Drina a pot. Vytrvalosť a pokora. Žiaden voľný čas, bezstarostné detstvo či ľahkonohé dospievanie. Ak chceli byť najlepší, museli prekonať samých seba. V dobe, ktorá športu, našťastie, dopriala. Studená vojna medzi Východom a Západom totiž prebiehala aj na tomto "fronte". Aj keď samotní športovci veľké peniaze netočili. Čo bolo príčinou úspechov, na ktoré sme po roku 1989 nedokázali až na niekoľko výnimiek nadviazať? -- na to sme sa opýtali športovcov svetového mena z obdobia pred rokom 1989.
Otázka: Prečo v súčasnosti nedosahujeme v športe také výsledky ako pred rokom 1989?
Jozef Pribilinec, chôdza, zlatý medailista z olympijských hier v roku 1988 v Soule
Štát vytváral nielen finančné, ale aj organizačné podmienky na rozvoj športu a podporu talentov. Ak bol niekto talent, dalo sa to vystopovať už od základnej školy: existovali špeciálne športové triedy, telovýchovné kluby a oddiely. S mládežou pracovali profesionáli, ktorí dokázali nadané deti vystopovať a podchytiť. Po revolúcii sa situácia zmenila -- málo rodín sa venuje športu, nie sú podmienky na to, aby sme mladých športovcov podchytili a starali sa o nich. Všetko sme nechali živelne plávať a čakáme, čo z toho vypadne.
Miroslav Mečíř, tenis, zlatý medailista z olympijských hier v roku 1988 v Soule
Šport je oblasť, v ktorej ťažko niečo naplánujete. Treba si uvedomiť, že "funguje" v určitých periódach. Na druhej strane, súčasný stav je výsledkom viacerých faktorov, ktoré možno ovplyvniť. Ihriská sa menia na obchodné centrá a parkoviská. Deti sedia doma pred počítačmi či televízormi a nenaháňajú sa po vonku. Výber je obmedzený, pretože čoraz menej detí sa pravidelne venuje nejakému športu. Svoje zohrávajú aj financie -- presadiť sa bez dotácií je takmer nemožné. Sponzorov je málo a nemôžu konkurovať spoločnostiam z USA či Nemecka -- slovenský trh je malý.
Jozef Lohyňa, zápasenie, bronzový medailista z OH
V čase studenej vojny medzi Východom a Západom bola prezentácia prostredníctvom športových úspechov veľmi dôležitá. Výsledkami v športe sa dokazovalo, že socialistický systém je dobrý. Aj preto prichádzali do športu peniaze zo štátneho rozpočtu v dostatočnom objeme. V súčasnosti sa zdá, že štát na šport nedbá. S príchodom demokracie po roku 1989 sa vyplavilo množstvo problémov -- vláda rieši to, kde ju tlačí päta. Šport však nemôže stáť iba na sponzoroch, pretože slovenský trh je malý. Pri súčasnom trende sa môže dostať do slepej uličky, z ktorej bude ťažké "vycúvať".
Mária Mračnová, skok do výšky, 4. miesto z olympijských hier v Montreale z roku 1976
Výsledky boli dané relatívnym dostatkom financií a tým, že fungoval systém podpory športu už od základných škôl. Telesná výchova sa vyučovala ako povinný predmet dokonca aj na vysokých školách. Deti si tak už od útleho detstva vytvárali návyky, ktoré sa neskôr dali rozvíjať. Telocvikári s nimi chodili na sústredenia a súťaže aj počas víkendov. Dnes sú učitelia telesnej výchovy finančne podhodnotení a vo voľnom čase sa musia venovať ďalším aktivitám. Fakulty telesnej výchovy vychovávajú učiteľov, ktorí najmä pre nízke platy odchádzajú do zahraničia, kde pôsobia ako maséri alebo kondiční tréneri.