Tajomstvo mnícha Rasputina, ktorý veštil a uzdravoval

Koncom roku 1903 sa na chodbách Petrohradskej teologickej akadémie objavil Grigorij Jefimovič Rasputin. V zamastenom kabáte, roztrhaných galošiach a v plantajúcich sa nohaviciach pôsobil ako nejaký sedliacky chasník. Jeho najsilnejšou zbraňou však boli hlboké, takmer hypnotické sivomodré oči, ktorými chvíľami hľadel pokojne a inokedy sa napĺňali divokým hnevom. Vyjadroval sa nesúvislo, upokojujúco a primitívne.
Anna Vyrubovová, najbližšia cárovnina dôverníčka, pripravila ako skvelá režisérka scénu zjavenia "svätého muža" pred cárovnou Alexandrou.
Bol už neskorý večer a Vyrubovová hrala spolu s cárovnou štvorručne Beethovenovu sonátu. Okolo polnoci podľa Anninho príkazu do slabo osvetlenej izby uviedli Rasputina. Cárovná sedela chrbtom ku dverám a hodiny odbili polnoc. Zrazu sa cárovná vyľakane obzrela a keď uvidela vo dverách ako prízrak nejasnú postavu mužíka, dostala nervový záchvat. Rasputin k nej pristúpil, pritisol si vyčerpanú ženu na hruď a zašepkal: "Neboj sa, Kristus je s tebou."
Takto dojemne opisuje Rasputinove uvedenie na cársky dvor najvplyvnejšia dvorná dáma.

Snívanie o Bohu
Grigorij Rasputin sa narodil 10. januára 1869 v dedinke Pokrovskoje na Sibíri ako syn roľníka Jefima Novycha. Všetky tri predchádzajúce deti z tohto manželstva umreli ešte v dojčenskom veku. Podobne to bolo aj u Hitlera a Stalina. Akoby Boh manželov varoval, aby nemali ďalších potomkov. Jeho otec bol ťažký alkoholik a postupom času prepil celý rodinný majetok. Aj jeho syn na seba veľmi skoro upozornil svojím neviazaným životom a začali sa prezývať Rasputin (Nehanebník). Opustil rodnú dedinu a začal žiť v Toboľsku, kde slúžil v hostinci. Tam sa oženil so slúžkou Praskovjou, s ktorou mal tri deti: syna a dve dcéry.
Sám Grigorij opísal svoje životné začiatky oveľa poetickejšie: "Keď som mal pätnásť rokov, tak som u nás v dedine, keď slniečko hrialo a vtáci spievali rajské piesne, sníval o Bohu. Moja duša túžila po ďalekých cestách. Nezriedka som pri tom snení aj plakal a sám som nevedel prečo. Moja mladosť plynula v rozjímaní a modlení. A keď som neskôr spoznal, čo je život, zaliezol som niekde do kúta a tajne sa modlil. Bol som nespokojný a na svoje otázky som nenachádzal odpovede. Preto som občas pil."
Do tridsiatky bol z neho pijan a smilník a dokonca aj zlodej. Potom uňho nastala náhla zmena: cestu mu skrížil mladý mních a v rozhovoroch priviedol jeho "zablúdenú dušu" na správnu cestu. Od tých čias sa datuje tajomný život "svätého Grigorija." Jedného dňa, keď sa mu pri mlátení obila sedliaci vysmievali, zapichol vidly do sena a pobral sa na púť po svätých miestach. Vrátil sa až po roku, vykopal si v chlieve jaskyňu a štrnásť dní sa tam modlil. Potom putoval po nespočetných ruských mestách a dedinách. Nakoniec sa usídlil v Petrohrade; veštil a uzdravoval ľudí.

Liečil modlitbami
Cárski manželia v tom čase už mali štyri krásne dcéry, ale syn, následník trónu, sa im narodil až 30. júla 1904. Dali mu meno Alexej. Meno, ktoré sa v romanovovskej rodine netešilo veľkej priazni. Odvtedy, čo dal Peter Veľký zavraždiť vlastného syna Alexeja, zdráhali sa Romanovovci pomenovať následníka trónu rovnakým menom. Celá ríša v nadšení zajasala, ale chlapca vídali len málokedy. Po celom paláci sa šepkalo o jeho podivnej chorobe. Tajomstvo, ktoré rodina tak úzkostlivo strážila, bola následníkova hemofília, ktorú lekári zistili hneď po jeho narodení. Alexandra vedela, že touto chorobou sú postihnutí mužskí potomkovia hesenského rodu a zdedil ju teda po nej. Alexejove cievne steny boli také krehké, že aj najmenšie poranenie mu mohlo spôsobiť smrť. A tak sa na prahu prvej revolúcie, v čase, keď ich Rusko najviac potrebovalo, uzatvorila rodina do svojich rezidencií a v období po prehratej vojne s Japonskom sa objavil Rasputin.
Nepopierateľným faktom, nad ktorým si dodnes lámu hlavy desiatky historikov, je, že dokázal chlapca liečiť a v podstate iba jeho modlitby zastavili následníkovo krvácanie. Počas prvej svetovej vojny, keď vzal Mikuláš syna do generálneho štábu pri Mogileve, Alexej prechladol a z nosa mu začala tiecť krv. Lekári si s tým nedokázali poradiť - podľa nich bol koniec neodvratný. Chlapca dopravili do Cárskeho sela, kde na nich čakala cárovná s Rasputinovým telegramom v ruke: "Boh pomôže, uzdraví sa." Desať minút po doručení telegramu prestal následník trónu krvácať.

Proroctvo sa naplnilo
Z Grigorija Rasputina sa vďaka priazni cárovnej stal najvplyvnejší muž Ruska. Rozhodoval o obsadení úradníckych, ale aj ministerských miest a jeho búrlivý sexuálny život a alkoholické orgie z neho urobili najnenávidenejšiu osobu impéria. Počas vojny s Nemeckom bol obviňovaný z porážok slabo vyzbrojenej armády a musel čeliť niekoľkým pokusom o atentát. V tom čase zostavil svoj závet Duch Grigorija Rasputina Novycha, ktorý ukázal cárovnej: "Ruský cár, vedz, že ak ma zavraždia Tvoji príbuzní, nezostane nikto z Tvojej rodiny nažive dlhšie ako dva roky... Zabije ich ruský ľud."
Dňa 18. decembra 1916 pozvali veľkoknieža Dimitrij, pravicový člen Dumy Vladimir Puriškievič a Felix Jusupov Rasputina do Jusupovovho paláca na nábreží Nevy. Neskôr sa šírili správy, že sa ho snažili otráviť s jedom cyankáli. V skutočnosti mu ten, kto ho mal otráviť, zo strachu podal iba neškodný prášok. Keď Felix uvidel, že jed neúčinkuje, niekoľkokrát vystrelil. Vznikla ďalšia fáma, že ho Jusupov zabil a Rasputin ožil. Bol však iba ranený, prebral sa a vybehol na dvor. Pred bránou doňho niekoľkokrát strieľali, ale keďže ešte stále žil, dobili ho na smrť ťažkou reťazou, zabalili do koberca a hodili do zamrznutej Nevy.
Rasputinovo proroctvo sa naplnilo. Keď sa v júli 1918 priblížilo k Jekaterinburgu, miestu, v ktorom ukrývali boľševici zatknutú rodinu posledného ruského cára, prišiel od nového vládcu Ruska - Vladimíra Iľjiča Lenina, rozkaz celú rodinu zlikvidovať. V noci zo 16. na 17. júla ich pod vedením Jakova Jurovského zastrelili členovia uralského sovietu v pivnici domu kupca Ipateva. Ich telá vhodili do neďalekej banskej šachty a poliali kyselinou. Potom nastali dlhé roky krvavého temna.