Kedy sa Bratislava stala hlavným mestom?
- Presne na deň sa to nedá povedať, bolo to však v polovici roku 1919. V roku 1918 sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a bola založená Československá republika. Otázka znie, prečo by toto mesto malo patriť do ČSR? Bolo predsa súčasťou uhorského kráľovstva a neboli jasné hranice územia, ktoré sa pod menom Slovensko od Uhorska odtrhne. Omylom sa tvrdí, že Slovensko rovná sa horné Uhorsko. To je však hlúposť. Prešporok bol vždy v dolnom Uhorsku. A to až do roku 1919.
Ako sa k ČSR stavali Prešporáci?
- Nikde nie je zaznamenané, že občania tohto mesta tlieskali a tešili sa, že budú žiť v Československu. Naopak, nechceli to. Slovákov tu žilo možno päť percent. Prečo by chceli ČSR? Žili tu skôr Maďari, Nemci a tiež Chorváti.
Obyvatelia mesta si štatút mesta predstavovali inak. Chceli byť samostatným, slobodným mestom ako Gdansk alebo Luxemburg. Mesto s prístavom, výhodnou geografickou situáciou a veľmi internacionálnym obyvateľstvom mohlo byť oveľa bohatším mestom ako Viedeň alebo Praha. Samostatnosť však nemohla pražská vláda dovoliť. Preto ho museli obsadiť.
Čo bolo na Bratislave také zaujímavé?
- Československej republike veľmi záležalo na tom, aby mala prístup k Dunaju nielen v Komárne, ale aby mala prístav aj v Bratislave. V tom období to bol najväčší prístav na Dunaji, ktorý mohlo Československo získať. Poslali sem vojsko a na Nový rok 1919 českí a talianski legionári toto mesto obsadili. Obyvatelia sa vôbec netešili - ešte ako keby pokračovala prvá svetová vojna. Pôvodní obyvatelia mali stále uhorské občianstvo, boli poddaní uhorského kráľa. Až versaillská dohoda v júni 1919, pod nátlakom českých a niektorých slovenských politikov, definitívne presadila, že aj územie mesta Prešporka pripadne ČSR.
Dnes sa hovorí, že Bratislava je najmladším hlavným mestom v Európe. Nie je to pravda, toto mesto bolo hlavným ešte v čase, keď mnohé iné mestá ešte nestáli. Keď bol Prešporok hlavným mestom uhorského kráľovstva, Berlín bol len malá dedina. Bratislava sa nestala hlavným mestom z rozmaru niekoho v Prahe.
V tom čase získala Bratislava aj svoje meno...
- Bratislava sa stala Bratislavou v prvej polovici roku 1919. Dovtedy to bolo mesto, ktoré sa volalo Pressburg alebo Pozsony. Samotné slovo Bratislava je však nezmyselné, pretože Pavol Jozef Šafárik sa síce snažil rekonštruovať pôvodný názov, ale jeho nedopatrením či neporozumením používame namiesto skutočného názvu Preslava alebo Breslava názov Bratislava.
Čechom neprekážalo, že nemecké meno Rosenau sa premenilo na Rožňava, že nemecké Rosenberg na Ružomberok. Prešporok, ako slavizovaná forma nemeckého Pressburg, však z politických dôvodov nemohol zostať. Tým, čo chceli mesto premenovať, veľmi dobre padlo, že Šafárik sa pokúšal nájsť pôvodný názov. Ibaže Svätopluk určite nepočul slovo Bratislava. Existuje aj jedna kuriozita - časť bratislavských Nemcov používala paralelne s inými názvami aj pomenovanie Wilson podľa amerického prezidenta.
Zmenilo sa s menom a začlenením do ČSR aj národnostné zloženie?
- Po júli 1919 prišlo na celé Slovensko veľmi veľa obyvateľov z Čiech, a naopak, museli odísť ľudia, ktorí neboli ochotní zložiť prísahu na československú ústavu. A to boli najmä tí, ktorí sa považovali za Maďarov. Väčšine Nemcov a Židov bolo jedno, či žijú v uhorskom kráľovstve alebo v československej republike. Dokonca aj pre nich prestal maďarizačný nátlak. Keby sme chceli byť veľmi presní, musíme povedať, že slovakizovanie tohto mesta nastalo po tom, ako prišli Česi.
Obyvateľstvo Bratislavy sa za ostatných sto rokov asi štyrikrát takmer úplne vymenilo. Takmer nikto nemôže dokázať, že jeho predkovia tu žili desať generácií dozadu. Asi polovica Bratislavčanov má podľa môjho odhadu český pôvod.
Vyskytli sa niekedy snahy, aby bolo iné hlavné mesto ako Bratislava?
- Slovensko nikdy nemalo svoje hlavné mesto. V 19. storočí sa síce vyvinula myšlienka "hlavného mesta", ktoré bolo naozaj kultúrnym centrom Slovákov - bol ním Turčiansky svätý Martin. Lenže Martin v porovnaní s Prešporkom bola jedna úbohá diera do sveta. Bol tam síce Národný dom, múzeum, ale mesto nemalo ani charakter, ani podmienky metropole. Hneď sa ukázalo, že v Martine hlavné mesto nemôže byť. Druhí chceli hlavné mesto v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Tieto tendencie boli v tridsiatych, štyridsiatych, ale aj v deväťdesiatych rokoch. Vážne sa o tom uvažovalo a písalo do novín. Ale zase tí, ktorí chceli mať hlavné mesto vo Zvolene, mali odporcov napríklad v tých, ktorý chceli vyzdvihnúť Nitru.
Vznikli aj myšlienky postaviť úplne nové hlavné mesto. Dnes už výsledok takého pokusu poznáme: v Brazílii bol výsledok katastrofálny. Hlavné mesto Brasilia je mŕtve mesto. Dá sa postaviť sídlisko, dajú sa postaviť budovy ministerstiev, ale keď sa to mesto nestalo prirodzeným vývojom centrom akéhosi štátneho útvaru, zostane mŕtvym.