Boh v sieti -- nové formy viery

Mladých, ktorí sa čulo zapájajú do náboženského života organizovaného katolíckou cirkvou je na Slovensku stále dosť. Štatistiky hovoria, že vyše sedemdesiat percent občanov SR sa hlási ku katolíckej viere. Je to dôsledok pevne zakorenenej tradície, alebo ide len o prirodzený "boom", ktorý reagoval na pád autoritatívneho komunistického režimu? "Aj za vlády komunistov predsa chodili ľudia do kostola," pripomína odborníčka na cirkevné právo z Ústavu štátu a práva SAV Katarína Zavacká. Základný rozdiel vidí v tom, že náboženský život sa počas reálneho socializmu praktizoval v skrytosti - dnes sa už schovávať nikto nemusí. Aj preto môže vzniknúť dojem, že o spiritualitu záujem rastie. "Samozrejme, že vtedy boli možnosti veľmi obmedzené, ale o to bola taká činnosť zaujímavejšia a v istom zmysle aj dobrodružnejšia," spomína na totalitu františkánsky kňaz Ján Krstiteľ Balázs. Ten sa venoval mladým už pred novembrom 1989. Podľa neho si v tom čase každý cenil aj tú najnenápadnejšiu formu prežívania duchovného rozmeru. "Dnes sú možnosti celkom iné a sú vnímané ako samozrejmé. Neraz sa však kĺžeme iba po povrchu."

Hitparáda plná viery
Kým napríklad v Holandsku museli niektoré kostoly premeniť na múzeá, koncertné sály či viacúčelové spoločenské domy, a vo Francúzsku i v Taliansku omša priťahuje čoraz menej ľudí, katolícka zbožnosť na Slovensku zatiaľ prežíva svoj nový zlatý vek. Podľa Pastoračného a evanjelizačného plánu katolíckej cirkvi na Slovensku pre roky 2001 - 2006 funguje u nás približne 13 katolíckych vydavateľstiev a vychádza asi 40 "časopisov teologického aj populárno-spirituálneho charakteru". Katolícke masmediálne pôsobenie sa o. i. prejavuje aj v náboženských redakciách verejnoprávnych médií (SRo a STV). Zorientovať sa v aktuálnej hitparáde náboženských pesničiek pomáha mladým hudobná relácia Poltón, ktorú vysiela Dvojka...

Filter na festivale
Významnou súčasťou slovenských katolíckych aktivít sú rôzne tábory pre mládež a hudobné festivaly. O "vhodný" duchovný dozor nad voľným časom mladých sa starajú predovšetkým Saleziáni dona Bosca aj cez strediská Domka. Spomedzi hudobných akcií sa azda najväčšej obľube teší kresťanský spevácky festival Verím Pane. Festival, ktorý organizuje Lux communication, nepodporuje žiadna mediálna kampaň. "Napriek tomu si ho tí, ktorí chcú, nájdu," hovorí rímskokatolícky kňaz Juraj Drobný. Na hlavné večerné koncerty chodieva asi tritisíc ľudí. Toto podujatie poskytuje priestor aj na prezentáciu nových albumov a objavovanie nových talentov. Medzi klientelu nemusia výhradne patriť iba aktívni veriaci. Drobný tvrdí, že už názov festivalu určitým spôsobom "filtruje" návštevníkov . "Keďže sa koná na otvorenom priestranstve v turisticky atraktívnych oblastiach, dá sa predpokladať, že prídu aj ľudia nábožensky pasívni."

Spoločenstvá ducha
Cirkev na animáciu voľného času mladých ľudí vynakladá nemalé úsilie - príkladom sú tzv. stretká, kde si mladí môžu najlepšie podebatovať o nemateriálnych veciach. Tento priestor im "svetské" prostredie príliš neposkytuje. Nezanedbateľný je aj pocit skupinovej súdržnosti. "Mladých priťahujú mladí, čo viac dodať?" lakonicky vysvetľuje Ján Miško, zástupca šéfredaktora časopisu AHA!, duchovno-populárneho periodika pre mladých. Podľa 26-ročnej Terézie je veľmi ťažké praktizovať vieru osamote. "Pre mňa je dôležité, aby som sa mohla o svoje náboženské pocity deliť s komunitou, ktorej členovia zmýšľajú podobne ako ja." Dvadsaťštyriročná Klára na mládežnícke stretnutia chodila k saleziánom už od dvanástich rokov. "Stretká prebiehali v menších, zhruba desaťčlenných skupinkách. Rozoberali sa také témy ako škola, práca, vzťahy, rodina, samozrejme modlitba a duchovný život." Klára sa tam naučila nebrať kresťanstvo automaticky ako tradíciu.

No problem
Podobné akcie neraz vyhľadávajú i takí, ktorí neboli vychovávaní v duchu katolíckej viery. "V univerzitných pastoračných centrách som mal možnosť vidieť veľa mladých, ktorí vieru objavili nanovo, takpovediac vo vlastnej réžii," poznamenal Miško. Dôvody? "Pritiahli ich kamaráti, priatelia, spolužiaci svojím príkladom, svojou spontánnou vierou..." Tieto centrá sa tešia veľkej obľube najmä u tých, ktorí hľadajú pomoc. Pre mladých, ktorí zápasia s depresiami, so samotou či s drogovou závislosťou, predstavujú tieto strediská záchranné lano. A po ňom sa môžu za istých predpokladov dostať až do cirkevného náručia. Z bezradných, dezorientovaných, kedysi neveriacich, sa tak zverbujú nové pobožné ovečky. Cirkev ale nie je sieť psychiatrických liečební, kde by sa mali aplikovať účinné lieky na duševné bôle. Skôr vie, ako ich šikovne pozastierať, zamiesť pod koberec. A počíta s tým, že zachránené ovečky nikdy nezabudnú na svojho dobrodinca a pána... Podľa Jána Krstiteľa Balázsa by bolo potrebné prehodnotiť spôsob, akým cirkev vystupuje, lebo nestačí mať možnosť náboženských zážitkov, potrebná je aj hlbšia intelektuálna úroveň. "Neraz podceňujeme ľudí a hráme sa na nadradených poučujúcich pastierov. A to je veľmi zlá cesta."

To, čo prichádza z nebies
Cesty môžu byť naozaj rôzne - medzi mladými katolíkmi sa istej popularite tešia napríklad charizmatici. Ich azda najznámejšou organizáciou je Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina. Módna vlna tzv. charizmatickej modlitby má svoje korene síce v Novej zmluve, ale katolícke spoločenstvá ju prevzali z amerického protestantského kontextu. Charizmatici sa počas svojich obradov prejavujú naozaj neortodoxne: plačú, skáču od radosti, hovoria neznámymi, archaicky znejúcimi jazykmi. Nepochybujú o tom, že tieto prejavy na nich zosielajú nebesia. Veď v Skutkoch apoštolov sa píše: "I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť." Podľa tridsaťpäťročného Paľa, bývalého laického katechéta, príťažlivosť takéhoto "spirituálneho" zážitku pre mladých spočíva v jeho bezprostrednosti a konkrétnosti.

Virtuálny rybolov
Kristus poveril svojich apoštolov tým, aby sa stali "rybármi duší". Dnes katolícka cirkev rybári cez najmodernejšiu svetovú sieť - internet. Kedysi to boli fresky v kostoloch, ktoré boli akousi obrázkovou bibliou chudobných - z dnešného pohľadu ich možno považovať za akési prototypy billboardov. Svoju stránku na internete majú dokonca aj slovenskí miništranti. Vďaka nej sa môžu prihlásiť do letného tábora Tymián, určeného len im. Na stránke www.krestanskaponuka.sk záujemca objaví on-line predajňu, kde si môže vyberať v sortimente oddelení audio, video, literatúra... Ani milovníci ikon sa nemôžu sťažovať. Na stránke www.ikona.sk si môžu objednať z katalógu ikonu na mieru, podľa toho, či túžia vlastniť vyobrazenia anjelov, krížov, svätých alebo bohorodičiek. Potom ešte jestvujú stránky, na ktorých sa možno zapojiť do debát na rôzne náboženské témy, prípadne si vyberať z ponúk na dovolenku. Inak povedané, viera zostáva, iba cesty k nej sa menia...