Púť z Prahy do Jevan trvá necelú polhodinku. Nebyť nového cestného zákona, ktorý povoľuje na cestách prvej triedy maximálne "päťdesiatku", nestihnete v aute odspievať viac ako štyri Gottove hity. Bilbord na jevanskej križovatke úspešne nasmeruje pútnikov priamo k stánku. Gottland, ako vilu, v ktorej kedysi býval spevák so svojimi rodičmi, nazval nový majiteľ, stojí na konci dediny, obklopený nadštandardnými kulisami miestnej prírody. Les, rybník, kačice -- nefalšovaná idyla českého vidieka.
Odmena mena
Múzeum Karla Gotta otvorili pred štyrmi týždňami. Dnes je všedný deň, utorok -- pred bránami nečakajú davy. Ľudia sa trúsia v malých skupinkách. Víta nás personál na čele s hovorcom Gottlandu Vlastimilom Korcom. Všetci prítomní vyslovujú meno hlavnej postavy s bázňou. Pri ich "pan Gott" znie naše -- bez titulu -- "Karel Gott" neohrabane, priam neúctivo. Kam sa podela schopnosť bezhraničné zbožňovať zahraničné idoly?
Nápad Gottlandu skrsol v hlave obchodníka s realitami Jana Moťovského. Dom z roku 1930 kúpil od speváka za 15 miliónov českých korún. "Od začiatku som chcel budovu spájať s populárnym menom pôvodného majiteľa. Najskôr to mal byť penzión, potom však vzniklo múzeum," stručne opisuje Moťovský. Verí, že jeho projekt bude úspešný. S neohrozeným sebavedomím stvoriteľa prízvukuje: "Je to unikátny projekt, ktorý nemá obdobu. Som prvý na svete, ktorý niečo také vymyslel."
Súboj cti
Naopak, hovorca Korec tvrdí, že podobných múzeí, zriadených počas aktívneho pôsobenia hviezd, nájdeme na Západe veľa -- v USA je to bežná prax. V našich zemepisných šírkach však aj on považuje Gottland za raritu. "Život pana Gotta je životom legendy, ktorá v Európe nemá obdobu. Gottland, to je podelenie sa o trofeje, ale najmä nazretie pod pokrievku. Ako žil, ako fungoval, čo všetko dokázal..." Korec poznal speváka -- rovnako ako obyčajní smrteľníci -- iba z videnia. Múzeum mu však otvorilo nové obzory. Až tu vraj zistil, "kde všade pan Gott pôsobil, koľko miliónov platní dokázal predať..."
Niekto by mohol namietať, že vybudovanie stánku, zasväteného vlastnej osobe, môže schváliť azda len "narcis najhrubšieho zrna". Gott sa však nápadu zo začiatku bránil. "Bál som sa, že ma ľudia budú považovať za samoľúbeho, potom som si však uvedomil, že moje múzeum robia iní ľudia pre mojich fanúšikov, nie ja sám sebe," povedal pre HN. Podľa Korca začal "božský Kája" spolupracovať až po dlhom presviedčaní. Napokon bol pri úpravách a organizácii múzea hlavným architektom a konzultantom. Na spoločné prípravy dnes spomína s nadšením. "Dal som k dispozícii všetky svoje ceny, výsledky mojej práce sú obrovské, som rád, že sa môžem s nimi podeliť."
Boh zblízka
Vila zažila hektickú prestavbu, ktorej padli za obeť bazén, garáž aj záhrada. Na ich mieste dnes stojí sieň slávy. V interiéri zaviedli zvukový systém, vďaka ktorému návštevníkov sprevádza hlas televízneho moderátora Václava Žmolíka. Riadený jeho pokynmi sa presúvajú od jedálenského stola ku klavíru, k šachovému stolíku, sedačke, kde majster odpočíval... Žmolíka dopĺňa živý sprievodca. Neprekáža, že netuší, či je Karel Gott jedináčik, ani to, či kópie obrazov, ktoré na stenách visia, skutočne šľachtili jeho izby. Nemusí vedieť všetko. (Nie sú prichodiaci náhodou provokatéri?) Zato sa čo-to dozvieme o majstrových úspechoch v šachu -- údajne je neporaziteľný aj v ňom!
Expozícii nechýba drevená posteľ, vyrobená na mieru z masívu, sprchovací kút, kuchyňa s dózami Gottovej starej mamy, umelcov maliarsky ateliér (prevažne s kópiami obrazov), vinotéka s vinetami podľa vlastných návrhov... V sieni slávy nájdeme všetkých 31 Zlatých slávikov, všetky zlaté, platinové, diamantové platne, všetky nahrávky. Napokon obchytávame suveníry v podobe bielych županov či balíčkov buchiet upečených podľa majstrovho obľúbeného receptu.
Jediný pravý
Karel Gott hodnotí Gottland ako "originálny, divý a odvážny projekt". Čo mu naozaj nemožno uprieť, je práve odvaha. Pri niektorých pohľadoch, ktoré sa naskytnú pri prechádzke vilou, totiž návštevník intuitívne klopí zrak. Portrét v životnej veľkosti, vosková figurína, busta... Hoci Vlasta Korec tvrdí, že sa s negatívnou reakciou verejnosti osobne nestretol, existenciu tých, ktorí "chcú pľuť a nájdu si čokoľvek, vymyslia si, že tu priveľmi svieti slnko", nepopiera. Ale "božský" a podľa očitých svedkov neuveriteľne skromný Kája do toho išiel! Stavil na prevahu ozajstných, úprimných uctievačov kultu.
A tí, ktorí úprimne túžia nazrieť do hviezdnej spálne, kuchyne, kúpeľne... prichádzajú najmä z Česka, zo Slovenska, z Nemecka.
Gottland sa stáva atrakciou pevne zaradenou do propagačných materiálov súvisiacich s Prahou. Majiteľ už podpísal zmluvy s cestovnými kanceláriami, ktoré sľubujú niekoľko turistických autobusov denne. Odkazy v knihe návštev hlásajú "Gott je Bůh!". Karel Gott teda na otázku "cítite sa ako žijúca legenda?" smelo odpovie: "Asi áno. Keby som ňou nebol, nikto by o moje múzeum nemal záujem." A konkurencia? "Neexistuje. Azda len v ženskej podobe -- Helena Vondráčková." Podľa Gotta potrvá roky, kým si ostatní speváci (pri všetkej úcte k nim) utvoria rovnako bohatý repertoár ako je ten jeho.
A keby sa niekto s porovnateľnou veľkosťou predsa len našiel, jeho dom by sa nestal pútnickým miestom. Aspoň nie pod dohľadom Jana Moťovského. Ten má totiž v podnikaní jasno. "Originál je len jeden, všetko ostatné sú kópie. To si pamätajte!" Kto by to mohol zabudnúť?