Václav Havel (5. 10. 1936), český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Českej republiky.
Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálnej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov minulého storočia. Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 sa prvorepublikové aktivity rodičov stali dôvodom, prečo Havlovi nedovolili po skončení základnej školy ďalej riadne študovať. Preto nastúpil v roku 1951 do učebného odboru ako chemický laborant a večerne študoval gymnázium. Z kádrových dôvodov nebol prijatý na žiadnu vysokú školu humanitného zamerania, a preto dva roky študoval na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického. Po skončení základnej vojenskej služby (1957 -- 1959) pracoval ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí ako dramaturg a asistent réžie. Ďiaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akademie můzických umění v Prahe. Už od svojich dvadsiatich rokov Havel aktívne prispieval do literárnych časopisov Květen, Tvář a Sešity.
V roku 1967 Havel prednáša zásadný prejav na IV. zjazde zväzu spisovateľov -- vo svojom prejave kritizuje diskrimináciu českej a slovenskej kultúry a občianskych slobôd v Československu komunistickým režimom a o rok neskôr sa Havel stáva (až do jeho zákazu) predsedom Klubu nezávislých spisovateľov.
S nástupom normalizácie, ktorá nasledovala po potlačení "Pražskej jari", musel opustiť divadlo. Sústavne vystupoval proti politickej represii. Po potlačení "Pražskej jari" Havel pokračuje v tvrdej kritike režimu. V tomto čase nesmie vykonávať svoje povolanie a pracuje ako robotník v trutnovskom pivovare, súčasne píše do samizdatových Lidových novin.
V roku 1977 Václav Havel spoluzakladá Chartu 77 a stáva sa jedným z jej prvých signatárov a hovorcov. V rovnakom roku je potom Václav Havel za svoju " protištátnu činnosť" prvýkrát komunistickým režimom uväznený a odsúdený na podmienečný trest. V januári 1978 nasleduje ďalšie Havlovo uväznenie, ktoré sa končí prepustením bez súdu. V rokoch 1978 -- 1979 je Havel v domácom väzení. Potom je zatknutý a za rozvracanie republiky odsúdený (spoločne s P. Uhlom, J. Dienstbierom, O. Bednářovou, V. Bendom, D. Němcovou) na štyri a pol roka väzenia -- prepustený je až v roku 1983 zo zdravotných dôvodov.
V januári 1989 je Havel znovu zatknutý za prípravu a účasť na tzv. Palachovom týždni a odsúdený na deväť mesiacov nepodmienečne. Po odvolaní je mu potom trest znížený a nakoniec je Havel v máji podmienečne prepustený. V júni Havel iniciuje vytvorenie petície Několik vět.
V čase novembrových udalostí v roku 1989 sa stáva Václav Havel vedúcou osobnosťou opozície, rokuje s predstaviteľmi komunistického režimu o obnove demokratického zriadenia v Československu -- je spoluzakladateľom a vedúcou osobnosťou Občianskeho fóra. Po abdikácii prezidenta Gustáva Husáka 29. decembra 1989 je zvolený Federálnym zhromaždením za prezidenta Československej socialistickej republiky. Na čele Československa, v tom čase Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Havel zostáva prezidentom i po prvých česko-slovenských demokratických voľbách, keď je novým parlamentom 5. júla 1990 potvrdený v prezidentskej funkcii. O dva roky neskôr, 20. júla 1992, Havel abdikuje z prezidentského úradu v súvislosti s rozdelením Česko-Slovenska na Českú republiku a Slovenskú republiku.
Dňa 26. januára 1993 po vzniku samostatnej Českej republiky sa Havel stáva jej historicky prvým prezidentom -- v roku 1998 je zvolený opätovne a vo svojej funkcii pôsobí až do začiatku roku 2003.
Prvou samostatnou Havlovou divadelnou hrou je Zahradí slavnost (1963), satirická groteska, ktorej ústrednou témou je vzťah človek -- systém -- ľudská identita. V roku 1964 bola uvedená v Divadle na Zábradlí. Zatiaľ posledným dramatickým počinom je hra Zítra to spustíme (1988). Havlova publicistická tvorba je prinajmenšom rovnako obsiahla ako tvorba dramatická. V roku 1999 vychádza vo vydavateľstve Torst jeho súborné dielo.
StoryEditor