Mars aj v Kanade
Keď chcú obyvatelia stanice v púštnej oblasti Utahu neďaleko Hanksville niekomu poslať e-mail alebo zatelefonovať, adresát ich posolstvo dostane až o dvadsať minút. Rovnaký čas totiž trvá cesta signálu medzi Marsom a Zemou. To však vôbec nie je to najhoršie, čo musí osemčlenná posádka vydržať. Väčšinu času trávi v malom kovovom valci, ktorý predstavuje základňu na Marse. Ak chcú von, musia si obliecť ťažké skafandre a prejsť vzduchovým priepustom.
Púštna "marsovská" stanica Mars Desert Research Station - MDRS - je kovový, zvisle postavený valec s priemerom osem metrov, ktorý obsahuje dve obytné poschodia. Stojí na teleskopických podstavcoch a môžu sa k nemu pripájať ďalšie vonkajšie moduly vrátane nafukovacích. Na palube sa striedajú štvor- až šesťčlenné posádky. Niektoré tam strávia iba niekoľko týždňov, iné celé mesiace. V širšom okolí je rozmiestnených množstvo vedeckých prístrojov - rovnako, ako by to bolo aj v okolí skutočnej kozmickej základne. Jedným z nich je astronomická kopula s teleskopom Musk Mars Desert Observatory.
Napodobeninu "marsovskej" stanice v Utahu postavila spoločnosť Mars Society v roku 2002.Nie je však jediným zariadením svojho druhu. Základňa na kanadskom arktickom ostrove Devon nazývaná FMARS - Flashline Mars Arctic Research Station - má ešte realistickejšie podmienky kopírujúce tie na Marse. Funguje už od roku 1999. Obidve stanice pracujú v rámci dlhodobého projektu Mars Analog Research Stations, ktorý testuje podmienky života na Marse.
Príprava na realitu
Mars Society je mimovládna organizácia, ktorú podporuje americká kozmická agentúra NASA a ďalšie oficiálne inštitúcie. V jej radoch nechýbajú ani skutoční vedci a astronauti. Jej základne slúžia na testovanie technológií pre Mars a vyhľadávanie všetkých úskalí života ľudí v hlbokom vesmíre. Unikátne zariadenie dodáva "pozemským Marťanom" množstvo firiem, ktoré si tak prednostne zaisťujú budúce dodávky pre skutočné kozmické lety.
Medzi členmi súčasnej posádky v Utahu sú aj študenti z MIT Zahra Khanová a Philip Cunio, obaja z Oddelenia aeronautiky a astronautiky. Cunio vyvinul špeciálny dopravník s prvkami umelej inteligencie, ktorý umožní budúcim astronautom držať sa v zložitom teréne stanovenej trasy a vždy nájsť cestu späť na stanicu. V podmienkach červenej planéty môže také zariadenie neraz zachrániť ľudské životy.
Zahra Khanová sa sústredí na problémy plánovania vedeckých výprav z obydlia na Marse. Posádka stanice počas misie vychádza von v skafandroch, používa špeciálne terénne rovery a zariadenie na odber vzoriek. Po návrate vykonáva analýzy a o svojej činnosti vypracúva vedecké správy - všetko ako na skutočnej výprave. Nechýba ani oprava poškodenej techniky, keďže na Marse nijaký údržbársky servis neponúka svoje služby.
Nijaká hra, ale výskum
Posádky stanice vedeckú činnosť nepredstierajú, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Jedným z cieľov misie je hľadať na slanej púšti Utahu mikroorganizmy schopné prežiť aj v najťažších podmienkach. Výskumníci tak môžu nielen zdokonaliť metódy pátrania po živote na kozmických telesách, ale tiež prispieť k poznaniu vzniku a vývoja pozemských mikróbov.
"Raz by som chcela naozaj letieť na Mars," hovorí Zahra Khanová. "Bojím sa však, že NASA pri príprave pilotovanej expedície postupuje veľmi pomaly a nakoniec dá prednosť mladším." Podľa súčasných plánov by mali ľudia osídliť najskôr Mesiac, tam vyvinúť a vyskúšať technológie pre vzdialenejší vesmír a potom okolo roku 2030 letieť na Mars.
Obaja študentskí účastníci misie v Utahu sa na prípravách takej expedície aktívne podieľajú aj počas školy. Zahra Khanová pracuje na systémoch mäkkého pristátia na planétach, ktoré by mali byť bezpečnejšie a lepšie kontrolované ako to bolo doteraz. Hľadá tiež cesty, ako výpravu zjednodušiť a zrealizovať za menej peňazí. "Verím, že dobré riešenie je jednosmerné: výprava bude mať palivo a ďalšie potreby len na cestu tam. Zásoby na návrat si vyrobí na Marse. Pri jednosmernej výprave sa na palubu kozmickej lode zmestí štyrikrát viac ľudí alebo nákladu."
Na stanicu prídu aj Stredoeurópania
S tým súvisia aj úlohy, na ktorých riešení sa podieľa Philip Cuniou. "Vyvíjame systémy na dlhodobé, alebo dokonca trvalé udržanie života na kozmickej lodi a kozmickej stanici, ktoré by sa obišli bez veľkých zásob kyslíka, vody a potravín," hovorí. "Všetko sa bude recyklovať. Ide nám o to, minimalizovať náklady i riziká súčasne."
Súčasná posádka stanice MDRS je už 67. v poradí. Naplánované sú ďalšie štyri misie. Zo stredoeurópskeho hľadiska nie je nezaujímavé, že výprava číslo 71, ktorá sa začne 13. apríla, bude výhradne maďarská. Základnou úlohou stanice MDRS je testovanie technológií pre Mars - od predmetov každodennej potreby, cez metódy výskumu planéty, až po skafandre, terénne vozíčky a systémy na udržanie životných podmienok v stanici. Nemenej dôležité je aj sledovanie psychiky účastníkov a vzťahov v tíme. Stanica však má slúžiť tiež ako propagácia myšlienky osídlenia Marsu a inšpirácie pre všetkých, ktorí sa o tento cieľ usilujú.