Aké faktory podmieňujú vnímanie staroby?
- Vnímanie staroby je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré je potrebné brať do úvahy v kontexte doby. Jednak je to počet starých ľudí, ich začlenenie do rodiny, sociálne zabezpečenie, kultúrne pozadie. Ak sa vrátime do minulosti, keď starých ľudí bolo menej, boli súčasťou rodiny, podieľali sa na každodennom živote rodiny a rodina sa o nich starala, nebolo potrebné tieto otázky riešiť na úrovni spoločnosti. So zmenami v spoločnosti, štruktúre populácie, zmenami v rodine, rastom počtu starých ľudí, je potrebné aj starobu a starých ľudí vnímať s ich súčasnými potrebami.
Prispievajú médiá k vnímaniu starých ľudí ako "bremena na krku", ako to naznačuje reklama?
- Nemyslím si, že je dobré označovať ľudí za "bremeno" alebo "problém". Bremena sa chceme obyčajne zbavovať. Vyjadrovať sa takto o ľuďoch nie je príliš pekné a to ani v situácii keď počet starých ľudí rastie. Musíme to brať ako fakt a formovať politiky tak, aby boli ústretové voči všetkým a nestavali jednu generáciu proti druhej.
Je spoločnosť pripravená na to, že jej veľkú časť budú tvoriť starší ľudia?
- Pravdepodobne sa s tým zatiaľ ešte ani jedna nevyrovnala. Sú však niektoré krajiny, ktoré majú lepšie rozpracované politiky týkajúce sa zabezpečenia a starostlivosti o starých ľudí, ale stále sa vhodné cesty hľadajú. Uprednostňujú sa také spôsoby starostlivosti, ktoré umožnia zotrvať starým ľuďom v svojich domovoch tak dlho, ako je to len možné a to aj za asistencie služieb rôzneho druhu. Ale aj v tomto je potrebné rešpektovať tradície, ekonomickú situáciu v tej - ktorej krajine a tiež rozdelenie zodpovednosti. Napriek tomu, že rodina je stále prvkom, ktorý preberá na seba najväčší podiel starostlivosti, treba hľadať aj nové cesty poskytovania starostlivosti o starých ľudí i nové druhy pomoci rodinám, ktoré sa o starých ľudí starajú.
V akom pomere?
- Ak hovorím o rozdelení zodpovednosti, tak mám na mysli rozdelenie medzi jednotlivca, rodinu, obec i štát. V akom pomere, to bude pravdepodobne rôzne. Rozhodne je však potrebné začať uvažovať o nových formách služieb pre starých ľudí i spôsoboch ich financovania.
Časť médií však razí celkom iný trend. Kult večnej mladosti...
- V dnešnej dobe sú ľudia, ktorí sú zapojení do pracovného procesu stredobodom pozornosti. Konštatuje to aj český sociológ Ivo Možný, ktorý upozornil, že dnešná doba je silne orientovaná na pracovnú sféru a pracovné výkony, takže aj problémy ľudí v pracovnom procese a ich starosti sú v centre pozornosti. Ja si myslím, že je to krásne ak sa niekto dožije vysokého veku a ešte krajšie ak sa ho dožije v relatívne dobrom zdraví. V odborných kruhoch sa vo vzťahu k starobe hovorí skôr o aktívnom starnutí, čo vyjadruje skutočnosť, že ľudí je potrebné naučiť starnúť.
Môže byť odmietanie staršej generácie mladšou na Slovensku dôsledkom meniacich sa režimov?
- Myslím, že hodnotová orientácia sa u mladých ľudí tvorí postupne a začína v rodine, v škole i inom prostredí. Ak deti doma počujú, niečo nie lichotivé o starobe, veľmi dobre si to zapamätajú. Ak počujú, že doma či v médiách sa o starých ľuďoch vyjadrujú ako o skupine, ktorá je neužitočná, nepracuje, odkázaná na starostlivosť - tak sa pozitívne postoje nesformujú a tie sa potom prenášajú i do vyššieho veku. Stereotypy je potrebné odstraňovať a k ľuďom vytvárať pozitívny vzťah.
Sme dnes svedkami nedoceňovania medzigeneračnej komunikácie pri formovaní hodnotového systému?
- Najintenzívnejšia komunikácia môže byť tam, kde sa ľudia denne stretávajú. Ak boli starí ľudia v dennom kontakte s členmi širšej rodiny, riešili problémy spoločne. Z pozície najstaršieho a najskúsenejšieho mali aj veľké právomoci. Súčasný stav nemožno hodnotiť z pohľadu stavu, ktorý bol pred päťdesiatimi a viac rokmi. Tak ako sa veľké rodiny rozpadali, redukovala sa aj komunikácia medzi generáciami. Prípravu na povolanie prevzali iné inštitúcie, rodiny sa rozdelili a zmenili sa aj podmienky na komunikovanie. Z toho hľadiska sa postavenie starších ľudí v spoločnosti zmenilo.
Aký signál vysiela reklama Neostaňte nikomu na krku mladej generácii?
- Médiá majú neuveriteľnú silu formovať názory a verejnú mienku. Mali by sa však opierať o existujúce poznatky, ktoré vyvrátili mnohé stereotypy o starých ľudoch. Dnešní starí ľudia sú sebestační do vysokej staroby - aj keď nie všetci, mnohí pracujú, aj keď často v neformálnom sektore - ale robiť z nich osoby závislé na mladých, nepovažujem za správnu prezentáciu staroby.