Nad otázkou, či vysoký stupeň zaneprázdnenosti automaticky znamená aj viac práce, a najmä efektívnejšie využitie času, sa zamyslí asi máloktorý vorkoholik. Keby sa totiž zamyslel, prestal by byť vorkoholikom. Keby si urobil na okamih pauzu, prišiel by nielen o zlomok svojho drahocenného času, ale navyše by okolitý svet vtrhol do toho jeho naolejovaného a bezchybne fungujúceho mikrosveta. To, že niekto je vorkoholik, ešte neznamená, že produkuje viac, respektíve niečo konkrétne. Vorkoholik sa iba zamestnáva, intenzívne sa stará o to, aby stále mal čo robiť.
Všetko pre firmu
Pracovitý človek sa snaží svoju prácu robiť dobre, dokončiť ju načas. No vorkoholik je ten, kto "plán" už dávno splnil, prekročil a už sa nachádza v štádiu, keď si "vyrába" ďalšie úlohy. "Často som mala pocit, že manžel si vytyčuje stále nové ciele, ktoré mu potom pohlcujú čoraz viac času," hovorí Mária Poláková, manželka topmanažéra jednej nemeckej firmy pôsobiacej na Slovensku. Motivuje vorkoholikov na nadčasy vidina vyššieho zárobku? Nie všetkých. "Nadčasy nemám platené," hovorí František Hollý, zamestnanec jednej z najväčších IT firiem na Slovensku. "Od zamestnanca stredného a vyššieho manažmentu sa dnes automaticky očakáva práca, ktorá nie je alebo nemusí byť platená..."
Tak blízko, tak ďaleko
Asi netreba zvlášť zdôrazňovať, že poriadne rozvinutý vorkoholizmus prestáva byť problémom len samotného postihnutého. V nemalej miere zasahuje aj do jeho rodinného života. Preto ten, pre koho sú "vysoké pracovné nasadenie", "možnosť služobného postupu" neodolateľným magnetom, by sa nemal nechať zväzovať rodinou. "Je notoricky známe, že muži trávia v práci viac času než ich kolegyne," píše Corinne Maierová v knihe Lenivosť... buď pozdravená! Podľa Maierovej je to jednak pre ich "nikdy neukojené dravé pudy" a jednak pre ich ležérny prístup k všedným domácim prácam. "Môj manžel nastúpil na manažérsky post v čase, keď sa nám narodilo dieťa," hovorí Poláková. "Keď som sa vrátila z pôrodnice, vzal si voľno s prísľubom, že mi bude pomáhať. Nakoniec však všetok čas trávil v kancelárii, na pracovných schôdzach alebo si nosil prácu aj domov." Hollý, ktorý sa za vorkoholika nepovažuje, si uvedomuje, že ani rodina, ani priatelia jeho pracovné tempo neschvaľujú. "No zase ani jedni, ani druhí to neberú ako chorobu. Pravdepodobne preto, že nie som notorický vorkoholik. Vedia, že dokážem prepnúť aj do pomalšieho tempa."
Môj svet je... kancelária
Vďaka najnovším technológiám sa pracovný čas nikdy nemusí skončiť. Ľahučké laptopy, pripojenie na internet, mobilné telefóny - celý okolitý svet menia na jednu gigantickú kanceláriu. So svojimi klientmi tak môžete komunikovať priamo z reštaurácií rýchleho občerstvenia či vlaku. Pracovný problém? Všetko sa dá vďaka mobilu a palmtopu vyriešiť aj o polnoci, z prítmia spálne. Napriek tomu, že deliaca čiara medzi pracoviskom a domovom už zmizla, firmy sa snažia svoje pracoviská maximálne zútulňovať. Dobre osvetlené priestranné kancelárie s klimatizáciou, televízorom, pohodlnými kreslami a pohovkami, automatmi na kávu i na nealko nápoje. Skrátka všetko, čo môže človek potrebovať pre prípad, že by sa rozhodol v práci nocovať. A po vyčerpávajúcich návaloch práce firma obdarí svojich oddaných luxusnými výletmi. Väčšine firiem je rodinný život zamestnancov ľahostajný, atmosféru rodiny sa snažia vytvoriť na pracovisku alebo na spoločných výletoch.
V domove je sila
Tento trend má aj odvrátenú stranu. "Odhaduje sa, že vyše 30 miliónov Američanov - často vďaka počítačom, faxom a ďalšej technológii tretej vlny - vykonáva určitú časť svojej práce doma," píšu Alvin a Heidi Tofflerovci v knihe Nová civilizácia - Tretia vlna a jej dôsledky. Podľa nich tretia civilizačná vlna - teda tá, ktorá nasleduje po industrializácii a smeruje k informačnej spoločnosti - vracia rodine a domovu ich silu. "Obnovuje mnohé zo stratených funkcií, ktoré kedysi dodávali domovu centrálnu pozíciu v spoločnosti. Tofflerovci sa nazdávajú, že skutočná zmena príde až vtedy, keď spôsob prepojenia počítačov s televízormi bude vyhovovať aj domácnostiam, ktoré sa takto začlenia do vzdelávacieho procesu. Neexistenciu deliacej čiary medzi pracovným a súkromným sektorom budú zrejme môcť zakúsiť už aj deti. Dôsledky sú otázne, ale nespochybniteľné je, že najcennejším obeživom informačného veku je informácia.
Riziko dovolenky
Zmeny v informačných technológiách vedú k zvyšovaniu rýchlosti operácií a transakcií. "Na miesto úspor plynúcich z veľkovýroby nastupujú úspory plynúce z rýchlosti," píšu Tofflerovci. Vzniká súťaž, ktorá podľa nich je taká intenzívna a požadované rýchlosti také vysoké, že staré príslovie "čas sú peniaze" sa modifikuje na: "každý časový interval je hodnotnejší než býval". Z času sa teda stáva kritická premenná a tradičné, postupné inžinierstvo je nahrádzané "simultánnym inžinierstvom". Konkurenčný boj spoločností sa takto vedie v časovej tiesni. Výstižne túto situáciu vyjadril DuWayne Peterson, vrcholný manažér firmy Merrill Lynch: "Peniaze sa pohybujú rýchlosťou svetla. Informácie sa musia pohybovať rýchlejšie." Podľa Tofflerovcov informačná revolúcia redukuje v kapitalistickej ekonomike potrebu kapitálu na jednotku výstupu. Pozoruhodné zisky sa tak dajú dosiahnuť aj za pomoci oveľa menšieho kapitálu ako doteraz. Treba mať len dostatok informácií a reagovať v pravý čas. Za predpokladu, že biznismen obmedzí spánok a úplne eliminuje dovolenky. Malá pauza v informačnom kolobehu by ho mohla vyjsť veľmi draho.
Kšefty v liehu
Draho sa však platí - najmä čo sa týka zdravotnej stránky - aj za vysoké pracovné tempo. Mnohí z vorkoholikov už nevedia vyskočiť z rozbehnutého vlaku. Z vlaku sa za jazdy nevyskakuje. A predsa je to niekedy nevyhnutné. "Po niekoľkých rokoch," hovorí Mária Poláková, "keď sa manželov životný štýl začal prejavovať na jeho zdraví, spamätal sa a svoje pracovné tempo zvoľnil. Víkendy sú pre neho opäť víkendmi a aj dovolenky už trávime spolu. Hoci aj dnes sa stane, že si dovolenku berie pre chorobu." Aj keď veľké pracovné nasadenie spôsobuje vorkoholikom opojný pocit, predsa len predstavuje takú psychickú záťaž, ktorá si pýta protiliek. Nejeden vorkoholik to rieši konzumáciou alkoholu. Vorkoholizmus a alkoholizmus sa vôbec nemusia vylučovať. Ľudová múdrosť hovorí, že nešťastie nikdy nechodí samo. Platí to aj o závislostiach, ktoré sú väčšinou prepojené. Pracovné stretnutia, naplánované na neskoré večerné hodiny, sa pohodlne dajú skĺbiť s popíjaním. Za kratší koniec ťahá opäť nielen rodina, ale aj organizmus vorkoholika. Stres, káva, alkohol, cigarety, sedavý spôsob práce. Veľmi skoro sa objavia problémy, ktoré sa dnes označujú ako syndróm chronickej únavy, manažérska choroba, frustrácia, burn out. Znechutenie sa potom často lieči dennými nákupmi všakovakých drobností alebo aj luxusných, no nepotrebných predmetov. Ale to už je ďalšia závislosť - shoppaholizmus.
Čo vedel už Mick Jagger
V súkolesí vorkoholizmu sa nie každý ocitá dobrovoľne. Niekoho sem privedú výhody tzv. hypotekárneho kapitalizmu. Niekoho zase hrozba materiálnej núdze. Najrôznejšie pôžičky svoju obeť raz-dva dostanú do cvalu v šliapacom mlyne. Záleží na tom, ako vysoko je nasadená latka životného štandardu. Nie u každého musí však fáza vorkoholizmu vyústiť do nervového zrútenia či somatických ťažkostí. Niekomu sa intenzívny pracovný zápal môže vyplatiť. "Až s odstupom času som uznala," hovorí Poláková, "že manželovej pracovitosti môžem ďakovať, že naša rodina je dnes zo všetkých stránok zabezpečená." "Nikdy však nemôžeš dostať všetko, po čom túžiš," spievali kedysi koncom šesťdesiatych rokov Rolling Stones.
S cudzím chlapom vo vlastnej posteli
Človek si nakoniec naozaj musí vybrať, či chce mať alebo byť. Nie nadarmo sa pýtal Oblomov z Gončarovovho rovnomenného románu, keď ho priatelia pobádali na rôzne aktivity, že kedy bude potom žiť. "Mám kolegov, ktorí sú vorkoholici, a buď sú rozvedení alebo starí mládenci. Alebo sú z inej planéty," žartuje Hollý. "Manžel dodnes ľutuje, že si väčšmi neužil prvého roky nášho dieťaťa," zdôveruje sa Poláková. "Do troch rokov s ním dieťa nechcelo ostávať samo, pretože ho poriadne ani nepoznalo."