Sviatky sa začínajú svätou večerou. Na stôl sa kladie dvanásť pôstnych jedál. Kuťa, varenniki či holubci nesmú chýbať v žiadnej domácnosti. Skôr, ako sa začne slávnostná večera, prichádza čas modlitby. A po večeri každú domácnosť navštívia cirkevní koledníci. (perex)
Takto opisuje svoje tradičné, pravoslávne Vianoce prekladateľ a konzultant Ivan Mazar, ktorý žije v Bratislave. Na Slovensko prišiel z Ukrajiny, z malej dedinky v Zakarpatskej oblasti, kam chodí tráviť sviatky. "Kuťa je varená pšenica s medom a orechmi, varenniki sú pirohy plnené pomletou červenou repou a holubci, to je plnený kapustný list," zasväcuje do tajov sviatočnej ukrajinskej gastronómie Mazar.
Vianoce sa u našich východných susedov práve skončili -- 7. januára bol štátny sviatok a voľný deň. Oslavy nového roka už majú tiež za sebou alebo ich ešte len čakajú. To podľa toho, či oslavujú starý nový rok alebo nový nový rok.
Novoročné darčeky
Ukrajina, Rusko, i ďalšie krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, slávia sviatky v iný čas ako vo väčšine štátov sveta. Počas našich Vianoc, teda 24. decembra a nasledujúce dni, "zúri" u nich bežný pracovný týždeň. Vianoce sa oslavujú podľa takzvaného juliánskeho kalendára, teda 7. januára. Iný kraj, iný mrav, iný čas. Dokonca, ako by povedal slávny americký politológ Samuel Huntington, iná civilizácia.
Na druhej strane, na východ od našich hraníc sa s blížiacim Silvestrom -- 31. decembrom -- život zastaví a začína sa sláviť. Rovnako ako na Slovensku, ktoré sa ako ostatný zvyšok sveta riadi gregoriánskym kalendárom.
Ak nepatríte k tým, čo striktne dodržiavajú náboženské tradície, je pre vás v Rusku príchod nového roka väčším sviatkom ako Vianoce. Pri tejto príležitosti sa zdobia jedličky, ľudia si vymieňajú darčeky. S tým rozdielom, že to nie sú vianočné stromčeky a darčeky, ale novoročné. V Rusku je voľno nielen 1. januára, ale štátnym sviatkom je i 2. január.
"Nový rok je v Rusku aj na Ukrajine prvým zimným sviatkom v poradí. Oslavuje sa všade vo svete, keďže kalendár je jednotný," vysvetľuje Mazar. Zdôrazňuje však, že aj na Ukrajine sú v tomto smere veľké rozdiely. "Pre našu rodinu sú najväčším sviatkom Vianoce 6. a 7. januára. Ide o silnú tradíciu. Ešte 5. januára sa na Ukrajine predávali vianočné stromčeky."
Dedo Mráz bol boľševikom
Na rozdiel od Slovenska, kde si väčšina domácností sadá k štedrovečernému stolu 24. decembra, na Ukrajine i v Rusku panuje pluralita. Niektoré domácnosti zdobia stromček už s blížiacim sa Novým rokom. Tie, ktoré sa riadia cirkevným kalendárom, tak robia až na Štedrý večer, ktorý podľa juliánskeho kalendára pripadá na 6. januára. Rovnako je to i s vianočnými darčekmi.
Svoj podiel na tom má podľa etnologičky Viery Feglovej okrem iného aj oveľa silnejšie potláčanie náboženských tradícií v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako u nás. Na Slovensku sa začalo proti náboženstvu bojovať prakticky až po roku 1948, v Sovietskom zväze to bolo už po boľševickej revolúcii v roku 1917. "Počas Vianoc, nech už boli podľa juliánskeho alebo gregoriánskeho kalendára, sa v Sovietskom zväze normálne pracovalo. Komunisti tlačili ľudí do osláv Nového roka, ktoré mali celospoločenský charakter," vysvetľuje Feglová.
Zámerom komunistov bola podľa etnologičky Tatiany Bužekovej transformácia náboženských sviatkov na sekulárne. "Tak sa svätý Nikolaj, čiže Mikuláš, premenil na deda Mráza, či anjel na Sneguročku. Sviatky si zachovali vonkajšiu formu, ale stratili náboženský obsah." Boľševici síce ponechali v zimných sviatkoch nadprirodzene prvky, no tie nadobudli čisto rozprávkovú či magickú formu, nie náboženskú. "Nový rok sa stal akousi sekularizovanou rozprávkovou obdobou Vianoc," dodáva Bužeková.
Dnes, aj vďaka tomu, že 6. a 7. január sú v Rusku oficiálnymi štátnymi sviatkami, sa ľudia postupne vracajú k tradičným Vianociam.
Caesarova chyba
Prečo sa vlastne po prekročení hraníc vo Vyšnom Nemeckom ocitáme vo svete odlišného vianočného času? Počiatky treba hľadať v šestnástom storočí, keď vtedajší rímskokatolícky pápež Gregor XIII. vydal bulu (nariadenie), nazvanú Inter gravissimas. Reagoval tak na čoraz očividnejšiu nezrovnalosť dovtedajšieho kalendára, zostaveného ešte Juliom Caesarom (odtiaľ "juliánsky") s preukázateľnými prírodnými zákonitosťami.
Caesarov kalendár bol na svoju dobu veľmi dobrý -- odchýlka od reality predstavovala asi jedenásť minút za rok. Slávny rímsky imperátor ho zostavil v roku 45 pred naším letopočtom. Za 128 rokov však vznikol "sklz" o jeden deň, čo si vtedy málokto všimol. Čas však pomaly plynul a odchýlka sa zväčšovala. "Chybu spozorovali okolo roku 1200, a čoraz viac jednotlivcov, i zvolané cirkevné koncily, volali po náprave," konštatuje cirkevný historik Jozef Haľko.
Trvalo však niekoľko storočí, kým sa pristúpilo k zmene. Podľa Haľka bol kľúčový dokument -- Pápežská bula Inter gravissimas, vydaný 24. februára 1582. V nej Gregor XIII. nariaďoval, že v októbri toho roku sa z kalendára odoberie desať dní. Práve taký bol vtedy rozdiel medzi realitou a juliánskym kalendárom. "Tým, čo by sa náhodou nechceli starého kalendára vzdať, pohrozil pápež odlukou z cirkvi," dopĺňa etnologička Bužeková. Mimochodom, dodnes sa rozdiel medzi starým a novým kalendárom prehĺbil na štrnásť dní.
Veľkonočné problémy
Hlavnou motiváciou cirkvi zreformovať kalendár bolo určovanie dátumu slávenia veľkonočných sviatkov. Výpočet dátumu Veľkej noci, najdôležitejšieho kresťanského sviatku, stanovil záväzne cirkevný koncil v Nicei v roku 325. Dátum jarnej rovnodennosti vtedy pripadal na 21. marca. Veľká noc sa mala sláviť v nedeľu, ktorá pripadla na prvý spln, ktorý nasledoval po 21. marci, čo bol deň oficiálne uznaný koncilom za deň jarnej rovnodennosti. "Ku koncu 16. storočia však jarná rovnodennosť reálne nastávala už 11. marca, napriek tomu oficiálne sa stále za deň rovnodennosti považoval 21. marec. Ak teda spln nastal medzi 11. a 21. marcom, nepokladal sa oficiálne za prvý jarný spln," vysvetľuje pre HN Bužeková. Muselo sa čakať na ďalší spln, v dôsledku čoho sa Veľká noc -- tento typický jarný sviatok, posúvala bližšie k letu. Podľa etnologičky Feglovej však nešlo len o cirkevné dogmy. Ak by sa Veľká noc mala posúvať až príliš k letnému obdobiu, kolidovalo by to s časom intenzívnych poľnohospodárskych prác.
Pápež ako antikrist
Okrem toho, že Inter Gravissimas nariadila, aby po štvrtku 4. októbra 1582 nasledoval piatok 15. októbra, ošetrila i to, aby sa v budúcnosti kalendár neposúval. "Aby nenastával posun, z každých 400 rokov sa navrhovalo vyhodiť tri dni. Rozdiel s astronomickým rokom sa v gregoriánskom kalendári stáva významným až po uplynutí 3 323 rokov," objasňuje Bužeková. Nečudo, že učenci tej doby boli novým kalendárom nadšení. Chválili ho napríklad Tycho de Brahe či Johannes Kepler. Na druhej strane, ako upozorňuje Jozef Haľko, vyvolala reforma zákonite i búrku odporu. "Pápeža obviňovali, že je antikrist, ktorý sa takýmto spôsobom snaží ovládnuť národy." Pravoslávna cirkev prijala nový kalendár až po 1. svetovej vojne, časť pravoslávnej cirkvi ho však neprijala dodnes. Z toho pochádza i rozdiel pri slávení vianočných sviatkov.
Profitovať z toho by mohli najmä ľudia ako Ivan Mazar, ktorí by teoreticky mohli oslavovať štyrikrát, a to Vianoce i Nový rok u nás, i na Ukrajine. "Osobne trávim Nový rok väčšinou na Slovensku, takže oslavujem ako väčšina Slovákov. Neoslavujem však Silvestra, ale naozaj Nový rok," prízvukuje Mazar. Ako dodáva, "Vianoce som posledné roky trávil na Slovensku. Nie sú pre mňa nijako dôležitým sviatkom, ale prispôsobil som sa. Rešpektujem tradície a u nás prebehla štedrá večera rovnako ako vo väčšine slovenských domácností. Pravoslávne Vianoce však trávim doma, na Ukrajine."