Biela nemoc

Sever, to je pre nás vždy sneh, pomalosť a neskutočná nuda. Trochu zlomyseľné a povrchné konštatovanie. No predsudky majú aj svoj reálny základ. Dlhá zima a nedostatok svetla spôsobujú pesimizmus a v neposlednom rade tiež fyzické a psychické problémy. So zemepisnou šírkou preto stúpa aj miera samovražednosti.

Dych smrti
Samovraždy sú v škandinávskych krajinách tri- až štyrikrát častejšie ako v Grécku, Taliansku či Španielsku. Sociológ Emile Durkheim by namietal, že príčinu možno hľadať aj vo veľmi nízkej religiozite severanov. To ešte nevysvetľuje, prečo tento problém nie je taký vypuklý aj v sekulárnom Francúzsku a Česku.
Vplyv podnebia a počasia na fyzický a psychický stav človeka je známym faktom. Biometeorologička Zlata Čabajová hovorí, že napríklad samovraždy sa vyskytujú častejšie pri niektorých druhoch počasia. V strednej Európe, ale najmä v alpských krajinách, je to hlavne v čase horských föhnových vetrov. Podľa štúdie jednej mníchovskej univerzity v Nemecku v tomto počasí rastie počet samovrážd a automobilových nehôd o desať percent. Podobný vplyv má aj scirocco, prúd afrického vzduchu, ktorý podľa legendy so sebou prináša do severného Stredozemia "šialenstvo".
Kým v Alpách a v Taliansku majú problémy s vetrom, nás trápi najmä zima. Podľa internetového portálu www.psychologytoday.com prináša dlhotrvajúci chlad istý typ klinickej depresie, ktorá je tesne previazaná s nedostatkom slnečného svetla. Spôsobuje letargiu, smútok, stratu chuti do jedla a poruchy spánku. Oponenti síce tvrdia, že tieto poruchy sú spojené skôr s vlnou melanchólie, no výskumy dokladajú, že nejde o žiaden výmysel.

Vyvetrať burzu!
Nedostatok svetla a nižší tlak môžu za nespokojnosť, sklon k hádkam a smutným náladám. Nepekné počasie spôsobuje biochemickú nerovnováhu v hypotalame - žľaze umiestnenej za mozgom. Z toho dôvodu preto nebývame takí šťastní ako v lete. Okrem psychiky sa mení aj telo. Podľa psychológa Dušana Fabiána je človek uspôsobený na striedanie ročných období aj tak, že v zime priberá. A to nielen pre vianočné prejedanie, ale v dôsledku tvorby zásob.
Ďalším neuvedomelou skutočnosťou je podľa www.psychologytoday.com aj kuriózny jav, že burzový index stúpa rýchlejšie v chladnejšom počasí. Zdá sa, že chlad môže zvyšovať agresivitu a riskovanie. Dvaja torontskí vedci, zaoberajúci sa behaviorálnou ekonómiou, zozbierali dáta z ôsmich hlavných búrz za niekoľko desaťročí a zistili, že v čase, keď autá štartujú pomalšie, index stúpa rýchlejšie.

Zmätok v Biskajskom zálive
Zima je pre maklérov dôvodom na radosť. U nás, v krajine bez fungujúcej burzy, skôr nadávame. Napriek nášmu pocitu, že zima sa tohto roku neúmerne predĺžila, meteorológovia ju nepovažujú za veľmi výnimočnú. Meteorológ Jozef Iľko tvrdí, že zima v polovici marca bola celkom bežná - z vyšších zemepisných šírok k nám v tom čase prúdi vytrvalý prílev studeného vzduchu. "Závisí od rozloženia tlakových útvarov, a to je teraz také, že prílev bude pretrvávať aj v najbližších dňoch. Nedá sa však povedať nič také, že by sa Európa ochladzovala."
Podľa Iľka nezvyčajne dlhý mráz nesvedčí ani v prospech staršej teórie globálneho ochladzovania, dokonca ani v neprospech teórie globálneho otepľovania: "Keď je na jednom mieste planéty v určitom období chladnejšie počasie, neznamená to, že tu to oteplenie nie je. Preto sa ani nehovorí o oteplení na Slovensku, ale o globálnom, na celej zemeguli."
Globálna teplota sa meria v rámci celej planéty. Ako upozorňuje meteorológ, z aktuálneho počasia sa nedá usudzovať, že dôjde k postupnému ochladeniu. "Graf priebehu teplôt na celej planéte je známy. Minulý rok bol najteplejší v poslednom tisícročí. Takže sa nemáme o čom baviť. To, že u nás bolo chladnejšie, neznamená, že inde neboli extrémne horúčavy."
Aj na slovenských pozorovaniach možno podľa Iľka dokázať, že teplota ide stále hore. Tohtoročná zima sa bude síce opakovať, ale nikto nedokáže predpovedať, kedy presne sa tak stane.

Zimní dôchodcovia
Marec, poberaj sa starec. Známe príslovie evokuje predstavu blížiacej sa ľudskej smrti. Fabián tvrdí, že koreň tejto vety treba hľadať niekde inde. Už v predkresťanskom období mali Slovania ako symbol zimy zimného deda, ktorý sa oslavoval tesne pred Mikulášom. Naopak, koniec zimy bol vyhradený zimnej babe - Morene. Príslovie teda nabáda zástupcu zimy, aby už konečne odišiel. Hoci bez barbarskej symboliky aj v rímskom kalendári sa začínal nový rok až prvého marca - v čase, keď prichádza jar, teda niečo nové a mladé.
Proti antropomorfnej (ľudskej) interpretácii príslovia svedčí aj fakt, že v marci vôbec nie je najvyššia úmrtnosť. Fabián dokazuje, že pre "zubatú" sú najobľúbenejšími mesiacmi november, január a február. Zvláštnosťou zostáva, že najmenej úmrtí má na svojom účte december. Fabián to odôvodňuje kultúrnym vplyvom, keď prichádzajú Vianoce, radosť a deti. Takže, žiadny marec, mesiacom smrti je v skutočnosti november. Stmieva sa, listy padajú, prichádza tlaková níž. Aj preto oslavujeme Dušičky na jeseň.

Tak čo je s tebou?
"Je tlaková níž a vtedy prudko padá hladina, hlava, tlak. Je tlaková níž, z postele nepohnem sa, nechaj ma tak," spieva Richard Müller. Zvaľte to na dážď, odporúčajú zase psychologické poradne v časopisoch. A majú pravdu. Je dokázané, že migréna, či dokonca schizofrénia, sa zhoršujú v daždivých dňoch.
Čabajová upozorňuje, že otrasy prichádzajú s každou zmenou počasia, či už sa týkajú chladu, tlaku vzduchu alebo nedostatku svetla. "Zo začiatku sa skúmali jednotlivé faktory oddelene, ale počasie pôsobí ako komplex. S tlakom sa mení aj teplota vzduchu, jeho vlhkosť či znečistenie."
Počasie vplýva na chorých i zdravých. "Ale zdravý a mladý to nemusí ani zbadať. Aj tu existujú výnimky. Podľa nášho výskumu približne každý štvrtý študent citlivo reaguje na počasie. Deti sú roztržité, neposlušné, nesústredené, ale aj agresívnejšie. V skupine dospelých do päťdesiat rokov je citlivý každý tretí a nad päťdesiat každý druhý človek." Podľa Čabajovej tak možno povedať, že senzitivita rastie aj s vekom. Niektorí meteosenzitívni ľudia tak vedia neomylne predpovedať, čo nás čaká a neminie.

Preventívne chorí
Pre tých, ktorí počasie necítia, sú určené správy o biologickej záťaži pre organizmus. Fabián upozorňuje, že biopredpoveď môže byť dvojsečnou zbraňou. "Aj nepekné prognózy môžu byť sugestívne. Normálne si stupeň obťažnosti vôbec nemusíme uvedomovať, aj keď máme sklony k boleniu kĺbov. Keď však vidíme, že biozáťaž bude vyššia, môžeme mať problém s kĺbmi, dýchaním či so srdcom už preventívne o deň dopredu."
Informácie o stave atmosféry sú sugestívne v dvoch ohľadoch. Ovplyvňujú nielen zdravie, ale aj spoločenskú atmosféru. I taký záslužný jav, ako debata o otepľovaní atmosféry, môže okrem racionálnej odpovede vyvolať aj frontálnu vlnu iracionálneho strachu. Nebezpečenstvo stúpa najmä v kultúre, ktorú Fabián nazýva astrologickou. Podobne ako reč hviezd a horoskopov, môže aj seriózna debata vyvolať predbežný strach. Debata našťastie stále trvá, i keď Lars a Ingmar by to radšej riešili po svojom.