Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Veda je známe najmä vydávaním odborných časopisov a vedeckej literatúry. Jeho edičná činnosť je však širšia ako vydávanie kníh z jazykovedy, sociológie či fyziky. K úspešným dielam patria aj niektoré tituly, venujúce sa zahraničným cestám vedcov za prehĺbením vlastného poznania či na veľké medzinárodné kongresy. Minulý rok k nim pribudla kniha riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slavomíra Ondrejkoviča s názvom Sedem a pol.
Podtitul publikácie Zápisky z tzv. vedeckej turistiky vysvetľuje autor veľmi svojsky už v úvode: "Vedci sa tvária, že idú do zahraničia za európskou a svetovou vedou, alebo dokonca, že našu vedu do Európy vyvážajú. To určite! Všetci predsa dobre vieme, hovorí táto fáma, že v skutočnosti nejde o nič iné než o obratnejšie či menej obratné kamuflovanie vycestúvania za celkom inými, alebo prinajmenšom aj za inými cieľmi."
Autorovo priznanie, že vedec v zahraničí nie je len učencom stále zahľadeným do svojho odboru, je viac ako sympatické. Veď aj vedec je len človek, má oči a aj obyčajné záujmy. To však nestačí. Skutočnosťou, ktorá Ondrejkovičovi dovolila jeho cesty realizovať, je podľa jeho vlastných slov nežná revolúcia. Odvtedy precestoval kus sveta -- Afriku, Indiu, Čínu či Južnú Ameriku. Kniha je síce trochu skromnejšia -- opisuje len Európu -- ale napriek tomu určite stojí za prečítanie.
Berlín, Pula, Florencia či Paríž nemusia byť pre našinca neznáme. Veď možnosť vycestovať máme všetci. Oveľa zaujímavejšie ako suchý opis samotných destinácií je však pohľad človeka, ktorý do týchto miest zavíta so svojským zámerom.
Vďačným príkladom je kapitola Za Henrichom Bartekom na návšteve u benediktínov. Ondrejovič sa do dolného Bavorska vydal s cieľom navštíviť miesta spojené so životom a s prácou žilinského rodáka a jedného z najvplyvnejších slovenských jazykovedcov. Bartek -- vplyvný bádateľ na jazykovednom poli ako aj človek, ktorý stál pri zrode časopisu Slovenská reč i pri zrode prvých nečechoslovakistických pravidiel slovenského pravopisu -- si to určite zaslúžil. Autor ho predstavuje nielen cez jeho životné peripetie (emigrácia a strach) a štúdie, ale aj cez konkrétne miesta, v ktorých sa v posledných desaťročiach svojho života pohyboval. Múry kláštora v Niederalteichu síce nehovoria samy, ale prostredníctvom života benediktínskych mníchov sprítomňujú atmosféru, v akej Bartek ako správca miestnej knižnice pôsobil.
Ondrejovič si neprezerá len knižnicu s tridsiatimi tisícmi zväzkov, ktoré Bartek skatalogizoval, ale spomenie aj jeho lásku k vínu a dobrému jedlu a následnú snahu zhodiť prebytočné kilogramy pomocou receptov z nízkokalorickej kuchyne. Suchopárny výklad o takejto osobnosti by ani nebol namieste. Rovnako ani v ďalších kapitolách tejto formálne útlej, ale obsahovo mimoriadne zaujímavej knižky.
StoryEditor