Kalvín, narodený v roku 1509, pochádzal zo severozápadného Francúzska. Bol synom cirkevného právnika a aj sám sa vydal v jeho šľapajach. V cirkvi však nebol spokojný. V roku 1533, šestnásť rokov po tom, ako Martin Luther pribil na bránu wittemberského chrámu svojich 95 téz, odvrhol katolicizmus a počas troch rokov vytvoril nielen novú sumu kresťanských dogiem, ale aj celý systém štátnej a cirkevnej vlády. S teoretickou výbavou a s postojom, že sa mu podľa vlastných slov "od Boha dostalo rozsiahlejšieho osvietenia ako iným," začal svoje predstavy realizovať v Ženeve.
Budúcnosť je jasná
Kalvín sa inšpiroval u Luthera a ešte viac zdôraznil znovuobjavené učenie o predestinácii (predurčení). Kým u katolíkov sa kládol dôraz na slobodnú vôľu a možnosť konať dobré skutky, budúcnosť ľudí v Kalvínovom náboženskom systéme bola už od narodenia predurčená. Jedni smerovali nezmeniteľne ku spáse, iní k zatrateniu. Božia vôľa totiž predurčuje aj tie najmenšie činy, či už sú dobré alebo zlé. Prijateľnosť tejto náuke dodávala skutočnosť, že dôkazom vyvolenia bol blízky vzťah k Bohu -- čo v praxi znamenalo členstvo v reformovanej -- kalvinistickej cirkvi. Pokiaľ sa človek vyvaroval exkomunikácii, mohol byť bez obáv.
Na základe tohto teologického systému tak vznikla aj svetská organizácia, ak mala kalvinistická spoločnosť zabrániť poškvrneniu vyvolených a ak mala odhaliť a vyobcovať tých, ktorí boli osudom predurčení na zatratenie, potrebovala prísny dohľad a kontrolu. Kalvín šiel ďalej ako ostatní reformátori. Trval nielen na rozluke cirkvi a štátu, ale tiež na plných právomociach miestnej obce. Na druhej strane však očakával, že svetská moc sa bude riadiť nariadeniami cirkvi a podporovať všetky rozsudky cirkevných orgánov -- presne ako tí, voči ktorým sa vymedzoval.
Živší než Lenin
Práve z tohto dôvodu bol v roku 1538 so svojimi spolupracovníkmi zo Ženevy vyhostený. Po trojročnom pobyte vo francúzskom Štrasburgu sa vrátil -- s programom premeny celého mesta na teokratickú diktatúru. Symbolom tejto vlády sa stalo konzistórium, cirkevný súd tvorený staršími a pastormi, ktorý vyžadoval od obyvateľov prísne dodržiavanie kalvínskych nariadení. Podľa niektorých sa konzistórium stalo len Kalvínovou predĺženou rukou udržiavajúcou kontrolu nad občianskym a náboženským životom v meste.
Spojenie svetskej a cirkevnej moci Kalvínovu smrť neprečkalo. Jeho myšlienky však budúcnosť sveta, i keď v nezamýšľanom zmysle, ovplyvnili. Nemecký sociológ Max Weber vo svojom diele Protestantská etika a duch kapitalizmu dokazuje vplyv medzi Kalvínovým učením o predurčení a vznikom kapitalistického výrobného systému. "Iba Bohom vyvolení sú úspešní v práci, zatratenci žijú v chudobe" -- takto nekompromisne Kalvin interpretoval Písmo, z čoho jeho nasledovníci vyvodili takúto konzekvenciu: Veriaci, aby dokázali sebe a svojmu okoliu, že sú predurčení na spásu, dali sa na podnikanie. Weber tieto postuláty, spolu s Lutherovou koncepciou povolania, považoval za rozhodujúce pre prvotnú akumuláciu kapitálu a na formovanie moderného kapitalizmu.