Pre kresťanov je Ježiš Kristus Božím synom a spasiteľom ľudstva. Čo znamená pre židov?
- Je to veľmi citlivá otázka. Ježiš pochádza zo židovského náboženstva, dobre pozná tradičnú židovskú literatúru i Tóru (kresťanský Starý zákon) a v jeho prejavoch nachádzame prvky filozofie židovského náboženstva. Čo sa týka lásky a správania medzi ľuďmi, Ježišovo učenie teda nepovažujeme za úplne nové. Svojím spôsobom je to šírenie židovských hodnôt medzi nežidmi.
Ježiš je pre spoločnosť obrovská postava, v židovstve ju však chápeme rozporuplnejšie. Z jedného dôvodu - podľa kresťanov napĺňa proroctvá o prichádzajúcom mesiášovi. Sami židia ho však v tomto období ani neskoršie zaňho neuznali. To znamená, že bol pre nás falošným mesiášom, bol len človekom, ktorý sa chcel zhostiť tejto úlohy. Ježiš nepatrí podľa nás ani medzi prorokov. Pre židovské náboženstvo je tak Ježiš len zakladateľom kresťanstva. Keby sme verili, že Ježiš je mesiáš, tak by sme boli kresťania.
Kresťanstvo a judaizmus majú spoločný základ. Prečo medzi nimi existuje taký rozpor?
- Aj keď existuje spoločná báza, naše názory nebudú v súlade. I keď niekedy je to aj naopak - sunniti a šíiti sú moslimovia, majú k sebe blízko, ale ich vzťahy sú niekedy horšie ako vzťah moslimov ku kresťanom. Niekedy je veľmi citlivé interpretovať ten istý základ. Ten problém medzi judaizmom a kresťanstvom sa ešte viac zhoršil, keď kresťania začali Krista uznávať ako syna Božieho a prijali dogmu o Svätej trojici a názor, že jediná cesta k spáse je cez Ježiša. Kresťanstvo tak položilo základné prvky svojej viery nielen v odlišnosti voči židovstvu, ale proti jeho základom. Kresťania to ťažko chápu, ale to bol ten hlavný rozdiel. Pre nás nemohol byť človek stelesnením Boha. Z hľadiska židovstva bolo modlenie k Ježišovi viac-menej prejavom modloslužobníctva.
Židia podľa Tóry stále ešte len čakajú na príchod mesiáša...
- Aj kresťania. Lenže tí čakajú už na druhý Kristov príchod...
Aké vlastnosti by mal mať očakávaný mesiáš? Nebude to niekto ako Ježiš?
- Všetky kritériá a vlastnosti mesiáša a ako ho spoznáme, rozpracoval v Talmude Maimonides. Mesiáš má byť dedičom židovského kráľa Dávida, bude učiteľom, vplyvným vodcom, má bojovať božie vojny - nielen vojenské, ale aj ideové. Keď človek toto všetko splní, je predpoklad, že môže byť mesiáš. V skutočnosti to však bude až ten, kto zhromaždí rozptýlený Izrael, a postaví tretí chrám. Dobu jeho príchodu bude sprevádzať koniec vojen a hladomorov. Kresťania to čakajú pri druhom Kristovom príchode.
V sedemnástom storočí pôsobil v Turecku falošný mesiáš Šabtaj Cvi, ktorý o svojom poslaní presvedčil mnohých. Tá doba však veľmi pokojná nebola...
- Exil bol vtedy náročný hospodársky i duchovne, a preto bola medzi ľuďmi väčšia ochota prijať myšlienku, že prišiel mesiáš. Keď má človek požadované vlastnosti a nedokáže to dotiahnuť, potom to nie je falošný mesiáš, ale človek, ktorý síce bol kvalifikovaný, ale čas nebol zrelý a vykúpenie príde v budúcnosti skrze iného človeka. Šabtaj Cvi v zásade nespĺňal základné kritériá. A nakoniec aj konvertoval k islamu.
Bola základom nepriateľstva zo strany kresťanov voči židom Ježišova osoba?
- Historicky sa postava Ježiša pre židovské komunity stala symbolom prenasledovania. Zvlášť keď niekto prikáže - daj sa pokrstiť alebo zomrieš. Že je vzťah kresťanstva a židovstva rozporuplný, nemusí vychádzať priamo z postavy Ježiša Krista. Je to skôr historický problém.
Ako je to dnes?
- Dnes je to iné. Aj niekdajší pápež hovoril, že máme síce iné stanovisko, z jeho hľadiska chybné, ale to neznamená, že sa nemôžeme rešpektovať. A stále máme aj niečo spoločné. Ten postoj je u katolíkov veľmi silný a medzi katolíkmi a židmi je veľmi dobrý vzťah. I keď vo východnej Európe to napreduje trochu pomalšie. Ale u ľudí, ktorých poznám ja, nemám pocit antipatie.