického režimu?
- ŠtB sa snažila vytvárať preventívne siete. V osemdesiatych rokoch sa napríklad snažila verbovať mladých ľudí, alebo ľudí z cirkví, keďže vtedajšie siete starli. Snažila sa tiež reflektovať spoločenský vývoj - vždy reagovala na nejaký posun v spoločnosti, ktorý síce režim neplánoval, ale stal sa. Usilovala sa tiež získavať informácie od KGB, ktorá upozorňovala na to, že vo východnej Európe nebude všetko tak, ako bývalo.
Je možné veriť aj generálovi Lorencovi, ktorý hovoril, že bezpečnosť sa stavala veľmi kriticky ku generálnemu tajomníkovi KSČ Jakešovi. Nebol pre nich zárukou určitej reformy strany. Predpokladali politické zmeny niekedy na jar 1990 v súvislosti so zjazdom, kde mal byť Jakeš vymenený. Keď však zmeny prišli, boli prekvapení. Napriek tomu si myslím, že ŠtB podala zvláštny výkon - veľmi rýchlo sa stali servisom nového federálneho premiéra Čalfu.
Ako sa adaptovali agenti či riadiaci dôstojníci na nové pomery?
- Veľmi málo príslušníkov ŠtB sa ospravedlnilo a šlo takpovediac do výroby. Robil som s nimi množstvo rozhovorov, ale len niekoľkí oľutovali svoju minulosť - boli to najmä príslušníci z päťdesiatych rokov. Časť z nich prešla do bankovníctva. Tí využili svoje vzťahy so západom i východom. Časť sa rozplynula v hotelierstve (napríklad v ochrankách), pretože to prostredie dobre poznali. Niektorí pôsobia ako advokáti. Väčšina z nich sa bráni tomu, že by slúžili KSČ. Tvrdia, že slúžili štátu.