Pre slušného človeka je nepredstaviteľné niekoho zabiť či okradnúť. Jediné z Božieho desatora, v čom mohla Alica pochybiť, bolo šieste prikázanie. A práve preto odopierať Eduardovi erotické pôžitky bolo jedinou možnosťou, ako Bohu dokázať svoju oddanosť. (perex)
Toľko parafráza autorovej úvahy na tému náboženstvo a sex v poviedke Eduard a Bůh. Český spisovateľ Milan Kundera v nej vykreslil snahu vidieckeho učiteľa Eduarda dostať do postele svoju priateľku Alicu, silne veriacu katolíčku. Tá sa však akýmkoľvek pokusom o čo len náznak telesného zblíženia bráni, argumentujúc náboženstvom, ktoré sexualitu vníma ako hriech. A sama pred sebou a vlastnými túžbami háji tento postoj tým, že čím viac si bude odopierať telesné slasti, tým silnejšia bude jej viera.
Atmosféra zákazov
Otázkou sexuality, ako jedným z najsilnejších aspektov ľudského bytia, sa zaoberajú všetky náboženstvá sveta a všetky sa ju nejakým spôsobom snažia regulovať. Pokusy mládencov o nejaké to fyzické zblíženie sa s ich krajšími polovičkami v dôsledku toho u nás často končia okrídlenou vetou: "Až po sobáši!“
Katolícke náboženstvo, ktoré je na Slovensku najrozšírenejšie, tvrdí, že Boh je láska a hlása heslo: "Milujte sa a množte sa.“ Kostoly sú plné obrazov a sôch nahých mužských tiel zavesených na kríži, prekrytých len chabým kusom látky na tom naozaj najkritickejšom mieste. Historik umenia Ivan Gerát spomína prípad nemeckej mníšky Margaréty Ebnerovej, ktorá si často brávala do postele krucifix v životnej veľkosti a kládla si ho na telo. Mávala potom rôzne vízie a mystické zážitky. Metafora cirkvi ako "Kristovej nevesty“ v takýchto prípadoch nadobúda zaujímavé kontúry.
A predsa, ak ide o konkrétne telesné napĺňanie lásky, ktorú cirkev hlása, objavuje sa problém. Z kostolov sa šíri atmosféra zákazov, vnímanie erotiky sa pokladá za niečo zlé, nečisté, hriešne. Prečo to je tak? Odpoveď závisí od toho, koho sa opýtate.
Potreba ovládať
Podľa psychologičky Zuzany Hradilekovej tu ide o potrebu ovládať a dominovať, kontrolovať správanie ostatných. "Cirkev sa snaží hovoriť ľuďom, čo je dobré a čo zlé vo všetkých oblastiach, sexualitu nevynímajúc. Práve tu však naráža na ťažkosti, pretože intimitu a súkromie si ľudia strážia. O to väčší je potom tlak cirkvi a jej snaha prenikať do spální svojich ovečiek,“ hovorí Hradileková.
Kontrolou sexuálneho správania sa posilňuje pocit dominancie cirkvi, jej nadradenosť. Ak by sa poľavilo čo len v jednom aspekte, napríklad by cirkev povolila umelú antikoncepciu, stratila by výraznú časť moci. Kto kontroluje sexuálny život druhých, má totiž moc aj nad všetkým ostatným. Potreby autority udržať si svoju nadvládu sa tu tak dostávajú do konfliktu s prirodzenou túžbou človeka po sexuálnom šťastí a naplnení.
Iný repertoár
Podľa výskumu, ktorý robila Hradileková na Slovensku pred niekoľkými rokmi, majú najviac problémov v sexuálnej oblasti práve veriaci ľudia. A to bez ohľadu na vzdelanie, či sociálny status. "Mala som jeden prípad manželov, silne veriacich, ktorí prišli a chceli radu, pretože im príliš nefungoval erotický život,“ spomína Hradileková, ktorá pracuje v manželskej a predmanželskej poradni v Bratislave.
Nesúlad v posteli je často iba odrazom iných potláčaných konfliktov v partnerstve, sú však i prípady, keď na zlepšenie erotického života dvojice stačí obohatiť sexuálny repertoár. Páru teda poradila, aby vyskúšali orálny sex. "Oni však namietli, že podľa pána farára je orálny sex nemorálny a že ho nesmú vykonávať. Že namiesto toho sa majú viac modliť a Boh ich modlitby vyslyší a ich problém vyrieši,“ dodáva psychologička. Či sa tak stalo, už nevie, pretože v takej situácii si človek musí naozaj vybrať, či chce počúvať pána farára, alebo psychologičku v poradni. Oni si vybrali pána farára.
Sex áno, ale len v manželstve
"Fyziologické usporiadanie ľudského tela je jasne dané, pohlavné orgány sú prirodzene umiestnené u oboch partnerov v rovnakej výške tak, aby sexuálne spojenie bolo v rovnakej úrovni. Orálny sex je tak niečím, čo ide ponad prirodzenosť v oblasti sexu,“ vysvetľuje rímskokatolícky farár Jozef Jančovič. Povolenie orálneho sexu veriacim by totiž mohlo viesť k ďalším a ďalším experimentom na poli sexuality, ktoré ktovie kde by sa skončili. "Veď existuje i análny sex, skupinový sex, masochizmus,“ dodáva.
Jančovič, ktorý okrem vedenia farnosti vyučuje na Teologickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pritom nie je proti sexualite ako takej. Naopak, považuje ju za veľký Boží dar. Sexualita však nie je len biologická potreba, ale má vyššie poslanie. "Podľa Biblie sa plnosť stvorenia dosahuje cez vzťah muža a ženy, ktorí sa jeden druhému darujú aj v oblasti sexuality, stanú sa akoby jedným telom. Legitímnou súčasťou tohto spojenia je rozkoš manželov a ich šťastie tela a ducha,“ tvrdí Jančovič.
Sexualita je teda v poriadku nielen ako nástroj plodenia detí, ale i ako zdroj rozkoše. Patrí však výhradne do manželského zväzku, ktorý sexualitu posväcuje. Z hľadiska cirkvi totiž jediná skutočná láska existuje len v kresťanskom manželskom zväzku muža a ženy. A, samozrejme, bez "orálu“.
Pozor na Nazaret!
Ak sa vám prístup katolíckej cirkvi k sexualite zdá príliš prudérny, potom vás možno prekvapí, že i priamo v lone cirkvi sa rodia ešte bigotnejšie a striktnejšie prúdy. Pred niekoľkými rokmi museli v banskobystrickej diecéze zakázať takzvané hnutie Nazaret, ktoré sa vyznačovalo prísnou kontrolou akýchkoľvek aspektov ľudského života. Patrili k tomu také sektárske lahôdky, ako verejné spovede a priznávanie intímnych detailov sexuálneho života pred ostatnými členmi, výber životného partnera členov kňazom, úplné podriaďovanie sa ženy mužovi a muža cirkvi, odmietanie rozkoše a striktné vyhradenie sexuality ako nástroja plodenia detí.
Hnutie Nazaret bolo priam posadnuté sexualitou, takmer všetky kázne sa tu týkali sexu, na spovediach sa často kňazi na iné hriechy ani nepýtali. Bolo klasickým príkladom toho, kam až môže viesť sexuálna frustrácia na jednej strane a moc nad životmi iných na druhej strane. Hnutie pritom vzniklo ešte v 50. rokoch z iniciatívy saleziánskeho kňaza Jozefa Beňa a bolo zamerané na cnostný život vo viere. K jeho degenerácii na sektársky spolok došlo až pod vplyvom rastúcej moci predstavených hnutia nad životmi jeho radových členov. Ako uvádza sociológ Miroslav Tížik, k zrušeniu hnutia viedla obava cirkevného establišmentu z prílišného narastania jeho vplyvu. Odôvodnili ho pritom trochu inak, z nášho pohľadu veľmi zaujímavo: "Cirkevné autority pri vyšetrovaní prišli na to, že učenie hnutia Nazaret nie je v súlade s učením katolíckej cirkvi, ktoré pripúšťa, že žena môže mať pôžitok zo sexuality. Zrušenie odôvodnili tým, že hnutie nezodpovedá súčasným trendom v cirkvi, ktoré uznávajú práva ženy na vzdelanie, sexualitu a podobne,“ vysvetľuje Tížik.
Náboženstvo ako zámienka
Pôvodnou príčinou záujmu náboženstva o sexualitu bola pravdepodobne snaha zabrániť utrpeniu, ktoré so sebou prináša partnerská nevera. I prikázanie "nescudzoložíš“ malo presne tento význam. Príkaz od Boha, ktorý zakazoval neveru, mal ľudí chrániť pred tým, aby si v partnerských zväzkoch navzájom neubližovali. Niekedy sa však náboženstvo používa i v situáciách, keď je skutočný problém niekde inde. Psychologička Katarína Hatráková, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti manželských vzťahov, spomína prípad ženy, ktorá odmietala sex so svojím mužom a argumentovala pritom cirkevnými nariadeniami. "Veď v kostole hovoria, že spávať spolu by sme mali len za účelom splodenia dieťaťa a ty už žiadne deti nechceš,“ vravela mu, a keď neprestával naliehať, dodala: "Choď sa vyspovedať, máš nemravné návrhy.“
Na situácii bolo zaujímavé to, že žena, aj keď bola vychovávaná v kresťanskom duchu, nebola praktizujúca veriaca, pričom muž áno. Až v priebehu terapie vyšlo najavo, že žena odmietala mužovi sex preto, lebo mala vo vzťahu pocit nedostatočného ohodnotenia, nevyrovnania sa manželovi, bola frustrovaná z toho, že jej materské povinnosti "brzdili“ kariéru. Mužovi závidela a odcudzila sa mu, pričom náboženské dogmy používala ako výhovorku.
Kresťania a tí druhí
"Moja filozofia a moje videnie sveta je kresťanské,“ tvrdí o sebe Hatráková. Ako dodáva, vo svojej praxi manželského poradenstva sa ešte nestretla s tým, že by ľudia vnímali cirkev ako niečo vstupujúce zvonku do ich intímneho života. "Náboženstvo vníma sexualitu ako istú Achillovu pätu človeka. Tak ako môže byť sex zdrojom priam nadpozemských zážitkov, môže byť aj prameňom úbohosti, zraniteľnosti, ,suterénu' človeka,“ vysvetľuje psychologička. Cirkev vidí ako strážcu, ktorý dáva pozor, aby sa človek do toho pomyselného suterénu nedostal. Napríklad sexuálnou neviazanosťou.
Katolícka cirkev skrátka považuje ľudí za bytosti bez schopnosti určovať, čo je dobré a čo je zlé. Vníma ich ako malé deti, ktoré treba neustále viesť a usmerňovať. Mnohým to vyhovuje, a preto sa v náručí matky cirkvi cítia komfortne. Vyhovuje im, že majú niekoho, kto riadi ich životy. Čo však tí ostatní?