Bez preháňania možno konštatovať, že dnes už to, čo je dostupné dospelým, je prístupné aj deťom. Hranice medzi dospelosťou a detstvom sú čoraz bledšie. Dospelí sú mnohokrát menej informovaní a ťarbavejší než ich ratolesti. Znamená to azda, že deti dospievajú naozaj v každom smere rýchlejšie?
Vstup voľný
Dospelí, ktorí sú unavení vybavovaním a riešením každodenných starostí, neraz zatúžia po návrate do detstva. Ako keby kedysi nemali dosť príležitostí na to, aby naplno prežili všetky radosti detstva. Deti zase, vyfintené podľa najnovšej módy, vyzbrojené mobilmi a vulgarizmami, zdá sa, všemožne, priam hystericky sa usilujú vstúpiť do sveta "veľkých". Chcú azda zo svojho detstva utiecť? "Terajšie deti sa do dospelosti práveže neponáhľajú," vysvetľuje riaditeľka Centra výchovnej a psychologickej prevencie Zuzana Zimová. "To skôr my sme sa ponáhľali, my sme chceli mať rýchlo osemnásť, aby sme mohli do kina na neprístupné filmy." Podľa odborníkov dnes deti do dospelosti nič netlačí: obliekajú sa ako chcú, v kine ich vek nekontrolujú a takisto sa dostanú aj k alkoholu bez toho, aby museli predložiť občiansky preukaz.
Zabudnite na rozdiely
"A navyše od dospelých počujú len náreky o tom, aké je to hrozné, tá zodpovednosť, starosti, nedostatok peňazí," dodáva Zimová. Niet pochýb, že prílev informácií zásadným spôsobom modifikuje ich postoje k svetu. Sú teda títo mladí radikálne iní, horší, či, naopak, lepší, než boli mladí pred dvadsiatimi -- tridsiatimi rokmi? "Dnešné deti nie sú iné a už vôbec nie horšie, len majú iné možnosti prejavu," vysvetľuje Zimová. "Je jasné, že keď naša generácia bola mladá, nebol ani internet, ani toľko televíznych kanálov a tiež nebolo také ľahké dostať sa k zbraniam. Faktom je, že dnešné deti nemajú čas na pomalé dozrievanie, majú menej pokoja a pritom musia sa musia vyrovnávať s obrovským množstvom podnetov."
Bludný virtuálny svet
Americké neziskové združenie Alliance for Childhood vypracovalo podrobnú štúdiu o negatívnych sprievodných javoch používania moderných technológií. Hneď v úvode správa uvádza, že "neexistujú prakticky žiadne dôkazy, že by na úrovni základnej a nižšej školy kontakt s počítačom deťom prospieval." Správa dokonca varuje, že výučba detí upriamujúca sa výlučne na zručnosť pri práci s počítačom, pričom sa možný negatívny vplyv zamlčí, môže viesť ku katastrofálnym dôsledkom. Nie je nijakým tajomstvom, že deti, ktoré sa stávajú závislými od počítačov, sú často citovo chudobnejšie, jednostrannejšie, ich nazeranie na svet je značne zjednodušené, chápanie bežnej reality skreslené, prispôsobené tomu, čo zažívajú počas svojho pobytu vo virtuálnom priestore. "Už dvojročné decko vie telku zapnúť diaľkovým ovládačom, trojročné deti bežne ovládajú myšou počítač a majú oveľa menej času na to, aby sa s týmito vecami vyrovnali," hovorí Zimová. "Masová kultúra prenášaná hromadnými oznamovacími prostriedkami sa vyznačuje jednoduchosťou a výrazne obmedzenými intelektovými požiadavkami na spotrebiteľa. Jazyk a autorita televízie sú adresované implicitne pasívnej, zuniformovanej, ,neinformovanej´ mase," píše Otto F. Kernberg v knihe Normálna a patologická láska.
Mobil, mäso a iné veci
Ďalšou obľúbenou "dospeláckou hračkou" detí sú mobilné telefóny. Mobily podnecujú, "zvádzajú" deti k tomu, aby neprestajne s niekým komunikovali, bez ohľadu na to, či je to naozaj nevyhnutné alebo nie. Opäť vzniká závislosť a opäť vzniká -- paradoxne, strata kontaktu s realitou. Pokojné detstvo sa stáva hektickým; rýchla výmena informácií reguluje aj striedanie nálad. Myslenie a rečové prejavy detí svedčia o veľkom vnútornom napätí, skratkovitosti, nekonzistentnosti, rozháranosti. Nezriedka potom, často neopodstatnene, dochádza k prudkým výbuchom hystérie, ba aj agresivity. "Zaťažovanie dieťaťa vecami, ktoré kladú naň telesne alebo aj duchovne príliš veľké nároky," píše Alfred Adler v knihe O zmysle života, "môže vyvolávať nechuť alebo prílišnú únavu a ľahko viesť k nálade, ktorá je v rozpore so žiaducim zapojením sa do života." Na citový život detí má vplyv aj zloženie stravy. "Niektoré nálezy hovoria o tom, že napríklad deriváty aminokyselín, vyskytujúce sa v mäse, môžu prispieť k zvýšenému výskytu agresívnych nálad," hovorí psychiater Ivan Žucha.
Nárast sebavedomia
K sebavedomiu mládeže určite v nemalej miere prispieva sloboda slova, zákony, ktoré diktuje trhová ekonomika a voľnosť pohybu. Skrátka podmienky, o ktorých sa predchádzajúcim generáciám ani nesnívalo a ktoré dnešná generácia považuje za samozrejmosť. Kvalitatívne nie je rozdiel medzi tým, či je niekto veriaci, alebo prisahá na hodnoty reprezentované reklamou či odnožou subkultúry: sebavedomie, hojne vyživované nezrelými a nestrávenými predstavami o živote, pulzuje na každom kroku. "Často bezcitná sebaistota mladých vyplýva predovšetkým z ich obratnosti," hovorí Žucha. "Sú obratní sociálne, komunikačne, ale aj technicky, v pohybe im nič nebráni. Zrejme aj toto v nich živí pocit zrelosti." Podľa Žuchu neprestajné preferovanie kultu mladosti a sily oberá mladých o súcit k svojmu okoliu. "Vzdialenosť jednej generácie od druhej sa v závislosti od rýchlosti kultúrneho vývoja neustále zväčšuje. Aby mohlo dôjsť k riadnemu prenosu nejakej tradície z jednej generáciu na druhú, na to je nutné, aby sa mladšia vedela so staršou identifikovať," píše Konrad Lorenz v knihe Odumieranie ľudskosti.
Sex a Mickey Mouse
Mladiství sa svoju zrelosť usilujú demonštrovať aj zvýrazňovaním svojich sexuálnych "pôvabov". Odvážne krátke sukne, odhalené pupky, výstredné výstrihy -- to nie sú len "rekvizity" dozrievajúcich žien, ale čoraz častejšie aj dievčat zo základných škôl. Žeby chceli naozaj niekoho zvádzať? Asi sotva. Chcú sa len podobať na svoje vzory z videoklipov, chcú sa s nimi identifikovať, chcú byť zrelé, dospelé, neobmedzované, chcú byť "cool", "in" a "trendy". Tak veľmi túžia po nejakej mediálne servírovanej identite, až tú svoju naozajstnú strácajú. Stávajú sa z nich napodobneniny produktov šoubiznisu. "Je to prejav nepomeru medzi privčas prebudenými pudmi a všeobecnou životnou neskúsenosťou a inteligenčnou nevyzretosťou," vysvetľuje Ivan Žucha. "Osobnosť človeka definitívne dozrieva medzi 25. a 30. rokom života. Sexuálne pudové mechanizmy dozrievajú v puberte. Je to nepomer, ktorý v minulosti, samozrejme, takisto existoval, no vtedajšia kultúra ho až tak nezdôrazňovala." Podľa Žuchu sa so sexuálnymi symbolmi možno stretnúť všade, najmä však v reklame. Dieťa od útleho detstva je vystavované zdôrazňovaniu sexuality. "Dnes je to trochu prevrátené," hovorí Zuzana Zimová: "Dievčatká nosia dospelácke oblečenie, ale keď si dospelá žena chce kúpiť napríklad nočnú košeľu, tak v obchode nájde takú, na ktorej je, povedzme, Mickey Mouse. Je to teda dosť divné..."
Nepravá vzbura
S mladosťou je nerozlučne spojená rebélia. Zo vzbury sa v súčasnosti stal výrobok, ktorý sa dobre predáva. Kupcom takéhoto tovaru sa však nestáva ten, kto je naozaj nahnevaný a chce sa proti niekomu vzbúriť, ale ten, kto je apatický, znechutený, no nie až tak, aby mu prestalo záležať na tom, čo práve fičí. Decká vzburu nežijú, ale konzumujú. Dnešná marketingová atrapa vzbury nepotrebuje nijaké intelektuálne oporné filozofické body. V päťdesiatych rokoch minulého storočia ešte aj James Dean, idol rebelov bez príčiny, mal sa proti čomu búriť. Vážne to so svojou vzburou mysleli aj študenti a "deti kvietkov" v šesťdesiatych rokoch. A punk na konci sedemdesiatych rokov bol tiež viac-menej úprimným, hoci neorganizovaným hlučným hnutím nezamestnanej robotníckej mládeže thatcherovských čias. Búriť sa dnes je smiešne, svet si zvykol už na všetko a rebelantský imidž sa pripravuje v globálnych médiách. Konrad Lorenz píše: "V odievaní, vo vystupovaní a v ostatných zvykoch sú si národy všetkých končín zeme čoraz väčšmi podobné. Zároveň však medzi generáciami všetkých kultúr silne narastá kultúrny odstup. Dnes sme dospeli do kritického bodu: mladí ľudia najrôznejších národov sú si navzájom podobní väčšmi než niektorí z nich svojim rodičom." Podľa Lorenza mladí ľudia odjakživa revoltovali proti staršej generácii, no dnes mladší proti starším stoja "ako nepriateľská etnická skupina".