Zimbabwiansky vládny kabinet nazýva svoje správanie parlamentnou demokraciou. Jediným nositeľom pravidiel je samotný prezident a predseda vlády Robert Gabriel Mugabe, ktorého kult osobnosti pretrváva od roku 1987. Za niekoľko rokov zlikvidoval jednu z najprestížnejších afrických ekonomík. Prelom nastal pred šiestimi rokmi procesom naprávania historickej krivdy na černošskom obyvateľstve. Vláda pristúpila k násilnému vyvlastňovaniu farmárskej pôdy, ktorá takmer výlučne patrila bielemu domestikovanému obyvateľstvu. Podľa českého veľvyslanca v Harare Jaroslava Olšu, jr. bola pred spomínanými udalosťami životná úroveň Zimbabwe podstatne vyššia ako v jeho rodnej krajine...
Príbeh cukrovej rafinérie
Finálnym produktom šiestich rokov chátrania je nielen vetchá stabilita ekonomického systému, ale aj vysoká inflácia vyjadrená v narastajúcich trojciferných číslach. Príkladom čiastkového režimu priemyselnej výroby je jediná cukrová rafinéria, ktorá v trinásťmiliónovej krajine funguje jediný deň v týždni! Nehovoriac o spiatočníckom návrate štátnej vlakovej spoločnosti k parným lokomotívam. Nedostatok ropy podmieňuje upadajúci export prvotriedneho tabaku. Začarovaný kruh uzatvára medzinárodná izolácia s rapídnym úpadkom celkovej hospodárskej situácie krajiny, kedysi nazývanej obilnica južnej Afriky.
Páter František a páter Gabriel
František Kantár je misionárom Spoločnosti Božieho Slova (nazývaných tiež verbisti) a na Slovensku sa venoval pastorácii univerzitnej mládeže v "študentskom mestečku" Mlynská dolina v Bratislave. Na svoje misijné pôsobisko čakal takmer rok. Ako to v prípade misionárov býva, problém nastal pri získavaní víz. Cirkev je totiž v očiach zimbabwianskej štátnej garnitúry nie celkom poslušným pozorovateľom. Práve v čase očakávania "vízového prísľubu" pátra Františka bolo zatknutých devätnásť biskupov vyjadrujúcich nesúhlas s vládnou stranou a uväznený významný miestny biskup Trevor Manhanga. Cirkevníkov totiž obvinili z "narušovania verejného poriadku a bezpečnosti"...
Práca misionára v Zimbabwe je inak v mnohých ohľadoch podobná jeho domácim aktivitám. Slúži omše, navštevuje chorých v nemocniciach, prevádzkuje nedeľnú biblickú školu, zabezpečuje jedlo, šaty a školské potreby sirotám, prípadne organizuje rozličné kurzy, ako napríklad kurz šitia, ktorý momentálne pre nedostatok látok nefunguje. Rozmer dobrodružstva nadobúda vyslanie misionára do málo civilizovaných vidieckych oblastí. František rozpráva o nespočetných zážitkoch svojho kolegu 0 misionára Gabriela, pôvodom z Ghany. Ten pôsobí v skutočnej "divočine", spravuje takmer tri desiatky osád vzdialených od seba niekoľko desiatok kilometrov, ktoré obchádza vo viac-menej pravidelných cykloch. A robí, čo je potrebné, od slúženia omší až po sobáše, krsty či pohreby.
Milióny milionárov
Ale ani František nemá o zážitky núdzu. Svoje dvaapolročné pôsobenie považuje za príliš krátky interval na bohatšie misionárske skúsenosti. Domáci ho -- po zistení, že nie je bohatý biely turista -- prijímajú srdečne. Mnohí z nich sú totiž katolíci. Zaujímavé je, že počas bohoslužieb reagujú veľmi spontánne -- tancujú, tlieskajú, spievajú, výskajú, hrajú na bubnoch a marimbách dve až tri hodiny. Aj František by sa chcel dostať do "divočiny", ale zatiaľ sa jeho destináciou stalo druhé najväčšie, predsa však takmer miliónové mesto Bulawayo. Najrozľahlejšiu časť mesta tvoria chudobné okrajové štvrte, ktoré sa v nárečí Ndebele výstižne nazývajú "miestom zabíjania".
Rozľahlá je aj farnosť Nkulumane s nenápadným kostolíkom Sv. Ducha, jednoduchou farskou a hospodárskou budovou. Tá na počudovanie ukrýva vo svojich útrobách internet a telefónnu ústredňu, z ktorej môžu domáci za malý poplatok telefonovať. Práve tieto "inštitúcie" zabezpečujú ekonomický chod farnosti a prinášajú milióny. Milionárom je v Zimbabwe takmer každý, no držať miestnu menu sa neoplatí. Počas jediného mesiaca môže jej hodnota klesnúť o štvrtinu. Príjem misionára rovný miliónu (asi 200 Sk) predstavuje štvrtinu priemerného mesačného zárobku. K starostiam o duše zverených ovečiek pribúda spravovanie čierneho "salaša". V dohľadnom čase chce naučiť Afričanov vyrábať bielu slovenskú parenicu a bryndzu...
Život každodenný
Každodenný život ľudí vo farnosti Nkulumane závisí od možnosti pracovať. Pri momentálnej devalvácii sa zvýšili aj ceny miestnych autobusov, preto sú mnohí nútení chodievať peši aj niekoľko kilometrov. Obrázok húfu ľudí opúšťajúcich priemyselné štvrte okolo štvrtej popoludní nie je nič neobvyklé. Tí, čo ostávajú doma, sa zasa snažia vypestovať na svojich políčkach paradajky, podzemnicu olejnú, kukuricu či rôzne druhy ovocia, ktoré potom popri cestách predávajú. Ženy háčkujú obrúsky, tkajú koberce, muži vyrezávajú sošky, naberačky... Základná školská dochádzka bývala kedysi bezplatná, dnes sa však platí za všetko, a keďže poplatky sa zvyknú vyšplhať až do polovice mesačného rodinného príjmu, nie všetky deti si tento "luxus" môžu dovoliť.
Prima jazda
Cestovateľským zážitkom sú rôzne druhy domáceho transportu. Napríklad štyri hodiny meškajúca, a pritom pravidelná autobusová linka Johannesburg-Bulawayo s celonočným nepredstaviteľne hlasitým sprievodom miestneho afro-popu. Špecialitou afrických autobusov je vybavenie nie štyrmi, ale piatimi sedadlami v jednom rade. Pri štandardnej šírke vozidla môže cestovať 65 pasažierov. Samozrejme, za cenu pohodlia, ktoré je popri trojhodinovom lustrovaní na juhoafricko-zimbabwianskych hraniciach aj tak bezpredmetné. Nič netušiaceho pozorovateľa neminie dvojnásobné vybaľovanie batožinového priestoru, v ktorom sú formou puzzle naskladané nielen desiatky tašiek s múkou, olejom a cukrom, ale aj periny, dvere či toaletná misa.
...panenskou prírodou
Devalvácia meny a prázdne regály v obchodoch nútia zimbawianskych obyvateľov nakupovať za hranicami. Každodenné zmeny kurzového lístka majú na turistov menší dosah. Používanie domácej meny je pre nich totiž na mnohých miestach zakázané. Za vstupy do národných parkov, poplatky za ubytovania či akékoľvek atrakcie je nutné platiť v stabilnej mene, najlepšie americkými dolármi. Odmenou sú však rozprávkovo nádherné národné parky, ako napríklad Nyanga, Mtarazi Falls alebo Chimanimani s panenskou prírodou. V našincovi môžu evokovať Nízke Tatry či Veľkú Fatru, ale s malým rozdielom. Doma sa len zriedka delíte o národný park vo veľkosti štvrtiny slovenského územia s troma či piatimi ľuďmi -- vrátane rangera a personálu -- na vstupnej bráne...
Quo vadis, Zimbabwe?
Na základe výsledkov parlamentných volieb z marca 2005 obsadila vládna strana národného frontu ZANU-PF v parlamente dve tretiny mandátov. Tí, čo hlasovali inak, dúfajú, že ostro sledovaná "one man show" čoskoro pominie. So zmanipulovanou televíziou, rozhlasom, celonárodnou tlačou a zlikvidovaným jediným objektívnym denníkom (Daily News) spolu s mŕtvymi dušami na voličských zoznamoch to bude viac než obťažné.
Dzimba Dzemabwe znamená dom postavený z kameňa. Bolestný je však pohľad na dom, ktorý postupne chátra...