Výnimočnosť na ústupe
Prežíval v úzkom okruhu čitateľov, ktorí sledovali len tie najlepšie diela zo svetovej produkcie. Zlom nastal približne po prelome tisícročí, odkedy sa na česko-slovenskom trhu snaží svoje komiksové edície uplatniť viacero vydavateľstiev so širokou ponukou. Začali sa objavovať reklamy na publikácie a tematické články v médiách a najnovším trendom je vytváranie trailerov (upútaviek), nie nepodobných filmovým, na komiksové publikácie. Práve medializácia, masovejšie propagovanie a rozširovanie tohto u nás menšinového žánru mu paradoxne možno uškodí. S ľahkou dostupnosťou totiž stráca punc čohosi výnimočného a nepoznaného.
Inšpirácia komiksom
Jiří Pavlovský z komiksového vydavateľstva CREW zdanlivo zhoršujúcu sa situáciu odľahčuje: "Bolo by fajn, keby komiks nebol ničím výnimočným. Niečím, čo nájdete len v špecializovaných predajniach a čo si kupuje len skupina fanúšikov." Aj zásluhou jeho vydavateľstva, ktoré sa na našom trhu snaží udržať už takmer desať rokov, sa v poslednom čase v každom lepšom kníhkupectve objavujú regály špecializované len na komiks. Knižný trh jednoducho nemohol "nátlak" ignorovať a musel ustúpiť. "A to už znamená, že si naozaj každý môže vybrať - od klasických superhrdinských komiksov, cez snové svety Neila Gaimana, tarantinovky Gartha Ennisa, temné kriminálky Briana Azzarela či prepracované vesmíry Alana Moorea." Čím viac podľa čitateľov bude komiks vidieť, čím viac sa o ňom bude písať, tým viac prestane byť zábavou "negramotných Američanov" a stane sa aj pre Slovákov a Čechov tým, čím naozaj je. "Teda svojbytnou umeleckou formou." Jeho slová potvrdzujú aj edičné plány viacerých českých vydavateľstiev, ktoré do konca roka chystajú desiatky publikácií. Dokonca aj autori nového loga Českej republiky, prezentujúceho krajinu v zahraničí, sa inšpirovali komiksom a využili bubliny (v ktorých sa zvyčajne objavuje reč postáv) na umiestnenie Jágrovho dresu, značky Škoda či iných českých symbolov.
V tieni Západu...
Na Slovensku je situácia o niečo komplikovanejšia. Pre vydavateľov, ktorí si vôbec trúfnu vyjsť na trh s komiksom, je menej riskantné zakúpiť práva na zahraničných osvedčených autorov, než dať šancu slovenským produktom. Pravidelne sa u nás publikujú detské príbehy na štýl Káčera Donalda, no jedným z posledných slovenských knižných projektov bol Roger Krowiak z roku 2002. V prípade Krowiaka nejde o čistokrvný komiks, pretože okrem kreslených príbehov Jozefa "Danglára" Giertliho, bola výpravná publikácia doplnená aj tzv. kolektívnym románom od viacerých slovenských spisovateľov na čele s Dušanom Taragelom. Neschopnosť podporiť vlastných je na škodu veci, pretože Krowiak je už beznádejne vypredaný, čo svedčí o záujme o tento druh umenia.
... alebo príprava na útok?
Menej šťastia mal výtvarník Branko Jelínek, ktorého trilógia Oskar Ed vychádza v pražskom vydavateľstve Mot. Vydať Oscara Eda na Slovensku si nikto netrúfol. Aj tak sa na trh dostáva v českej i slovenskej verzii. Vďaka nadprodukcii zahraničných komiksových publikácií sa tak domáca tvorba, ktorá v posledných rokoch stagnuje, môže dostať ešte viac do úzadia. Slovenský výtvarník Martin Plško s týmto názorom nesúhlasí. "Naopak, práve populárny mainstream vytvára povedomie o komikse. Nie alternatívne namakané pikošky pre fajnšmekrov." Čím viac sa bude predávať stredný prúd, v ktorom vznikajú aj mnohé kvalitné diela, tým sa podľa Plška zvýši povedomie o celom médiu. Aj vďaka kvantite produkcii sa vytvára živná pôda pre domácich tvorcov, ktorí budú mať menej dôvodov považovať komiks za síce krásnu, ale neperspektívnu vec - aj z pohľadu možnosti na zárobok. Odpoveďou na nízke povedomie čitateľov o domácom komikse by mal byť aj zborník Adamantium, v ktorom sa predstaví trinásť autorov mladej slovenskej generácie.
Od nudného Supermana k rafinovaným Strážcom
V zahraničí je situácia s komiksami podobná, ako v ostatných druhoch umenia - dosiahol svoj vrchol. Od priamočiarych hrdinov typu Supermana sa v 70. rokoch minulého storočia čitatelia pomaly odvracali. Najmä preto, že im neprinášali nič nové. V ďalších dekádach sa preto objavovali nové postavy a príbehy, ktoré priniesli dôraz na dôslednú psychologizáciu konania a originálne nápady. Napríklad vysokooceňovaní Strážcovia od Alana Moorea, ktorí nedávno vyšli aj v českom preklade. Autor v nich kládol dôraz na presvedčivé vykreslenie blízkej budúcnosti a podrobnú charakterizáciu postáv. No kým sa vo svete komiks obracia z vrcholu opäť smerom k zábavnejším vodám, na Slovensko ešte tento trend nedorazil...
Kvalita na úkor kvantity
Vydavatelia náš trh totiž stále zaplavujú len tými najlepšími publikáciami, čím nás vlastne istým spôsobom ochudobňujú o sledovanie jeho vývoja. Zatiaľ čo v zahraničí môže záujem o komiks prechodne upadať (z dôvodov už spomenutých), u nás ho posilňujú jednoduché, no silné ľudské príbehy, akým bol napríklad predminulý rok Jimmy Corrigan od Chrisa Warea. Tento takmer literárny komiks totiž vypovedá o vzťahu medzi tromi generáciami tak, ako sa to doposiaľ žiadnemu autorovi nepodarilo. Právom teda zaujal aj širšiu verejnosť. A práve to by mohla byť podľa Martina Plška tá správna cesta. Vydavatelia by mali ponúkať aj alternatívu a z predaja úspešných titulov (ako napríklad Spider-Man) by mali dotovať diela, ktoré nie sú až také komerčne atraktívne, ale sú na vysokej intelektuálnej úrovni. Takým bol napríklad spomínaný Jimmy Corrigan alebo česká trilógia o Aloisovi Nebelovi. Z pôvodne úzkoprofilového atmosférického titulu, situovaného na železnicu, sa časom stal čitateľský hit a dočkal sa aj vydania v anglickom jazyku.
Hendikep?
Ak sa niekomu pri slove komiks vybavia hneď detské publikácie, je to práve dôsledok trhu, na ktorom sa doteraz uchytil len tento subžáner. A pritom sú pre komiks pohromou a vzpruhou zároveň. Na jednej strane nahrávajú odporcom, ktorí ich paušalizujú na všetku tvorbu, no na druhej strane prinášajú vydavateľom zisk, z ktorého môžu dotovať riskantnejšie projekty. Nie náhodou sa u nás popri príbehoch od Disneyho najdlhšie vydávajú komiksy ako Asterix a Garfield. Vďaka nim potom môžu vychádzať publikácie, ktoré v ničom nezaostávajú za klasickými dielami svetovej literatúry.
Komiksový príbeh a nezáujem o Japoncov
V komikse ako takom sa dajú vyčleniť dva hlavné prúdy, tzv. mainstreamový a nezávislý. V zahraničí je zvykom kúpiť produkty hlavného prúdu bežne v novinových stánkoch či kníhkupectvách. Tie druhé sa uchytili v špecializovaných obchodoch alebo dodávali na dobierku. Keďže u nás je komiks všeobecne ťažko dostupný, ani mainstreamové publikácie sa nedostávali k čitateľom bežnou cestou. Henrieta Galgóciová zo siete špecializovaných kníhkupectiev Brloh vraví, že kedysi mal komiks tvrdšie podmienky, pretože kníhkupci sa naň pozerali povýšenecky. "K takýmto kníhkupcom sa dostali len tí vydavatelia komiksov, ktorých portfólio bolo omnoho širšie a na trhu boli takpovediac značkou. Napríklad vydavateľstvo Egmont. Popri množstve disneyoviek ponúkol kníhkupcovi aj Asterixa a podobne." Podľa Galgóciovej práve táto neochota kníhkupcov spôsobila rozmach špecializovaných obchodov. Keď sa potom špecializované predajne podarilo rozbehnúť, chytili sa komiksu aj iné vydavateľstvá a ponúkali čitateľom širší výber. Bolo totiž treba myslieť na to, že aj fanúšik komiksu sa vyvíja a rastie. Galgóciová dodáva, že situácia sa trochu zmenila: ak kníhkupci nechcú, aby ich predbehla konkurencia, musia ponúkať všetko podstatné, teda aj komiks. Aj preto sa rozšíril aj k bežným ľuďom, mimo špecializovaných predajní, ktorí ho spoznávajú. S tým potom súvisí aj jeho zvyšujúca sa predajnosť. Podľa Galgóciovej sa najviac predávajú lacné a mediálne známe tituly, ktoré súvisia s filmom či počítačovými hrami. Jediná oblasť, ktorá zaznamenala pokles záujmu, sú japonské komiksy, tzv. manga. Jednotlivé príbehy tvorí zvyčajne pätnásť a viac kníh, čo býva pre bežného fanúšika finančne náročné. Aj preto zatiaľ mangu v preklade do češtiny či slovenčiny nikto nevydal.
|
Poklesu záujmu o japonské manga nepomohla ani jemná erotika. Snímka archív |
Nový slovenský zborník
Na pultoch slovenských predajní by sa mal onedlho objaviť nový slovenský komiksový zborník Adamantium s podtitulom The alternative to the alternative. Mal by mať 108 čierno-bielych strán, ktoré budú obsahovať práce až trinástich autorov. Tí sa síce nevyhýbajú komerčným vplyvom, ale nezabúdajú ani na tzv. underground. Výtvarne by sa publikované komiksy mali pohybovať od hyperrealizmu, cez grafický dizajn, linoryt až po štylizovanú karikatúru.