Mágii sa ľudia venujú najmä kvôli vlastnej neschopnosti

Už pred viac ako 100 rokmi si J. G. Frazer kládol v knihe Zlatá ratolesť otázky, prečo inteligentní ľudia veria v mágiu. Posledné svetové výskumy dokonca ukázali, že mágii sa venujú prevažne osoby strednej triedy, často vzdelané a úspešné. Vedeli by ste to vysvetliť?
-- Podľa mňa je to jednoducho preto, že ľudia, ktorí v živote niečo dosiahli, majú chuť i potrebu ďalšieho rozvoja. Hľadajú tak nové možnosti, a to napríklad aj v okultných vedách. Tie -- pokiaľ sa nebavíme o primitívnom čarodejníctve -- vyžadujú nielen vysokú mieru inteligencie a rozhľadenosti, ale aj aspoň štandardné vedomosti z psychológie, filozofie, fyziky či histórie. Ďalším dôvodom by mohla byť aj ich väčšia potreba sebareflexie, ktorú mágia, teda aspoň moderná a postmoderná, z veľkej časti dodáva. Či už svojskou formou psychoterapie alebo ponorov do hlbín vlastnej duše.
Presvedčilo vás niečo o tom, že niektoré udalosti v našich životoch sa dajú ovplyvniť mimo normálneho pôsobenia?
-- Existujú ľudia, ktorí na svoje okolie vplývajú spôsobmi, ktoré nie je možné uspokojivo vysvetliť. Taktiež sa možno stretnúť s osobami akoby svojvoľne vyvolávajúcimi celé zhluky podivných synchronicít alebo nepravdepodobných udalostí...
Napríklad?
-- Dopredu ohlásené "očarovania" (osoby, ktoré vedia zoslať na niekoho kliatbu), zvláštne "magicky ovplyvnené" udalosti (známy je prípad mága, ktorému často meškali zásielky a po "učarovaní" zistil, že 30 percent zásielok mu začalo prichádzať normálne), vyraďovanie elektrických spotrebičov atď. Aj keď prevažnú časť takýchto fenoménov možno vysvetliť ako náhody, podvody alebo jednoducho nepresnosti v záznamoch, stále ostáva -- síce malá, nie však zanedbateľná -- množina prípadov, ktoré nemožno vysvetliť normálne. Takéto javy sa občasne vyskytujú, nepokladám ich však za natoľko dôležité, aby som im venoval výraznú časť svojho času alebo pozornosti. Sú to jednoducho paradoxy, s ktorými je dobré počítať. Nič viac, nič menej.
To je však na historika mágie dosť skeptický názor. Čo vás potom priviedlo k jej štúdiu?
-- Myslel som to skôr tak, že tieto javy nie sú pre mňa zaujímavé v zmysle, že sa ich snažím vysvetliť. Už na strednej škole som mal veľa nezodpovedaných otáznikov o sebe, o svete. Veril som, že mágia mi odpovede pomôže nájsť. Nepomohla. Ale pomohla mi nájsť množstvo ďalších zaujímavých otázok, pretože som presvedčený, že aj schopnosť klásť nové otázky posúva človeka dopredu.
Antropologička Tanya Luhrmannová tvrdí, že proces ako sa stať mágom je vlastne procesom nazerania na svet inými očami. Čo nimi vidia mágovia inak?
-- Ľudia venujúci sa mágii sa najmä snažia vymaniť z myšlienkových stereotypov. Človek si už v detstve vytvorí určitý názor, ktorému celý život podlieha a svet už nevie inak vnímať. Napríklad problém sebaidentity. Človek sa vie chápať hlavne na základe názorov okolitého prostredia. Tie sú však mnohokrát len akýmisi premietacími plochami vôle okolia. Mágia je potom sčasti o vymaňovaní sa spod tohto vplyvu. Spisovateľ či iný umelec môže pomocou mágie aktivizovať niektoré spontánne procesy a je kreatívnejší. Alebo aj v sexuálnej oblasti môže mať človek iné ako konvenčné prejavy, ktoré by bez mágie nedokázal precítiť alebo využiť. Tým nechcem povedať, že musia byť perverzné alebo úchylné.
Nestačí však človeku len dobrá dávka fantázie a kreativity? Musí siahať po mágii?
-- Samozrejme, že stačí. Ale je skupina ľudí, ktorú k vlastnej spontánnosti a sebavyjadreniu naštartuje práve mágia. Ide však o veľmi malý okruh. Mágia je len akousi pomôckou pre určitý typ ľudí a pre tých, ktorí nedokážu svoj cieľ dosiahnuť prirodzenou cestou.
Neznamená to potom, že sa k nej utiekajú len slabí a neistí?
-- Znamená. Odhadujem, že v súčasnosti až okolo 90 percent ľudí venujúcich sa mágii naozaj spadá do tejto kategórie. Len veľmi malá hŕstka jedincov sa mágiou zaoberá z iných príčin, než je ich vlastná neschopnosť.
Často sa stretávate s odporom vedcov či skepticizmom okolia?
-- Ani veľmi nie, pretože som sám dosť skeptický k praktickým možnostiam mágie a jej ovplyvňovaniu okolitého sveta. Skôr naopak. Mnoho vedeckých pracovníkov akademickej obce prejavilo až prekvapujúcu otvorenosť pre nové pohľady a názory aj z oblasti mágie. Problém je skôr na strane magického tábora, ktorý nedokáže poskytnúť nič, čo by bolo vedecky uchopiteľné. Na druhej strane to nemusí byť na škodu, pretože mágia môže existovať na rozhraní umenia, náboženského cítenia a vedy, a pritom nestrácať na hodnote. A keď je pre niekoho prínosná, niet jej čo vyčítať. Problém môže nastať vtedy, keď sa ju niekto snaží vnucovať alebo jej príliš podľahne.
Okrem teórie sa venujete aj magickej praxi. Sú napríklad známe prípady, keď prídu k mágom podnikatelia s prosbou oslabiť ich konkurenciu. Stáva sa niečo podobné aj vám?
-- Nie som žiadny čarodej, takže neponúkam podobné služby.
Ani ste o podobných prípadoch nepočuli?
-- To áno. A keby sa aj našiel podnikateľ, ktorý by mi bol ochotný za podobnú službu zaplatiť, veľmi rád mu zakopem nejakého čierneho psa alebo niečo podobné. Rád zbohatnem. Podnikateľskú budúcnosť človeka, ktorý investuje do čarovania namiesto niečoho rozumného, však nevidím veľmi ružovo...
A ako sa pozeráte na mágov typu Davida Coperfielda?
-- Nespájal by som tento typ mágov s mágiou, ktorou sa zaoberám. Pochybujem, že ide o mágiu, skôr je to iluzionizmus a šikovný marketing.
V Južnej Amerike je dodnes veľké množstvo šamanov (aj v literatúre sa najviac rozšíril práve magický realizmus) než v západoeurópskych civilizáciách. Súvisí miera rozšírenia mágie s vyspelosťou národa?
-- Vo všeobecnosti platí, že faktory ako nízka životná úroveň, politická a hospodárska nestabilita, alebo nedostatočné rozvíjanie vzdelania a kultúry, nepriamo podporujú výbuchy iracionálna v spoločnosti. Okrem iného aj v podobách vĺn záujmu o ezoteriku. V západnom svete k tomu došlo na prelome 19. a 20. storočia, po prvej i druhej svetovej vojne, v čase napätia studenej vojny a v 60. a 70 rokoch s rozšírením hnutia hippies. U nás či v iných postkomunistických krajinách k tomu došlo najmä po páde režimu. Rôzne formy čarodejníctva však neprekvitajú iba v ekonomicky slabých a chudobných krajinách, ale napodiv aj tam, kde nefunguje súdny a trestný systém. Podľa niektorých bádateľov, napríklad v stredoveku, spĺňala čierna mágia úlohu akejsi náhrady nástroja spoločenskej spravodlivosti. V niektorých zaostalých krajinách sa i dnes možno stretnúť s čarodejmi regulujúcimi či ventilujúcimi nahromadené pocity krivdy a nespravodlivosti u obyvateľstva, ktoré si svoje práva nemôže vymôcť iným spôsobom.
Obdobie stredoveku a prípady inkvizície sa dodnes s obľubou vyčítajú cirkvi. Ako sa pozeráte na problém zneužívania mágie?
-- Táto problematika je natoľko komplikovaná, nejasná a mnohoznačná, že akékoľvek jednoznačné súdy o nej neraz prezrádzajú buď nedostatočné oboznámenie sa s jej širšími súvislosťami alebo zaujatosťou proti, či za cirkev. Áno, aj nadprirodzené sily sa stali dôvodom na vraždenie. Presne tak isto, ako stovky a tisíce iných viac i menej "pádnych" dôvodov v celých dejinách ľudstva.
Komunistický režim mágiu a okultizmus paranoicky potláčal. Napríklad známy český mág František Bardon umrel za totality vo väzení... Ohrozovali ich aj mágovia?
-- Oficiálny vzťah komunistického režimu k týmto prúdom bol, samozrejme, reštriktívny. Na druhej strane existuje dostatok svedectiev o tom, že niektorí významní komunisti sa venovali rôznym hermetickým záľubám alebo využívali služby psychotronikov a veštcov. Rôznym poverám o veľkom, či dokonca zásadnom význame psychotronikov, prípadne mágov na chod sovietskej ríše by som však -- rovnako ako báchorkám o hojnom využívaní magických síl v tretej ríši -- neprikladal iný, než zábavný význam alternatívnej histórie. Treba si uvedomiť, že mágia a okultizmus sú dnes ako záujmové i "mocenské" oblasti na samotnom okraji spoločnosti. Nie sú ukryté kdesi v jej jadre, ako si radi namýšľajú mnohí ich nekritickí vyznávači, ktorí akoby pozabudli, že nežijeme v starovekých ríšach spravovaných kňazmi -- mágmi, ale v 21. storočí, spravovanom mágmi -- politikmi a arcimágmi -- finančníkmi.
Niektorí odborníci si myslia, že isté poznatky a tajomstvá by nemali byť zverejnené. Ako sa pozeráte na komercionalizáciu mágie po revolúcii? Súvisí to s obavami z budúcnosti a celkovou duchovnou krízou postkomunistických krajín?
-- Naozaj ide o komercionalizáciu, ktorá vždy prináša tak pozitíva, ako i negatíva. Medzi relatívne pozitíva tohto boomu možno s trochou cynizmu zaradiť to, že rozšírením daných poznatkov medzi ľudí sa zvyšuje aj počet osôb, ktoré sa s nimi rozhodnú experimentovať a výskumník má tak "poruke" oveľa väčší záber na pozorovanie a vyhodnocovanie. Negatívom je, že vďaka rôznym výbuchom "ezoterického šialenstva" vstupujú do týchto sfér z veľkej časti aj osoby, ktoré na čosi podobné nie sú pripravené ani z duševnej, intelektovej a ani vedomostnej stránky. To potom predstavuje určité nebezpečenstvo nielen pre ne samotné, ale aj pre ich blízkych a okolie. Dovolím si tvrdiť -- možno pre niekoho kacírsku myšlienku -- že drvivá väčšina osôb realizujúcich z tejto oblasti je z psychickej alebo sociálnej stránky prinajmenšom problematická.
Narážate na rôznych šarlatánov a podvodníkov?
-- Áno. Ťažko určiť nejaké všeobecné podmienky, no v hrubom náčrte by som osobne neodporučil zaoberať sa mágiou alebo okultizmom komukoľvek, kto od týchto oblastí očakáva pomoc pre riešenie svojich životných problémov alebo akýsi liek na "liečenie" seba či okolitého sveta. O mágiu by ste sa mali začať zaujímať až vtedy, ak vôbec, keď vo svojom živote žiadnu "mágiu" nepotrebujete a dokážete sa bez akýchkoľvek "čárov-márov" plnohodnotne realizovať v pracovnej, partnerskej, medziľudskej, prípadne záujmovej oblasti.
Existujú výskumy, ktoré by mapovali rozšírenie čiernej a bielej mágie na Slovensku?
-- Označenia ako "čierna" a "biela" mágia sú veľmi relatívne a neustálené, každý si pod nimi predstaví niečo iné. Ak by sme, napríklad, za bielu mágiu považovali aj rôznorodé formy ľudového liečiteľstva, potom je u nás asi hojnejšie využívaná biela mágia. Z užšieho pohľadu však jednoznačne vyhráva čierna mágia. Veľmi sa nezaujímam o mapovanie tejto problematiky na Slovensku, ale zo všeobecných výskumov možno odvodiť, že ľudia po mágii siahajú zväčša vtedy, keď sa usilujú o uspokojenie potrieb, ktoré buď nie sú schopní naplniť bežnými spôsobmi, alebo by ich to viedlo do konfliktu so zákonom či morálkou. V praxi to teda znamená sex, peniaze a nenávisť.
Čierna mágia, vyvolávanie duchov či satanizmus. Môže byť mágia nebezpečná?
-- Nie je isté, či v prípade mágie a čarodejníctva ide naozaj o nadprirodzené sily. Veľká časť "magických fenoménov" je pri zachovaní si zdravého rozumu a príčetnosti vysvetliteľná celkom "normálnymi" spôsobmi. Nech už je povaha síl pri magických úkonoch akákoľvek, je pravdou, že praktikovi hrozia viaceré riziká.
Mohli by ste byť konkrétny?
-- Najčastejšie ide o vyvolanie psychických porúch či chorôb. Okrem toho u praktikov mágie či čarodejníctva nie sú zriedkavé ani poruchy sociálneho správania, problémy so "svetským životom" a pod. Veľká časť skĺzne do bizarného využívania magických praktík na dosiahnutie cieľov, aké ostatní ľudia dosahujú celkom prirodzene. Bez akejkoľvek mágie. O niečo menej výrazným, no pomerne nebezpečným dôsledkom praktizovania mágie, je aj časté presvedčenie mága o akejsi "vyššej spravodlivosti", ktorej ako jedinej podlieha. Takéto presvedčenie sa takmer vždy spája s pocitom nadradenosti. Vhodným príkladom upadnutia do spomenutých nebezpečenstiev je postava jedného z najznámejších mágov 20. storočia, Angličana Aleistera Crowleyho, presláveného svojím škandalóznym spôsobom života a titulom "najhriešnejšieho muža sveta". Mágia, tak, ako sa dnes chápe v západnom svete, je nerozlučne spojená s rebelantstvom, prekračovaním hraníc spoločenskej morálky a experimentovaním s duševnými rozmermi, kde je prístup v bežných podmienkach obmedzený alebo nemožný.
Prečo sa mágia spája väčšinou so ženami?
-- V tomto prípade môže byť vhodné odlíšenie mágie od tzv. čarodejníctva, ktoré je zamerané prevažne na dosahovanie pragmatických a svetských cieľov. Mágia v pôvodnom význame slova bola takmer výhradne mužskou záležitosťou od staroveku až do prelomu 19. a 20. storočia, keď bola, najmä zásluhou anglického hermetického rádu Zlatý úsvit, sprístupnená aj ženám. Čarodejníctvo je v populárnych predstavách, naopak, spájané prevažne so ženami. Senzitívnejšia ženská povaha je pravdepodobne vhodnejšia, pretože niektoré disciplíny čarodejníctva, ako napríklad rôzne druhy veštenia, výkladu snov a podobne, sú založené práve na nadpriemerne rozvinutej schopnosti empatie. Ženská rola čarodejníc je možno známejšia, pretože, na rozdiel od nie veľmi praktických problémov znepokojujúcich tradičných mágov, čarodejnice boli vždy otvorenejšie svetu a každodenným starostiam ľudí. A to je azda aj odpoveď na otázku, prečo i dnes verí na mágiu viac žien než mužov: ženská duša je neraz akoby náchylnejšia poddať sa vábeniu tajomna, aké sa s mágiou a "vecami medzi nebom a zemou" spájajú.
Vylučuje sa viera v Boha s vierou v mágiu?
-- V princípe nie, no v praxi to závisí od presvedčenia konkrétnej osoby. Napríklad, zapálenému kresťanovi tieto dva druhy viery bezpochyby budú prekážať, zatiaľ čo u ateistu to tak byť nemusí. Existuje mnoho modelov mágie, medzi nimi aj model tzv. "kresťanskej mágie". Tento magický prúd má svoju tradíciu už od stredoveku, pretože mnohí významní mágovia boli zároveň kresťania alebo dokonca hodnostári niektorej z cirkví. Spomeňme napríklad opáta Johannesa z Heidenbergu známeho ako Trithemius, ktorý je dnes považovaný za najväčšieho stredovekého znalca hermetických náuk alebo jednu z najväčších postáv novodobého hermetizmu, pôvodne tiež katolíckeho kňaza, Adolphe Louis Constanta, známeho ako Elifas Lévi.