Iste, na základe jednej televíznej šou si nemožno vytvoriť obraz o inteligencii celého národa, ale dodatočné interpretácie na seba určite nenechajú dlho čakať. Seriózny český denník Mladá fronta Dnes prišiel v pondelok na titulnej strane s článkom, v ktorom si na otázku, kto je najmúdrejší, odpovedá - Česi s Gottom určite nie.
Rebríček národov
V súťaži, ktorú zorganizovala nemecká verejnoprávna televízia ARD, sa stretli dvadsaťčlenné mužstvá Nemecka a jeho deviatich susedov. Najvzdelanejší boli Švajčiari, vedení spevákom DJ Bobom, naopak, Česi vedení Karlom Gottom prepadli. Horší boli už len Rakúšania.
Na podobné porovnávanie "národnej múdrosti" zvádza tiež licencovaný formát IQ test národa, ktorý pred časom vysielala aj TV Joj. Slovenskí súťažiaci skončili s priemerným IQ 113. Česi mali priemerne 115, Nemci 111 a Holanďania 109.
Má však podobné porovnávanie vedomostí či inteligencie zmysel?
"Nepreceňoval by som to. Súťaž môže byť zábavná a vtipná a nemusí hovoriť nič o celkovej či priemernej inteligencii," hovorí sociológ Ján Bunčák. Podobný program však môže mať aj svoju výpovednú hodnotu. A to najmä "pre toho, kto chce, aby tú hodnotu mal. Veľmi veľa ľuďom prináša uspokojenie, keď dokážu získať v IQ testoch vysoký počet bodov."
Nová krv
S takouto interpretáciou súhlasí aj psychologička Jolana Laznibatová, riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. "Výsledkom vzájomného pomeriavania určite nebude nejaké relevantné číslo. Bude to len forma zábavy."
IQ test totiž môže niečo povedať iba jednotlivým ľuďom. Národný priemer sa však nezistí, pretože v súťaži sa určite neobjaví reprezentatívna vzorka. Podľa psychologičky môže program ukázať len to, aké majú konkrétni ľudia informácie a schopnosti.
Na vyriešenie "kardinálneho" problému (Sú inteligentnejší Česi alebo Slováci?) teda veľa šancí nie je. "Už len z toho dôvodu, že dnes by bola diskriminácia, keby sme niekoho považovali za menej inteligentného," vysvetľuje Laznibatová.
Zároveň dodáva, že existujú určité vlohy a potenciál, ktorý do istej miery prevažuje viac v oblastiach, kde je väčšia migrácia ľudí, a kde sa viac vymieňajú genetické informácie. "Svedčia o tom príklady, keď sa v jednej lokalite medzi sebou brali príbuzní a kde pribúdalo ľudí, ktorí mali intelektový hendikep," tvrdí psychologička.
"Superamíci" z Ázie
Zahrávanie sa s IQ konkrétneho človeka či skupiny ľudí však nemusí priniesť len zábavu na obrazovkách. Testy, vyhodnocované a interpretované laikmi, sa môžu stať nebezpečným nástrojom v rukách firemných personalistov či xenofóbov.
Príkladom môžu byť americké výskumy IQ spred 20 rokov. Výsledky neboli dramatické. Priemerný rozdiel IQ medzi dvoma náhodne vybranými Američanmi je približne 17 bodov, priemerný rozdiel medzi náhodne vybraným černochom a belochom je dvadsať bodov. Ale aj táto nepatrná diferencia dáva do rúk argumenty ľuďom, ktorých hlavnou záľubou je rozdeľovanie ľudí podľa farby pokožky. (Mimochodom, z amerických výskumov vyplýva, že ešte vyššie skóre ako belosi dosahujú Američania ázijského pôvodu.)
Terčom kritiky sa nestáva len zlá interpretácia výsledkov, ale aj samotné IQ. Podľa oponentov je inteligenčný kvocient len sociálnym konštruktom, vynájdeným vyššími triedami na to, aby si zachovali svoje privilégiá. Spory vyvoláva aj redukcia človeka na jeho skóre v inteligenčnom teste, ktoré aj u nás niekedy delí zamestnancov na schopných a neschopných.
Môj domov, moje IQ
IQ nerovná sa celková inteligencia. Laznibatová v tejto súvislosti spomína teóriu amerického psychológa Howarda Gardnera, ktorý hovorí až o ôsmich druhoch či zložkách inteligencie. Tri z nich sú zamerané na myslenie, tri na zmysly a dve na schopnosť komunikácie s inými. "My s našou vyvinutou logickou inteligenciou by sme nikdy nedosiahli na praktickú inteligenciu národov, ktoré občas považujeme za menej inteligentné," pripomína psychologička.
Tu je možno najväčšie úskalie merania a porovnávania inteligencie rôznych skupín ľudí. Koncept IQ a inteligenčné testy sú produktom Západu. Inteligenčné testy boli zostavené tak, aby sa zistilo, či niektorí ľudia riešia isté úlohy rýchlejšie či pomalšie.
Testy podľa Laznibatovej merajú dobre, ale len pri určitej časti populácie. "Ľudia, ktorí neprešli rovnakým vzdelaním, nemôžu dostať rovnaké testy. Američania, aby mohli odhadnúť, aké zručnosti a schopnosti majú vojaci pre službu v armáde, napríklad vymysleli neverbálne testy."
Dnes sú testy diferencované a psychológovia ich už robia tak, aby zohľadňovali miesto, kde sa človek narodil.
Google. Slovenské eso
Kým s obyvateľmi Papuy-Novej Guiney by sme určite museli riešiť rozdielne úlohy, s Čechmi by sme sa, minimálne na úrovni televízneho programu, porovnávať mohli.
"Keď si chcete kúpiť dobrú knihu, prečítať dobrý časopis, zájdete k nám alebo za hranicu?" pýta sa provokatívne Bunčák. Práve meraním inteligencie a medializáciou výsledkov sa podľa neho vytvára niečo ako inteligenčný štandard. "A štandardy sú medzi národmi mierne posunuté. Sú národy, ktoré určité etapy prekonali a správajú sa teda v dôsledku nejakej skúsenosti o niečo inteligentnejšie," doplnil Bunčák.
Vyvodzovať z možného víťazstva českého tímu v súťaži, že Česi sú ako národ inteligentnejší, je nemožné. Sociológ však pripúšťa, že v českom národe je väčšie zastúpenie ľudí s vyššou inteligenciou. "Česi majú jednoducho možnosť vybrať si z väčšieho počtu, ale ich celkový priemer je tiež niekde inde." Slová skeptika.
Nech nás teda aspoň teší obvyklý pocit televíznych divákov, že v štúdiu sú samí "nímandi" a tí lepší aj tak vždy sedia pred obrazovkami. Mimochodom, v prepočte na počet obyvateľov vyhľadávajú cez internetový vyhľadávač Google slovné spojenie "IQ" najviac Vietnamci. A hneď po nich Slováci.
Krátke dejiny IQ testov
V roku 1905 zverejnil francúzsky psychológ Alfred Binet prvý moderný test inteligencie. O jedenásť rokov neskôr zlepšil test Američan Lewis Terman, ktorý do testu zahrnul myšlienku, že individuálna inteligencia sa bude merať ako inteligenčný kvocient. Tento test sa s miernymi obmenami používa dodnes.
Kritika testov trvá už sto rokov. IQ testy pracujú najmä s tzv. symbolickou logikou skúšaného, ktorá však nie je synonymom inteligencie. Otázkou je, čo tieto testy vôbec merajú. Je z nich úplne vylúčená emocionálne inteligencia a z merania sú vylúčení negramotní, čo vôbec nemusí znamenať, že sú menej inteligentní i v bežnom zmysle slova.
Mnohé výskumy zistili vzťahy medzi výškou IQ a výškou príjmu, výškou vzdelania, výživovými hodnotami, rasou a pohlavím, ale ich interpretácie sa rôznia.