Maláriou ročne trpí až pol miliardy ľudí. Tri milióny z nich, zvlášť malé deti a tehotné ženy, zomrú. Až 90 percent úmrtí sa viaže na subsaharskú Afriku, ale s maláriou sa môžeme stretnúť aj v miernom pásme. Hrozivá správa hovorí, že o 20 rokov sa má malarická úmrtnosť zdvojnásobiť a prudko stúpne i počet prípadov. Globálne otepľovanie totiž rozširuje areál výskytu prenášačov choroby, moskytov. Maláriu spôsobujú parazitické prvoky plazmódiá -- 80 percent prípadov a 90 percent úmrtí Plasmodium falciparum. V Afrike do krvi ľudí najčastejšie preniknú pri uštipnutí moskytom Anopheles gambiae. Tím Kennetha Vernicka z Minnesotskej univerzity (USA) pátral, prečo v západoafrickej prírode žijú popri moskytoch -- prenášačoch malárie mnohé z toho istého druhu, ktoré ju ani po nasatí prvokmi infikovanej krvi malarických pacientov ďalej neprenášajú. Prvoky v nich hynú. Bádatelia "kŕmili" divo žijúce moskyty krvou malarických pacientov z dediny Bancoumana v Mali (na ilustrácii). Po týždni moskyty pitvali, určili stupeň infekcie a analyzovali ich DNA. Tie, ktoré sa nenakazili, chránila aktivita génov v "ostrove odolnosti" na malom úseku chromozómu 2L. Gén "ostrova", APL1, kóduje bielkovinu bohatú na aminokyselinu leucín. Pripomína bielkoviny, zabezpečujúce prirodzenú odolnosť rastlín a stavovcov vrátane cicavcov proti choroboplodným zárodkom. Podľa laboratórnych pokusov chráni niektoré moskyty pred plazmódiami práve gén APL1. Prečo nie všetky? Moskyty -- prenášače malárie asi majú problémy s vlastným imunitným systémom. Je to dôležitý poznatok na ceste k novým metódam liečby a prevencie ľudskej malárie.
Zdroj: Science z 28. apríla 2006