Ťažko by ste našli človeka, ktorému slovo Dracula nič nehovorí. Príbeh o tajomnom, takmer nesmrteľnom netvorovi, ktorému k životu-neživotu stačí trochu vašej krvi, sa zdá natoľko známy, až máme pocit, že tu bol s nami od nepamäti. Rovnomenná kniha írskeho spisovateľa Abrahama (Brama) Stockera pritom vyšla len pred 110 rokmi, 18. mája 1897.
Riaditeľ divadla ako upír
Dracula nie je žiadne prelomové dielo a čo sa týka literatúry, kritikom často nestojí ani za mávnutie rukou. Stocker ním nadviazal na obľúbenosť tzv. gotických románov vo vtedajšom viktoriánskom Anglicku. Čitatelia sa radi nechávali unášať príbehmi plnými temna, tajomstiev a duchov. Autori ako Rudyard Kipling, Robert Louis Stevenson či Arthur Conan Doyle zásobovali trh množstvom fantastických a dobrodružných historiek.
"Draculov otec" Stocker v rokoch 1978 až 1898 pracoval ako manažér londýnskeho divadla Lyceum Theatre, písaním si len privyrábal. Inšpiráciou na opis Draculu mu bol údajne jeho nadriadený, tyranský riaditeľ divadla a zároveň herec Henry Irving. Stocker dokonca neskôr prehováral Irvinga, aby stvárnil hlavnú postavu v divadelnej adaptácii románu, čo riaditeľ priateľsky, ale rázne odmietol.
Dracula na Orave
Upírske historky neboli pred vydaním Draculu neznáme. V roku 1871 vyšla kniha "Carmilla", o lesbickej upírke, prahnúcej po krvi mladých osamelých žien. Predobraz upíra-aristokrata, akým bol i náš gróf Dracula, stvoril John Polidori v diele The Vampyre ešte v roku 1819. Stockera určite inšpirovala i esej Transylvánske povery, ktorá v Británii vyšla v roku 1885. Rozoberá ľudové povesti plné príbehov o vlkolakoch a mŕtvych vracajúcich sa zo svojich hrobov. Stocker údajne až sedem rokov pred napísaním Draculu študoval európsky folklór. Nebol pritom vôbec jediným autorom čerpajúcim z bohatej studnice ľudového hororu. Stačí si spomenúť na mrazivú Žltú ľaliu od nášho Jána Bottu.
Kuriózne je, ako sa Bram Stocker dopracoval k menu svojho upíra. Ešte niekoľko týždňov pred plánovaným vydaním sa kniha mala volať jednoducho The Un-Dead (Nemŕtvy) a charizmatická hlavná postava Count Vampyre (Gróf Upír). Autor s takýmto riešením, samozrejme, nemohol byť príliš spokojný. Našťastie pri štúdiu transylvánskeho folklóru narazil na zaujímavo znejúci rumunský výraz pre diabla: "dracul."
V čase svojho vzniku román nevzbudil priveľkú senzáciu, kultovým sa stal až po tom, ako sa upírskej tematiky zmocnila kinematografia. Prvým draculovským filmom bol expresionistický Nosferatu z roku 1922. Nakrútil ho nemecký režisér Fridrich Wilhelm Murnau s nezabudnuteľným Maxom Schreckom v hlavnej úlohe. Filmári, aby nemuseli získavať autorské práva od Stockerovej vdovy Florence, pomenili mená postáv a trochu i scenár. Vo filme nakrúcanom sčasti na Oravskom hrade, sa tajomný upír volal Gróf Orlok. Dej i hlavná zápletka však natoľko pripomínali originál, že Florence Stockerová filmárov zažalovala. Súd vyhrala, jeho nariadenie zničiť všetky kópie filmu sa však nepodarilo splniť. Dnes môžeme s úľavou povedať - našťastie.
Vlad Narážač
Najznámejšou filmovou adaptáciou románu je pravdepodobne Bram Stoker's Dracula z roku 1992. Producent a režisér Francis Ford Coppola do príbehu vložil osobitú romantickú vsuvku o nenaplnenej láske, ktorá pretrváva stáročia. Akcentoval tak domnelú historickú súvislosť s osobou rumunského kniežaťa Vlada III., prezývaného Narážač. Vlad III. vládol v rumunskom Valašsku v rokoch 1456 až 1462. Počas tohto obdobia dal údajne popraviť (najčastejšie narazením na kôl) približne 40-tisíc svojich poddaných a okolo 100-tisíc zajatých Turkov. O jeho krutosti kolovali chýry, ktoré sa pokojne mohli dostať do uší i Stockerovi.
Ťažko povedať, čo z toho, čo sa o tomto kniežati hovorilo, je pravdou. V období neľútostných protitureckých vojen striedaných vratkou diplomaciou bolo treba dať svetu najavo, že panovník nie je žiadny slaboch. S bojmi proti Turkom sa spája jeho titul Dracul, ktorý zdedil po svojom otcovi, Vladovi II. Slovo dracul vo vtedajšej rumunčine znamenalo okrem diabla i drak. Titul znamenal príslušnosť k rytierskemu rádu, ktorý v roku 1408 založil uhorský panovník Žigmund Luxemburský. Rád draka mal chrániť uhorskú kráľovskú rodinu, a tiež kresťanstvo. Obe v tom čase ohrozovala expanzívna Osmanská ríša. Je sporné, či Stocker spájal svojho grófa Draculu s osobou Vlada Narážača. Bola by to však zaujímavá hra osudu, keby sa titul bojovníka proti Turkom stal menom najznámejšieho upíra v dejinách.
| „Nesmrteľný“ Max Schreck vo filmovej adaptácii Stockerovho diela z roku 1922 s názvom Nosferatu. Snímka archív |