-- Jaroslav Dušek. Poznáte? Predsa ten plešatý kolaborant s fúzikmi z filmu nominovaného na amerického filmového Oscara Musíme si pomáhat. A tiež ten učiteľ, snaživý zväzák z filmu Pelíšky, čo ponúka kvalitný sex... Týmito dvoma filmami sa dostal do povedomia tej najširšej diváckej verejnosti. Užšie publikum ho pozná z divadla Vizita -- na jeho improvizácie sa chodí viac ako pätnásť rokov. (Eva Bobůrková, Mladá Fronta Dnes, 2001)
-- Najväčší filmový objav posledného obdobia sa správa inak než ostatné herecké hviezdy. Filmovou hviezdou prvej veľkosti sa stal na prahu štyridsiatky, v čase, keď sa mnohí z jeho vrstovníkov cítia skôr na odpis. (Alena Plavcová, Lidové noviny, 2001)
-- Keď idete na rozhovor s Jaroslavom Duškom, čakáte vodopád slovných hračiek, dvojzmyslov a bodrého intelektuálneho humoru. Márne. V ľudovej jedálni oproti Divadlu Archa si objednal cesnačku a brokolicový šalát a počas obedovečere sa zvoľna rozhovoril o vlastnej minulosti, kvantovej fyzike, politike, vedcoch, vesmíre a kolektívnej mysli. (Nový prostor, 2002)
-- No áno, po predchádzajúcich mdlých konferencieroch Ondřejovi Havelkovi, Bolkovi Polívkovi či Haline Pawlovskej moderujúci Jaroslav Dušek žiaril, valcoval a drvil (len občas cez hranicu vkusu, napríklad pri výstupe s Jiřím Krytinářom) a verím, že i v teste diváckej trpezlivosti príslovečnej šumavskej baby Dymákovej obstál na obrazovke na výbornú. (Jan Rejžek, Metro, 2001)
-- Mnoho zachraňuje výber hercov, sčasti vlastne nehercov a sčasti amatérskych divadelníkov doplnených Jaroslavom Duškom, ktorý svojou účasťou zrejme neváha podporiť akýkoľvek originálny projekt. (Ivan Adamovič o filme Ještě žiju s věšákem, plácačkou a čepicí, Hospodářské noviny, 2006)