Aký vplyv bude mať súčasná mierna zima na prírodu a poľnohospodárstvo?
- Hodnotiť zimu v tomto momente je ešte predčasné. Ak by sa mrazové obdobie už do konca zimy nevyskytlo, dá sa predpokladať, že sa z pôdy odparí viac vody. Ak táto voda nebude doplnená zrážkami, je tu veľké riziko sucha, a to už na jar. Ďalšia vec je, že rastliny vychádzajú z dormancie ("prebúdzajú sa zo zimného spánku"), napríklad už zakvitli liesky. Ak príde náhle ochladenie, kvetné puky čiastočne alebo úplne zamrznú. Potenciálne je teda ohrozená úroda ovocných kultúr. Navyše, keďže nevieme, či sa ešte náhle neochladí, komplikuje sa chemické ošetrovanie, napríklad broskýň.
Problémom je teda neistota, potenciálne náhle ochladenie?
- Rozhodne. Z dormancie vychádzajú nielen ovocné kultúry, ale napríklad aj oziminy, ktoré sú mrazuvzdorné len v určitých štádiách vývoja. Ak bude teplo pokračovať, začne ich mrazuvzdornosť prudko klesať a náhle ochladenie ich môže poškodiť. Ak by, naopak, pretrvalo naďalej teplé počasie, pomôže to rozvoju chorôb, najmä hubových, čo sa už naplno deje pri súčasných teplotách.
Začnú sa premnožovať škodcovia?
- Nielenže škodcovia lepšie prezimujú a ich populácie budú silnejšie, ale sa aj skôr objavia. Príroda funguje podľa akéhosi "teplotného času", živočíchy i rastliny musia naakumulovať určitú teplotu a potom prejdú z jedného vývinového štádia do druhého. Škodcov bude viac a budú škodiť dlhšie.
Aké sú dlhodobé trendy?
- Zmeny pozorujeme v prírode už v súčasnosti. Najlepšie to vidno na sťahovavých vtákoch, odlietavajú neskôr, niektoré druhy dokonca počas tejto zimy ani neodleteli.
Špeciálne merania, ktoré vykonávame už od sedemdesiatych rokov, ukazujú, že už v súčasnosti majú rastlinné spoločenstvá posun oproti normálu v minulosti v priemere päť až sedem dní. Vegetácia sa teda začína skôr a podľa našich scenárov klimatických zmien sa v priebehu 30 až 40 rokov posun v porovnaní so sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi predĺži na mesiac. V rozpätí rokov 2050 až 2070 sa, ľudovo povedané, o mesiac skôr začne jar.
Pod vplyvom otepľovania k nám prenikajú druhy z nižších podnebných pásiem a už v súčasnosti môžeme pozorovať rastlinné i živočíšne druhy, ktoré sa v našich podmienkach predtým nevyskytovali. Problémom sú tiež nové choroby rastlín a škodcovia. Úloha poľnohospodárstva bude čoraz viac o ochrane životného prostredia.
Sú aj nejaké pozitívne vplyvy týchto zmien? Môžeme sa tešiť napríklad na dve úrody do roka?
- Klimatická zmena má priame, nepriame a kombinované účinky. Priamym účinkom je zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého vo vzduchu, ktorý rastliny využívajú vo fotosyntéze. Oxid uhličitý je tak možno považovať za "atmosférické hnojivo," ktoré nám umožní zvýšiť úrodu. Podľa našich simulácií a výpočtov by vďaka tomu úroda pšenice mohla byť až o 30 percent vyššia. Predpokladom však je, že sa neuplatnia iné negatívne efekty, o ktorých sme už hovorili, čiže extrémne suchá, nedostatok vody v pôdnom profile, zvýšený výskyt chorôb a škodcov.
Čo sa týka dvoch úrod do roka, takzvané medziplodiny, napríklad krmoviny, vysievame už aj teraz. Napríklad dve úrody pšenice do roka by však bol problém, keďže takéto plodiny potrebujú nielen teplo, ale sú citlivé aj na dĺžku dňa. Otázne je aj praktické využitie, v súčasnosti je problémom skôr predať nadbytočnú produkciu, navyše sú tu prísne kvóty a regulácie Európskej komisie.
Začnú sa pestovať iné plodiny?
- Tu sa treba pozrieť na ekonomické aspekty. Napríklad aký význam by malo pestovanie citrusových plodov, aj keby tu vďaka miernejším zimám mohli prezimovávať? Globalizácia a obchodné reťazce takéto potreby marginalizovali. Istý prínos by mohol byť v tom, že u nás už etablované plodiny by sa mohli posunúť do vyšších polôh v rámci Slovenska. Napríklad by sa znížili transportné náklady pri zásobovaní severného Slovenska zeleninou.
Zmena by sa mohla týkať plodín citlivých na jarné mrazy. Tieto, takzvané radiačné mrazy, budú vznikať aj v prípade všeobecného oteplenia, a to pre dlhé noci. Prejde sa teda možno na odrody, ktoré budú neskôr vychádzať z dormancie, nebudú teda na jarné mrazy také citlivé.
A čo biopalivá. Zvýši sa podiel plodín prispievajúcich k zníženiu skleníkových emisií?
- Podľa smernice EÚ bude musieť podiel biopalív rásť a v najbližších desiatkach rokov bude práve toto smer, v ktorom sa bude slovenské poľnohospodárstvo realizovať. Poľnohospodárstvo sa stane významnou súčasťou slovenskej ekonomiky.
Perspektívy teda nie sú len negatívne.
- Klimatické zmeny sú nebezpečné kvôli tomu, ako rýchlo nastúpili. Celý ekosystém, ktorý tu fungoval tisíce rokov, bol nastavený na určitý rozsah teplôt, zrážkových pomerov a podobne. A teraz sa všetko zmení v priebehu šesťdesiat rokov tak, že prostredie bude pripomínať skôr mediterán. Pôvodné spoločenstvá pritom nemajú kam ujsť. Vegetácia síce môže ustúpiť do vyšších nadmorských výšok, ale napríklad les nenarastie za dvadsať rokov.
Takisto pôdy sa formujú tisíce rokov. Typy pôd, ako černozem či hnedozem a podobne, majú svoje genetické príčiny, prečo sa takto vyvinuli, a za nejakých sto rokov sa nepredefinujú. Ak nepristúpime k správnym pôdohospodárskym opatreniam, môže to vážne a nenávratne poškodiť krajinu a ekosystémy.